Ryolit
| Ryolit | |
| vyvreté horniny | |
 |
|
| Hlavné minerály | kremeň, alkalické živce, plagioklas |
| Akcesórie | biotit, pyroxény |
| Textúra | pórovitá, fluidálna |
| Farba (y) | biela, sivá |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Ryolit je felzická sopečná vyvretá hornina. Svojim zložením je ekvivalentná granitu.
Predterciérne ryolyty sú v steršej literatúre označované ako paleoryolit alebo kremenný porfýr[1]. Ryolit z oblasti Liparských ostrovov sa často označuje ako liparit. Termín ryolit zaviedol roku 1861 F. von Richthofen podľa gréckeho výrazu rheo - tiecť[2].
Obsah |
Vlastnosti [upraviť]
Ryolit býva prevažne svetlej, najčastejšie sivej farby. Zvetraný nadobúda odtiene červenej. Často býva porézny, alebo s fluidálnou textúrou, ktorá naznačuje, že hornina pretým tiekla. Ryolitová láva je silně viskóza a tvorí preto väčšinou iba krátke lávové prúdy alebo dómy a ignimbrity[3].
Minerálne zloženie [upraviť]
Má porfyrickú štruktúru a veľmi vysoký obsahom SiO2 (> 70 %). Minerálne zloženie tvoria kremeň, alkalické živce a plagioklasy. Akcesóriami sú biotit a pyroxény. V póroch býva často tridymit a cristobalit[1].
Ryolitová magma je značne viskózna, s teplotou okolo 700 až 850 °C. Vyskytuje sa vo forme rôznych brekcií, dajok a nekov. Láva často kryštalizuje vo forme rôznych vulkanických skiel, bez prítomnosti voľným okom pozorovateľných výrastlíc minerálov.
Ryolit, prípadne menej kyslé horniny - dacit, ryodacit (horniny s menším obsahom SiO2), sa často vyskytuje ako produkt vulkanickej činnosti, prebiehajúcej na konvergentných okrajoch litosferických platní.
Alkalický ryolit s výrastlicami anortoklasu sa označuje ako pantellerit. Comendit je iný typ alkalického ryolitu s obsahom amfibolu a pyroxénu. Ryolitu sú svojim zložením blízke niektoré vulkanické sklá, napr. obsidián, pemza, smolek aj perlit.
Výskyt [upraviť]
Na Slovensku sa ryolity vyskytujú hlavne v regióne stredoslovenského vulkanického poľa, vznikali vo finálnej fáze vulkanickej činnosti - jastrabská formácia. Najvýznamnejšie lokality v Štiavnických vrchoch sú Stará Kremnička a Hliník nad Hronom, v Pohronskom Inovci to je Nová Baňa a Žarnovica. Ryolity sú známe i zo Zemplínskych vrchov.
Peleozoické polohy ryolytových láv sú známe z obalu tatrika Považského Inovca (súčasť seleckého súvrstvia)[4]. Veľké teleso alkalických ryolitov vrchnopermského veku sa tiež nachádza na báze muránskeho príkrovu v oblasti východne od Telgártu.
Použitie [upraviť]
Ryolit má široké použitie, hlavne na hrubé kamenárske výrobky, pemza do ľahčených stavebných hmôt, perlity na výrobu expandovaného perlitu (tepelné a zvukové izolácie, agroperlit)[5].
Referencie [upraviť]
- ↑ a b Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 295
- ↑ http://www.geology.cz - On-line geologická encyklopedie (Online) prístup 18.3.2009
- ↑ Olšavský, M., 2008: Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca. Mineralia Slovaca, 40, s. 1 – 16
- ↑ http://www.mineraly.sk (Online) prístup 18.3.2009
