Andezit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andezit
vyvreté horniny
Andezit
Andezit s výrastlicami olivínu.
Hlavné minerály plagioklas, amfiboly, pyroxény, biotit, kremeň
Akcesórie olivín
Textúra porfyrická, pórovitá
Farba (y) biela, sivá, tmavosivá, zelenosivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami minerálov. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100 °C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je diorit do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové porfýry a lamprofýry - kersantit a spesartit.

Predterciérne andezity sú označované ako paleoandezit, predtým tiež porfyrit[1].

Názov horniny je odvodený od názvu pohoria Andy, kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho Ch. L. von Buch v roku 1836[2].

Petrografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Výbrus andezitu v polarizačnom mikroskope

Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých intrúzií. Majú afanitickú, porfyrickú, alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO2 je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%[3].

Minerálne zloženie predstavuje vysoký obsah živcov (plagioklas), a nižšie obsahy (v rôznych pomeroch a kombináciách) kremeňa, biotitu, amfibolu, pyroxénov, vzácne olivínu. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas, pyroxény, amfibol, biotit. U andezitov je častá metasomatická premena - propylitizácia.

Farba horniny je sivá až tmavosivá. V prípade ak je hornina zvetraná, môže nadobúdať odtiene žltej, okrovej alebo červenej.

Pôvod andezitov[upraviť | upraviť zdroj]

Andezity v diagrame QAPF

Zdrojom produkcie andezitových magiem sú ostrovné oblúky a divergentné kontinentálne okraje, kde dochádza k poklesávaniu oceánskej kôry do plášťa. Názory na samotný vznik, resp. pôvod andezitovej magmy sú stále nejednotné. Sú rozdelené do dvoch skupín:

  • názory predpokladajúce primárny vznik, t. j. priamy vznik andezitovej magmy,
  • názory predpokladajúce sekundárny pôvod andezitov, z pôvodnej magmy (magiem) iného zloženia.
    • diferenciácia pôvodnej bazaltovej magmy
    • kontaminácia bazaltovej magmy viac kyslými horninami kôry
    • zmiešavanie dvoch magiem, bazaltovej a granitovej

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Andezity sú podobne ako bazalty jedni z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie. Vznik andezitov je spojený so sopečnou aktivitou nad subdukčnými zónami, teda s pohoriami Andského typu[1].

Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v Andách, kde dodnes vznikajú napr. v sopkách Cotopaxi a Popocatépetl. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. Fudžisan, alebo v Indonézií - Krakatoa[4].

V krajinách strednej Európy sa aktívne andezitové vulkány už nenachádzajú. V Českej republike tvoria andezity zvyšky dnes už neaktívnej vulkanickej oblasti v okolí Uherského Brodu, Nezdeníc, Bojkovíc, Bánova, tiež v Tepelskej vysočine a v Českom stredohorí západne od Třebeníc[4].

Vrch Žarnov v pohorí Vtáčnik, budovaný andezitom

V Karpatoch na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku vytvárajú andezity prípadne ich pyroklastiká podstatnú časť neogénnych sopečných pohorí. Vyskytujú sa v Štiavnických a Kremnických vrchoch, Vtáčniku, Pohronskom Inovci, Krupinskej planine, Javorí, Poľane, Slanských vrchoch, Vihorlate, pohorí Bükk, Novohradských a Tokajských vrchoch. Na Slovensku sa okrem toho nachádzajú aj v geologicky starších oblastiach v Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch[5].

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Andezity patria medzi horniny, ktoré možno použiť ako kamennú drvinu, alebo stavebný kameň[6]. Vyrába sa z neho štrk, štet, dlažobné kocky a obrubníky[3]. Významným bol napríklad kameňolom v Šiatorskej Bukovinke, kde sa ťažili granátické andezity. Dlažobné kvádre na obrubníky, ktoré sa z nich vyrábali sa dnes nachádzajú prakticky po celom Slovensku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Petránek, J. Andezit, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2008-07-20]. Dostupné online.
  2. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 20-21
  3. a b Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D. Veda, Bratislava, 617 s.
  4. a b Gregorová, M.. Andezit, Poznávání hornin [online]. petrol.sci.muni.cz, 2002, [cit. 2008-07-20]. Dostupné online.
  5. Andezit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, 20.7.2008. Dostupné online.
  6. Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej Republiky. Prešovská univerzita v Prešove, Prešov, 76 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]