Lastúrniky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lastúrniky
Haeckel Acephala.jpg
"Lastúrniky" z Artforms of Nature of Ernsta Haeckela, 1904
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Bivalvia
Linnaeus, 1758
Synonymá
Lamellibranchia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lastúrniky (iné názvy: zriedkavo korytníky, zastarano lasturniky, lastúrnici, lastúrovci, lastury, mlže, mlži, mušle; lat. Bivalvia, Lamellibranchia) sú trieda schránkovcov. Ich telo je ukryté v dvojchlopňovej schránke z lastúr, ktoré sú spojené pružným väzom, a väčšinou aj systémom zubov (cardo) na protiľahlom póle. Sú bilaterálne symetrické, u niektorých trvalo prisadnutých je symetria narušená (spodná lastúra je menšia, plochá).

U lastúrnikov pozorujeme viaceré zjednodušenia v stavbe tela, ktoré sú dôsledkom prispôsobenia sa na pasívny prisadnutý, alebo iba málo pohyblivý spôsob života:

  • nervová sústava je zjednodušená, skladá sa z 3 párov ganglií – cerebropleurálne (vznikli zrastom cerebrálnych a pleurálnych ganglií, inervujú prednú časť plášťovej dutiny, predný zatvárací sval a pár statocýst), pedálne (inervujú nohu, u prisadnutých takmer zanikajú) a viscerálne (inervujú zadnú časť plášťovej dutiny);
  • receptory sú málo vyvinuté, okrem statocýst sa vyskytujú hmatové tykadielka – rhopálie a zriedka sú na okraji plášťa aj oči;
  • hlava vrátane raduly je úplne redukovaná, potravu prijímajú filtrovaním cez žiabrové lupienky, ktorých dýchacia funkcia je sčasti potlačená, takže dýchanie zabezpečuje aj obrvený epitel plášťa a celý povrch tela.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, nasleduje hltan, žalúdok s bielkovinovým kryštálom v slepom vaku, črevo a anus. Črevo tesne pred konečníkom obyčajne prechádza srdcovou komorou.

Obehová sústava je jednoduchá: Srdce má 2 predsiene, do ktorých žiabrové artérie privádzajú okysličenú hemolymfu. Srdce ju vypudzuje hlavovou aortou dopredu, kde sa rozlieva v systéme lakún. Odkysličená hemolymfa sa zbiera v zberných vénach, ktoré ju vedú opäť do žiabier.

Vylučovaciu sústavu tvorí pár kardiálnych metanefrídií (Bojanových orgánov), ktorých nefrostómy odvádzajú metabolity z dutiny perikardu.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Lastúrniky sú pôvodne gonochoristy, no vyskytujú sa aj hermafrodity. Párové gonády v primitívnejších prípadoch ústia do metanefrídií, u fylogeneticky vyšších majú vlastné vývody. Gonády nemajú žiadne akcesorické zariadenia ani kopulačný orgán, k oplodneniu dochádza vo vode. Vývin je nepriamy cez larvu typu veliger, u Unionoidea cez glochídium.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme asi 10 000 druhov lastúrnikov. Delia sa na 8 radov, z nich však 6 je výlučne morských.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]