Arktické ostrovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 75°S 90°Z / 75°S 90°Z / 75; -90

Mapa ostrovov

Arktické ostrovy (v minulosti Franklinove ostrovy) je rozsiahla skupina čiastočne zaľadnených ostrovov v Severnom ľadovom oceáne na sever od Kanady.

Nachádzajúce sa na severnom vrchole Severnej Ameriky a majú rozlohu približne 1 407 770 km2. Táto skupina 36 563 ostrovov v Severnom ľadovom oceáne zaberá veľkú časť teritórií severnej Kanady - väčšinu teritória Nunavut, Severozápadné teritóriá a Yukonské teritóriá. Súostrovie prejavuje niektoré efekty klimatickej zmeny, s niektorými počítačovými odhadmi určujúcimi to, že topenie tam prispeje k zdvihnutiu morskej hladiny o 3,5 cm do roku 2100.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Britské nároky na ostrovy boli založené na prieskumoch Martina Frobishera v 70. rokoch 16. storočia. Kanada mala pôvodne nadvládu len nad časťami ostrova, ktoré odtekali do Foxe Basin, Hudsonovho zálivu a Hudsonovho prielivu. Kanadská nadvláda bola ustanovená do roku 1880, keď ich Británia prepísala Kanade. The District of Franklin - založený v roku 1895 - zahŕňal skoro všetky ostrovy, ale bol rozpustený po stvorení teritória Nunavut v roku 1999. Kanada nárokuje všetky vodné cesty Severozápadného priechodu ako časť kanadských vnútroštátnych vôd, ale USA a väčšina námorných krajín ich považuje za medzinárodné. Nezhoda okolo stavu priechodov vyvolala obavy Kanady o presadzovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia, národnej bezpečnosti a celkovej nadvláde. Na východe od Ellesmerovho ostrova leží ostrov Hans, ktorého vlastníctvo je momentálne sporné medzi Kanadou a Dánskom.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy sa rozprestierajú asi 2 400 km pozdĺžne a 1 900 km z pevniny ku Cape Columbia, najsevernejšiemu bodu na Ellesmere ostrove. Na západe sú ohraničené Beaufortovým morom; na severozápade Severným ľadovým oceánom; na východe Grónskom, Baffinovým zálivom a Davisovým prielivom; na juhu Hudsonovým zálivom a Kanadskou pevninou. Jednotlivé ostrovy sú od seba oddelené a od pevniny skupinou vodných ciest spolu známych ako Severozápadný priechod. Dva veľké polostrovy, polostrov Boothia a polostrov Melville sa rozprestierajú na sever od pevniny.

Súostrovie sa skladá z 36 563 ostrovov, z ktorých 94 je klasifikovaných ako hlavné ostrovy, sú väčšie ako 130 km2 a dokopy zaberajú plochu 1 400 000 km2. Ostrovy súostrovia s plochou väčšou ako 10 000 km2 v zostupnom poradí sú:

Názov Poloha* Plocha Obyvateľstvo
Baffinov ostrov NU 507 451 km2 9 563
Viktóriin ostrov SZT, NU 217 291 km2 1 707
Ellesmerov ostrov NU 196 236 km2 168
Ostrov Banks SZT 70 028 km2 114
Ostrov Devon NU 55 247 km2 0
Ostrov Alexa Heiberga NU 43 178 km2 0
Ostrov Melville SZT, NU 42 149 km2 0
Southamptonský ostrov NU 41 149 km2 718
Ostrov princa z Walesu NU 33 339 km2 0
Ostrov Somerset NU 24 786 km2 0
Ostrov Bathurst NU 16 042 km2 0
Ostrov princa Patricka SZT 15 848 km2 0
Ostrov kráľa Williama NU 13 111 km2 1 279
Ostrov Ellef Ringnes NU 11 295 km2 0
Ostrov Bylot NU 11 067 km2 0

*SZT = Severozápadné teritóriá, NU = Nunavut

Po Grónsku sú ostrovy najväčšia svetová arktická plocha pevniny. Ich podnebie je polárne a terén pozostáva z tundry, výnimkou sú vysokohorské oblasti. Väčšina ostrovov je neobývaná. Ľudské osídlenie je extrémne riedke a rozptýlené.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arctic Achipelago na neurčenej Wikipédii.