Galapágy

Galapágy (Archipiélago de Colón)
kastíl. Islas de Colón, Islas Galápagos
Súostrovie
Satelitná snímka (NASA, MODIS)
Štát	Ekvádor
Provincia	Provincia de Galápagos
Kantón	Isabela, San Cristóbal, Santa Cruz
Súradnice	0°40′J 90°33′Z
Rozloha	7 880 km² (788 000 ha)
Obyvateľstvo	25 000 (2010) cca
Hustota	3,17 obyv./km²
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Galápagos Islands
Rok	1978 (#2)
Rok rozšírenia	2001, 2003
V ohrození	2007 – 2010
Číslo	1
Región	Latinská Amerika a Karibik
Kritériá	vii, viii, ix, x

Galapágy alebo najmä staršie Korytnačie ostrovy (po španielsky Islas Galápagos) je ekvádorské súostrovie vo východnej časti Tichého oceánu asi 1 000 km západne od Ekvádoru. Ostrovy sú sopečného pôvodu, niektoré sopky sú činné dodnes.

Sú známe zvláštnymi druhmi zvierat, ktoré na ostrovoch žijú, napríklad prehistoricky vyzerajúcimi jaštermi a obrími suchozemskými korytnačkami.

Geografia

Galapágy sa nachádzajú na rovníku, ktorý pretína ich najväčší ostrov Isabela. Súostrovie má rozlohu 7 844 km² a žije na ňom asi 31 000 obyvateľov. Súostrovie sa skladá z 14 väčších sopečných ostrovov (San Cristóbal, Isabela, Santa Fe, Genovesa, Floreana, Plaza Sur, Espaňola, Santa Cruz, Culpepper, Wenman, Marchena, Santiago, Pinta, Fernandina), 6 menších ostrovov (Darwin, Pinzón, Baltra, Rábida, Bartolomé a Seymour Norte) a vyše 100 skalnatých výčnelkov. Najväčší ostrov súostrovia je Isabela.

Ostrovy

V súostroví je 14 ostrovov väčších ako 1 km².

• Isabela – 4 588 km²
• Santa Cruz – 986 km²
• Fernandina – 642 km²
• Santiago – 585 km²
• San Cristóbal – 558 km²
• Floreana – 172 km²
• Marchena – 130 km²
• Española – 60 km²
• Pinta – 59 km²
• Genovesa – 14 km²
• ...

Administratívne členenie

Galapágy sú ekvádorskou provinciou Provincia de Galápagos. Skladá sa z troch kantónov Isabela, San Cristóbal a Santa Cruz. Hlavné mesto provincie je Puerto Baquerizo Moreno na ostrove San Cristóbal.

Galapágy

Dejiny

Galapágy objavili Španieli 10. marca 1535. Výpravu viedol španielsky biskup Fray Tomás de Berlanga, ktorý sa plavil do Peru aby urovnal spor s Franciscom Pizarrom. V tom čase neboli obývané. Z námorných máp je súostrovie známe od roku 1570. Podľa štúdia z roku 1952, autorom ktorej bol Thor Heyerdahl a Arne Skjølsvold, sa na viacerých miestach nachádzali črepiny a iné artefakty. Tieto nálezy naznačujú, že súostrovie navštívili pôvodný juhoamerický obyvatelia pred Španielmi.

V 17. a 18. storočí používali ostrovy piráti a rôzni cestovatelia na doplnenie vody. Do roku 1832 nepatrili ostrovy nikomu, potom ich anektoval Ekvádor.

V roku 1831 na ostrovoch zakotvil s výskumnou loďou HMS Beagle britský prírodovedec Charles Darwin. Strávil tam 6 týždňov pozorovaním živočíchov. Jeho pozorovania (napr. variability zobákov ostrovných piniek) ho viedli k napísaniu známeho diela Pôvod druhov.

Ochrana prírody

leguán morský (Amblyrhynchus cristatus), jeden z miestnych endemických druhov

Ostrovy sú pre svoju jedinečnú faunu od roku 1934 národným parkom (Národný park Galápagos) a od roku 1964 v parku pôsobí Výskumná stanica Charlesa Darwina (angl. Charles Darwin Research Station), ktorá sa špecializuje na ekológiu a evolúciu.

Galapágy boli v roku 1978 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Endemity

Žijú tu viaceré endemity:

• tučniak galapágsky (Spheniscus mendiculus) je jediný druh tučniaka žijúci na rovníku;
• leguán morský (Amblyrhynchus cristatus) jediný jašter, ktorý si v dospelosti hľadá potravu výhradne v mori;
• korytnačka slonia (Geochelone nigra) najväčšia suchozemská korytnačka. Po španielsky ako galápago dali meno celému súostroviu.
• myšiak galapágsky (Buteo galapagoensis), hlavný zdochlinožrút na ostrove
• viaceré vtáky z rodu spevák (Mimus). Pri týchto druhoch si Darwin prvý krát všimol, že sa líšia podľa ostrovov.
• 13 vtákov z čeľade tangarovité (Thraupidae)
• zalophus wollebaeki, uškatec
• a iné

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galapágy.

Externé odkazy

• Výskumná stanica Darwin