Terciér

Z Wikipédie

F a n e r o ...	K e n ...	Kvartér Štvrtohory
		Terciér Treťohory
	Mezozoikum
	Paleozoikum
Proterozoikum

Terciér (alebo treťohory, novovek Zeme) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum. Pojem terciér (treťohory) bol v roku 2004 Medzinárodnou komisiou pre stratigrafiu oficiálne zrušený, v roku 2005 bol znova povolený, ale len ako neformálne označenie obdobia 65,5 až 2,588 miliónov rokov. Definoval ho v roku 1810 Alexandre Brongniart, resp. roku 1833 Charles Lyell. Názov pochádza z označenia „Montes tertiarii“ zavedeného v roku 1759 Giovannim Arduinom pre málo spevnené súvrstvie severotalianskych Álp.

Treťohory sa začali pred 65,5 (+/- 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie amonitov a veľkých plazov, horná hranica je (v závislosti od definície) 2,588 miliónov (koniec ľadovej doby v širšom zmysle) alebo 1,806 miliónov rokov (koniec pleistocénu).

Zahŕňajú paleogén a časť neogénu. Paleogén sa ďalej delí na epochy paleocén, eocén, oligocén. Z neogénu do treťohôr patrí miocén a pliocén. Na biostratigrafické členenie sa používa hlavne nanoplanktón a planktónne dierkavce - numulity.

Obsah 1 Geológia 2 Život v terciéri 2.1 Fauna 2.2 Flóra 3 Pozri aj 4 Referencie

[upraviť] Geológia

Začiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. More Tethys, ktoré kedysi oddeľovalo severné kontinenty od Indie a Afriky sa začalo uzatvárať. Do konca treťohôr prebehla i kolízia Juhoamerickej a Severoamerickej platne. Antarktická platňa pokračovala v drifte smerom k dnešnému južnému pólu. Postupným uzatváraním - subdukciou Tethysu vzniklo Stredozemné more, Čierne more, Kaspické more ale aj Balaton, či Neziderské jazero. Spojenie platní umožnilo migráciu suchozemských druhov zvierat po kontinentálnych mostoch a prienik nových druhov do Európy a Ázie. Zrážka Indie a Eurázie znamenala vznik Himalájskej sústavy. Prebehli tiež mladšie fázy alpínskeho vrásnenia, zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola sopečná činnosť.

Z hľadiska klimatológie pokračovalo teplé obdobie z mezozoika, ktoré vrcholilo v strednom eocéne, no neskôr sa ochladilo.

[upraviť] Život v terciéri

[upraviť] Fauna

Charakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli numulity, dierkavce, ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až 15 mm. Tieto veľké dierkavce žili najmä v eocéne, konkrétne lutéte a podieľali sa na tvorbe takzvaných numulitových vápencov.^[1] Moria boli bohaté aj na koraly a mäkkýše, najmä lastúrniky a ulitníky. Dominantou morí boli kostnaté ryby a žraloky. Niektoré druhy ako napr. karcharodon (od starogréckeho slova karcharodus - ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.

Na súši nastal veľký rozvoj vtákov a cicavcov, pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím dinosaurov priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam hlodavcov, kopytníkov a šeliem. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.

[upraviť] Flóra

Vo flóre treťohôr prevláda zastúpenie krytosemenných rastlín, preto majú veľký význam na výskum palinologické rozbory.

[upraviť] Pozri aj

• Chronostratigrafická tabuľka
• Zdôvodnenie zrušenia pojmu treťohory

[upraviť] Referencie