Ulitníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ulitníky
Cypraea chinensis with partially extended mantle.jpg
Cypraea chinensis
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia
Skupina Špirálovce Spiralia
Línia Trochofórovce Trochozoa
Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa
Kmeň (phylum) Mäkkýše Mollusca
Podkmeň (subphylum) Schránkovce Conchifera
Trieda (classis) Ulitníky Gastropoda
Vedecký názov
Gastropoda
Cuvier, 1797
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ulitníky (iné názvy: slimáky, zastarano plže, plži, bruchonohé, bruchonožce, bruchonožci, mäkkýši bruchonohí, slimáci bruchonohí; lat. Gastropoda) sú trieda schránkovcov. Veľmi početná a tvarovo diferencovaná skupina mäkkýšov. Majú dobre vyvinutú svalovú nohu, ktorá slúži na plazivý pohyb, ale i na plávanie. Ulita je jednodielna, špirálovito vinutá, niekedy však druhotne chýba. Stavbu tela ulitníkov ovplyvňujú na jednej strane procesy typické pre všetky schránkovce (ventrálna flexia, vznik palliálnej dutiny), ale i špecifiká, ktoré ich výrazne odlišujú od ostatných mäkkýšov. Predovšetkým je to „pretočenie“ tráviacej rúry a celej plášťovej dutiny na jednu (pravú alebo ľavú) stranu tela – proces sa označuje ako laterálna torzia. Telo sa takto stáva čiastoIne bilaterálne asymetrické. Asymetria sa prejavuje:

  • na úrovni exteriéru – lezúcim slimákom sa nedá (okrem nepočetných výnimiek) preložiť rovina súmernosti v matematickom chápaní;
  • v stavbe tela – dochádza k redukcii niektorých párových orgánov, najmä na pravej strane.

Nervová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Nervová sústava je gangliová, tvorí ju 6 párov uzlín

  1. zdvojená cerebrálna (mozgová) uzlina nad hltanom
  2. bukálne uzliny pod hltanom, inervujú ústne orgány
  3. pedálne uzliny, inervujú nohu
  4. pleurálne uzliny, inervujú pallium
  5. parietálne gangliá, inervujú žiabre a osphradiá
  6. viscerálne gangliá, inervujú orgány palliálnej dutiny

V dôsledku laterálnej torzie dochádza v prednej časti tela k prekríženiu dvoch hlavných nervových povrazcov (chiastoneuria), u zadnožiabrovcov tento stav druhotne zaniká. Z receptorov pozorujeme chemoreceptorické bunky (voľne rozptýlené v pokožke, alebo sústredené na druhom páre tykadiel a na osphradiách), ďalej statocysty a oči, ktoré môžu byť ploché, jamkové (najčastejší typ), no u pohyblivých dravých druhov aj komorové.

Ostatné sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba tráviacej, dýchacej a obehovej sústavy je popísaná charakteristike schránkovcov. Laterálna torzia však vyvolala ďalšie závažné zmeny v ich anatómii – predovšetkým zánik niektorých párových orgánov. U podstatnej väčšiny druhov pozorujeme len jednu metanefrídiu (pôvodne pravú, ktorá sa však otočením vnútornostného vaku dostáva na ľavú stranu), a podobne majú len jedno ktenídium a jednu srdcovú predsieň i gonádu.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Gonáda je takmer vždy nepárová. Pohlavné orgány sú u skoro výlučne gonochoristických Prosobranchia dosť jednoduché, u hermafroditických Opisthobranchia a Pulmonata zložitejšie. Vývin morských druhov je nepriamy cez larvu veliger. Sladkovodné druhy sú buď živorodé, alebo ich vajíčka obsahujú viac žĺtka, takže larválne štádium je potlačené – vývin je teda v oboch prípadoch priamy.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]