Korytnačkovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Korytnačkovité
Korytnačka zelenkastá
Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni hermanni)
Trieda (classis) Plazy Sauropsida
Rad (ordo) Korytnačkotvaré Testudines
Nadčeľaď (superfamilia) Testudinoidea
Čeľaď (familia) Korytnačkovité Testudinidae
Vedecký názov
Testudinidae
Gray, 1825
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Korytnačkovité (Testudinidae) je čeľaď suchozemských plazov z radu korytnačkotvaré (Testudines).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Karapax a plastrón majú spojený mostom. Rôzne druhy dorastajú do rôznych veľkosti od niekoľkých centimetrov až do dvoch metrov. Sú obvykle aktívne cez deň, so závislosťou na okolitej teplote po zotmení. Sú to všeobecne samotárske zvieratá.

Väčšinou sú bylinožravce, živia sa trávou, listovou zeleninou, kvetinami, ovocím. Niektoré druhy sú všežravé. Niektoré druhy konzumujú červy, hmyz a zdochliny v ich prirodzenom prostredí. Príliš mnoho bielkovín je pre nich však škodlivé a môže spôsobiť deformáciu panciera a iné zdravotné problémy.

Mnoho druhov korytnačiek je sexuálne dimorfných, rozdiely medzi samcami a samicami sa líšia druh od druhu. U niektorých druhov majú samci dlhší, vyčnievajúci krčný štítok na panciery ako samice, u iných majú dlhšie drápy na predných končatinách. U väčšiny druhov korytnačiek býva samica väčšia ako samec. Niektorí vedci sa domnievajú, že samci rastú rýchlejšie, zatiaľčo samice pomalšie ale viac. Samec má tiež plastrón zakrivený dovnútra kvôli reprodukcii. Najjednoduchší spôsob ako urči%t pohlavie korytnačky, je pozrieť sa na chvost. Samice majú spravidla menší chvost, zatiaľčo samci majú oveľa dlhší.

Reprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Samica kladie jedno až tri vajca do vyhrabanej jamky v piesku.[1] Vajcia znáša a potom zahrabáva obvykle v noci. Vajcia sú ponechané bez dozoru a podľa druhu za 60 - 120 dní sa liahnu mláďatá.[2] Veľkosť vajíčka závisí na veľkosti matky a možno ho odhadnúť podľa otvoru kloaky medzi karapaxom a plastrónom. Plastrón u samice má viditeľný vrub pod chvostom, čo uľahčuje prechádzaniu vajca. Po skončení inkubačnej doby už majú mláďatá zub, aby sa vymanili zo svojej škrupiny. Mladé korytnačky často vyžadujú viac živín ako dospelí. Je bežné, že mláďatá bylinožravých druhov jedia červy alebo larvy hmyzu kvôli proteínu.

Systém [3][4][5][6][upraviť | upraviť zdroj]

Korytnačkovité (Testudinidae):

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Andy Highfield. Tortoise Trust Egg F.A.Q. Tortoisetrust.org. prístup: 2009-04-07.
  2. Andy Highfield. Tortoise egg incubation. Tortoisetrust.org. prístup: 2009-04-07.
  3. Anders G.J. Rhodin, Peter Paul van Dijk, John B. Iverson, and H. Bradley Shaffer. 2010. Turtles of the World, 2010 Update: Annotated Checklist of Taxonomy, Synonymy, Distribution, and Conservation Status [1]
  4. Mikko's Phylogeny Archive [2]
  5. The Paleobiology Database [3]
  6. The Reptile Database [4]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želvovití na českej Wikipédii.