Korytnačka slonia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Korytnačka slonia
Korytnačka slonia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Trieda (classis) Plazy Sauropsida
Rad (ordo) Korytnačkotvaré Testudines
Podrad (subordo) Skrytokrky Cryptodira
Čeľaď (familia) Korytnačkovité Testudinidae
Rod (genus) Korytnačka Chelonoidis
Druh (species) Korytnačka slonia
Ch. nigra
Vedecký názov
Chelonoidis nigra
Quoy & Gaimard, 1824
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Korytnačka slonia (lat. Chelonoidis nigra) je najväčšia suchozemská korytnačka na svete, žijúca v súostroví Galapágy. Dospelé jedince môžu vážiť cez 200 kilogramov a merať 1,2 metra. Živí sa rastlinami.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Korytnačka slonia môže byť až 1,2 m dlhá a dosahuje hmotnosti 200 kg. Tvar panciera sa líši podľa poddruhu korytnačky: niektoré majú pancier sedlovitý a v prednej časti klenutý, čo im umožňuje zdvihnúť hlavu a dosiahnuť tak aj na vyššie zdroje potravy, iné majú pancier klenutý a živia sa nižšími rastlinami. Vždy je čierno sfarbený. Končatiny sú robustné, s krátkymi prstami.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to endemit súostrovia Galapágy. Toto súostrovie je sopečného pôvodu. Korytnačky tak žijú na veľmi úrodnej pôde, zároveň ale tiež na čiernom sopečnom popole, ktorý je vysoko výhrevný.

Biológia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu života trávia pastvou v malých skupinách a vyhrievaním sa v mlákach alebo váľaním v blate. V období rozmnožovania sa samci stávajú teritoriálny a hľadajú partnerky. Technika zásnub je u samcov korytnačiek sloních nekompromisná. Akonáhle samec vyhľadá vhodnú samicu, vnúti jej drsne podriadené postavenie, hryzie a štípe ju do nôh, aby ju prinútil k nehybnosti. Potom sa vysunie na jej chrbát a pári sa s ňou.

vajcorodé, samice vyhrabávajú v zemi jamy, kam potom kladú vajcia.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci niektoré korytnačky slonie žijú zaručene dlhšie ako 100 rokov, druh je z hľadiska ochrany zraniteľný v svojej existencii. Tieto korytnačky sú ohrozované hlavne v mladom veku introdukovanými zvieratami, napríklad potkanmi, mačkami a potravinovou konkurenciou v podobe kôz a dobytka.

Od roku 1965 sa snaží výskumná stanica Charlesa Darwina (Charles Darwin Research Station) na základe programu a repatriácie korytnačiek sloních pozdvihnúť ich upadávajúcu populáciu. Do marca roku 2000 bolo vypustených do prírody 1000 korytnačiek sloních.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • G. nigra abingdoni (Gunther, 1877)
  • G. nigra becki (Rothschild, 1901)
  • G. nigra darwini (Van Denburgh, 1907)
  • G. nigra ephippium (Gunther, 1845)
  • G. nigra galapagoensis (Baur, 1889) †
  • G. nigra guntheri (Baur, 1889)
  • G. nigra hoodensis (Van Denburgh, 1907)
  • G. nigra chathamensis (Van Denburgh, 1907)
  • G. nigra micropyes (Gunther, 1875)
  • G. nigra nigra (Harlan, 1827)
  • G. nigra phantastica (Van Denburgh, 1907)
  • G. nigra porteri (Rothschild, 1903)
  • G. nigra vandenburghi (de Sola, 1930)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva sloní na českej Wikipédii.