Andezit
Z Wikipédie
| Andezit | |
|---|---|
 |
|
| Andezit s výrastlicami olivínu. | |
| Zaradenie | vyvreté horniny |
| Hlavné minerály | plagioklas, amfiboly, pyroxény, biotit, kremeň |
| Akcesórie | olivín |
| Textúra | porfyrická, pórovitá |
| Farba (y) | biela, sivá, tmavosivá, zelenosivá |
Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami minerálov. Názov horniny je odvodený od názvu pohoria Andy, kde sa často vyskytuje. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100 °C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je diorit do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové porfýry a lamprofýry - kersantit a spesartit.
Predterciérne andezity sú označované ako paleoandezit, predtým tiež porfyrit[1].
Obsah |
[upraviť] Petrografická charakteristika
Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých intrúzií. Majú afanitickú, porfyrickú, alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO2 je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%[2].
Minerálne zloženie predstavuje vysoký obsah živcov (plagioklas), a nižšie obsahy (v rôznych pomeroch a kombináciách) kremeňa, biotitu, amfibolu, pyroxénov, vzácne olivínu. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas, pyroxény, amfibol, biotit. U andezitov je častá metasomatická premena - propylitizácia.
Farba horniny je sivá až tmavosivá. V prípade ak je hornina zvetraná, môže nadobúdať odtiene žltej, okrovej alebo červenej.
[upraviť] Pôvod andezitov
Zdrojom produkcie andezitových magiem sú ostrovné oblúky a divergentné kontinentálne okraje, kde dochádza k poklesávaniu oceánskej kôry do plášťa. Názory na samotný vznik, resp. pôvod andezitovej magmy sú stále nejednotné. Sú rozdelené do dvoch skupín:
- názory predpokladajúce primárny vznik, t.j. priamy vznik andezitovej magmy,
- parciálnym tavením amfibolovej fácie bazaltového materiálu v plytkých hĺbkach
- parciálnym tavením eklogitovej fácie bazaltového materiálu vo väčších hĺbkach
- parciálnym tavením peridotitového plášťa za prítomnosti vody
- názory predpokladajúce sekundárny pôvod andezitov, z pôvodnej magmy (magiem) iného zloženia.
- diferenciácia pôvodnej bazaltovej magmy
- kontaminácia bazaltovej magmy viac kyslými horninami kôry
- zmiešavanie dvoch magiem, bazaltovej a granitovej
[upraviť] Výskyt
Andezity sú podobne ako bazalty jedni z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie. Vznik andezitov je spojený so subdukčnou orogenézou[1].
Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v Andách, kde dodnes vznikajú napr. v sopkách Cotopaxi a Popocatépetl. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. Fudžisan, alebo v Indonézií - Krakatoa[3].
V krajinách strednej Európy sa aktívne andezitové vulkány už nenachádzajú. V Českej republike tvoria andezity zvyšky dnes už neaktívnej vulkanickej oblasti v okolí Uherského Brodu, Nezdeníc, Bojkovíc, Bánova, tiež v Tepelskej vysočine a v Českom stredohorí západne od Třebeníc[3].
V Karpatoch na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku vytvárajú andezity prípadne ich pyroklastiká podstatnú časť neogénnych sopečných pohorí. Vyskytujú sa v Štiavnických a Kremnických vrchoch, Vtáčniku, Pohronskom Inovci, Krupinskej planine, Javorí, Poľane, Slanských vrchoch, Vihorlate, pohorí Bükk, Novohradských a Tokajských vrchoch. Na Slovensku sa okrem toho nachádzajú aj v geologicky starších oblastiach v Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch[4].
[upraviť] Použitie
Andezity patria medzi horniny, ktoré možno použiť ako kamennú drvinu, alebo stavebný kameň[5]. Vyrába sa z neho štrk, štet, dlažobné kocky a obrubníky[2].
[upraviť] Referencie
- ↑ 1,0 1,1 http://www.geology.cz prístup 20.7.2008
- ↑ 2,0 2,1 Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D. Veda, Bratislava, 617 s.
- ↑ 3,0 3,1 http://petrol.sci.muni.cz prístup 20.7.2008
- ↑ http://www.mineraly.sk prístup 20.7.2008
- ↑ Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej Republiky. Prešovská univerzite v Prešove, Prešov, 76 s.
