Lastúrniky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lastúrniky
Haeckel Acephala.jpg
"Lastúrniky" z Artforms of Nature of Ernsta Haeckela, 1904
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia
Skupina Špirálovce Spiralia
Línia Trochofórovce Trochozoa
Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa
Kmeň (phylum) Mäkkýše Mollusca
Podkmeň (subphylum) Schránkovce Conchifera
Trieda (classis) Lastúrniky Bivalia
Vedecký názov
Bivalvia
Linnaeus, 1758
Synonymá:
Lamellibranchia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lastúrniky (iné názvy: zriedkavo korytníky, zastarano lasturniky, lastúrnici, lastúrovci, lastury, mlže, mlži, mušle; lat. Bivalvia, Lamellibranchia) sú trieda schránkovcov. Ich telo je ukryté v dvojchlopňovej schránke z lastúr, ktoré sú spojené pružným väzom, a väčšinou aj systémom zubov (cardo) na protiľahlom póle. Sú bilaterálne symetrické, u niektorých trvalo prisadnutých je symetria narušená (spodná lastúra je menšia, plochá).

U lastúrnikov pozorujeme viaceré zjednodušenia v stavbe tela, ktoré sú dôsledkom prispôsobenia sa na pasívny prisadnutý, alebo iba málo pohyblivý spôsob života:

  • nervová sústava je zjednodušená, skladá sa z 3 párov ganglií – cerebropleurálne (vznikli zrastom cerebrálnych a pleurálnych ganglií, inervujú prednú časť plášťovej dutiny, predný zatvárací sval a pár statocýst), pedálne (inervujú nohu, u prisadnutých takmer zanikajú) a viscerálne (inervujú zadnú časť plášťovej dutiny);
  • receptory sú málo vyvinuté, okrem statocýst sa vyskytujú hmatové tykadielka – rhopálie a zriedka sú na okraji plášťa aj oči;
  • hlava vrátane raduly je úplne redukovaná, potravu prijímajú filtrovaním cez žiabrové lupienky, ktorých dýchacia funkcia je sčasti potlačená, takže dýchanie zabezpečuje aj obrvený epitel plášťa a celý povrch tela.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, nasleduje hltan, žalúdok s bielkovinovým kryštálom v slepom vaku, črevo a anus. Črevo tesne pred konečníkom obyčajne prechádza srdcovou komorou.

Obehová sústava je jednoduchá: Srdce má 2 predsiene, do ktorých žiabrové artérie privádzajú okysličenú hemolymfu. Srdce ju vypudzuje hlavovou aortou dopredu, kde sa rozlieva v systéme lakún. Odkysličená hemolymfa sa zbiera v zberných vénach, ktoré ju vedú opäť do žiabier.

Vylučovaciu sústavu tvorí pár kardiálnych metanefrídií (Bojanových orgánov), ktorých nefrostómy odvádzajú metabolity z dutiny perikardu.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Lastúrniky sú pôvodne gonochoristy, no vyskytujú sa aj hermafrodity. Párové gonády v primitívnejších prípadoch ústia do metanefrídií, u fylogeneticky vyšších majú vlastné vývody. Gonády nemajú žiadne akcesorické zariadenia ani kopulačný orgán, k oplodneniu dochádza vo vode. Vývin je nepriamy cez larvu typu veliger, u Unionoidea cez glochídium.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme asi 10 000 druhov lastúrnikov. Delia sa na 8 radov, z nich však 6 je výlučne morských.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]