Povrchová teplota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Povrchová teplota Zeme od polovice marca do začiatku apríla 2000

Povrchová teplota vo fyzike je teplota telesa, ktorá je na jeho povrchu a je teda zvonka viditeľnou alebo merateľnou teplotou vo vzťahu na tepelné žiarenie telesa. Je dôležitá, ak má vnútro telesa inú teplotu ako okrajové vrstvy.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

V geografii je to teplota povrchov súše a vôd. Závisí od intenzity prichádzajúceho a emitovaného žiarenia, ktorá zas závisí od geografických súradníc, počasia, sklonu lokality, postavenia Slnka, tepelnej vodivosti lokality a prízemných pohybov vzduchu. Spravidla sa merá infračervenou termografiou.

Povrchová teplota hviezd[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchová teplota hviezdy je pre nás merateľná teplota hviezdy. Povrchová teplota nás nijako neinformuje o vnútornej teplote hviezdy a je nižšia ako vnútorná, pretože sa vo vnútri hviezdy uvoľňuje jadrovou fúziou veľké množstvo tepla. Táto teplota sa potom rozširuje smerom von a táto energia sa potom vyžaruje. Vzťah medzi vlnovou dĺžkou vydaného svetla a povrchovou teplotou hviezd je daný Wienovým zákonom posunu.

Keďže nie sme schopní priamo odmerať teplotu hviezdy, ale vieme odmerať vlnovú dĺžku jej žiarenia, môžeme týmto spôsobom určiť aspoň vonkajšiu teplotu hviezd. Zoberme si príklad Slnka, ktorého teplota fotosféry je 5 800 Kelvinov a teda jeho vlnová dĺžka je okolo 500 nm, pričom táto vlnová dĺžka patrí do sféry viditeľného svetla.