Hermafrodit
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hermafrodit (tiež obojpohlavný živočích) je živočích, alebo organizmus ktorý má súčasne samčie a samičie pohlavné orgány. Je schopný produkovat súčasne vajíčka a spermie. Hermafrodit má buďto miešok a vaječníky, alebo sú oba tieto orgány nahradené tzv. obojetnou pohlavnou žľazou.
Termín pochádza z gréckej mytológie, podľa ktorej sa Hermafroditos, syn bohov Hermesa a Afrodity, po silnom objatí s milovanou nymfou Salmakis zrástol v jednu obojpohlavnú bytosť.
Obsah |
[upraviť] Skupiny živočíchov, u ktorých je rozšírený hermafroditismus
- Mäkkýše (mimo hlavonožcov a lastúrniky)
- Ploskavce
- obrúčkavce
- Plášťovce
- niektoré ryby
[upraviť] Sebaoplodnenie
Sebaoplodnenie je zvláštny prípad rozmnožovania hermafroditov. Je pomerne vzácne, vyskytuje sa predovšetkým u takých organizmov, ktoré by neboli schopné kvôli svojmu spôsobu života zohnať partnera k páreniu. Typickým príkladom sú endoparazity, napríklad pásomnica dlhá . K sebaoplodneniu dochádza tiež u samoopelivých rastlín.
[upraviť] Zvláštne typy hermafroditizmu
[upraviť] Postupný hermafroditizmus
Hraničí s gonochorizmom. Ide o situáciu, kedy jedinec v priebehu svojho života zmení alebo strieda pohlavia. Vyskytuje sa napríklad u niektorých rýb s výrazným teritoriálnym chovaním samcov - mladé ryby, ktoré by sa nemali šancu presadiť, teda majú ženské pohlavie, a až ked dorastú, prejdú na pohlavie mužské.
[upraviť] Hermafroditizmus ako defekt
Ako hermafrodit sa tiež označuje defektný jedinec gonochoristických druhov, ktorý má základy oboch pohlavných orgánov. (ženských a mužských). Spravidla však nie sú funkčné obe - buďto funguje len jeden alebo žiaden. U človeka nebol hermafrodit s oboma funkčnými sústavami zaznamenaný, zvyšné dva prípady áno [chýba citácia].
[upraviť] Rastlinný hermafroditizmus
V botanike je obdobou hermafrodita jednodomá rastlina, tj. vyššia rastlina, ktorá vytvára alebo oba typy kvetov (samčie aj samičie), alebo kvety obojpohlavné. V ríši rastlín toto usporiadanie prevláda.
