Paleocén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paleocén
Zaradenie
Epocha paleogénu
← vrchná krieda eocén →
Časové rozpätie paleocénu
(v miliónoch rokov)
Začiatok 65,5 (± 0,3)
Koniec 55,8 (± 0,2)
Trvanie 9,7
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Paleocén je najstaršie obdobie treťohôr. Začal sa pred 65,5 mil. rokov a skončil sa pred 58,7 mil. rokov. Predchádzala mu krieda, po ňom nasledoval eocén.

Paleocén zaviedol nemecko-francúzsky botanik W.P. Schimper v roku 1874 ako najstaršie obdobie paleogénu. Názov bol odvodený z gréčtiny (παλαιός, palaios – starý a καινός, kainos – nový) a mal vyjadrovať výskyt fauny, ktorá bola vyvinutejšia ako mezozoická, no bola naďalej primitívna v porovnaní s dnešnou. Neskôr rozsah paleocénu pozmenil E. Haug.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Paleocén sa podľa svetovo platnej stratigrafickej škály delí na[1]:

  • Tanet (58,7 ± 0,2 – 55,8 ± 0,2 Ma)
  • Seland (61,7 ± 0,2 – 58,7 ± 0,2 Ma)
  • Dán (65,5 ± 0,3 – 61,7 ± 0,2 Ma)

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Hranica kriedy a paleocénu známa ako hranica K-T (hranica krieda-terciér) je celosvetovo jedným z najlepšie rozpoznateľných geologických rozhraní. Na mnohých miestach ju vyznačuje irídiová vrstvička, ktorá sa pokladá za dôsledok dopadu meteoritu v oblasti polostrovu Yucatán.

V Západných Karpatoch sú sedimenty paleocénu vyvinuté hlavne vo flyšovom a pribradlovom pásme. Tu prebiehala laramská fáza alpínskeho vrásnenia.

Laramské vrásnenie prebiehalo v tejto dobe v Severnej Amerike, kde vznikali Skalnaté vrchy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu rozhrania kriedy a paleocénu vymreli prakticky všetky amonity a belemnity. V paleocéne sa po dinosauroch objavili malé, piskorom podobné cicavce, ktoré čoskoro obsadili pevninu. Objavili primáty, napr. Adapis a Necrolemur[2].

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

V ríši rastlín sa už plne rozvíjalo kenofytikum, teda éra krytosemenných rastlín. Bežné boli magnólie, palmy alebo vŕby.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Michalík, J. a kolektív, 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 166 s.
  2. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]