Diorit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diorit
vyvreté horniny
Diorit
Diorit
Hlavné minerály plagioklas, amfibol, biotit, pyroxén, kremeň, olivín, mikroklín
Akcesórie zirkón, magnetit, ilmenit, apatit, sulfidy
Textúra stredne zrnitá až jemnozrnná, zriedkavo porfyrická
Farba (y) sivá, sivozelená
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Diorit je sivá intermediárna hlbinná vyvretá hornina hornina obsahujúca hlavne plagioklas (najmä andezín) a Fe-Mg minerály, najčastejšie amfibol, biotit, alebo augit. Je hlbinným ekvivalentom andezitu. Často je ho makroskopicky ťažké odlíšiť od gabra.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Diorit je z geochemického hľadiska alkalicko-vápenatá intermediárna hornina s obsahom SiO2 približne 65%[1]. Mineralogicky obsahuje asi 50% Ca-Na živcov, z ktorých je väčšina plagioklasového radu[2]. Dominujúci andezín, v malom množstve sa vyskytuje i mikroklín. Asi 5% obsahu môže tvoriť kremeň. Asi štvrtinu objemu tvorí amfibol hlavne hornblend a v menšej miere tmavá sľuda biotit. Môže obsahovať aj minerály skupiny pyroxénu, najmä augit. Z tmavých minerálov tu možno zriedkavo nájsť i olivín alebo granát. Akcesorické sú hlavne zirkón, apatit, magnetit, ilmenit a sulfidické minerály. Je často sivej, tmavej sivej až sivo-zelenej farby. Zelený odtieň je obyvkle spôsobený chloritizáciou. Diorit patrí medzi prechodné typy vyvretých hornín, ktoré sa často prestupujú s horninami podobného zloženia[3]. Variety chudobné na tmavé minerály sa označujú leukodiorit. Ak je prítomný olivín a na železo bohatý augit, hornina prechádza do melanodioritu, ktorý je veľmi blízky gabru. Podobne v prípade, že je v hornine zvýšený obsah kremeňa, možno hovoriť o kremennnom diorite alebo ak je kremeňa viac než 20%, označuje sa hornina ako tonalit. Ak je vo významnejšom množstve prítomný okrem kremeňa aj ortoklas (draselný živec) hornina sa označuje monzodiorit alebo granodiorit.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik dioritu je často spojený s väčšími granitoidnými alebo gabrovými intrúziami. Diority tiež vznikajú pri parciálnom tavení mafických hornín nad subdukčnými zónami. Často vzniká a tvorí batolity vo vulkanických oblúkoch, pohoriach kordiliérového typu ako sú napríklad Andy. Jeho výlevná forma je podstatne častejšia a označuje sa ako andezit.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Diorit v QAPF diagrame

Diorit je veľmi pevná hornina. V starovekom Egypte boli dioritové nástroje používané na opracovávanie granitu. Používal sa tiež po vyleštení na trvácne predmety. Známa je najmä stéla z tmavého dioritu s vytesaným Chammu-rabiho zákonníkom, ktorá sa dnes nachádza v Louvri. Diorit bol na podobné účely používany po celom Blízkom východe v starovekom Egypte, Babylonii, Assýrii a Sumer. Sargon Akkadský, kvôli ložiskám dioritu viedol niekoľko vojen.

Dnes sa diorit používa ako stavebný a obkladový kameň, pre svoju tvrdosť a odolnosť. Ako drvina je vhodný do betónov.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Diorit je pomerne vzácny, jeho najvýznamnejší výskyt vo svete je v okolí mesta Sondrio v Taliansku; Durínsku a Sasku v Nemecko. Tiež vo Fínsku, Rumunsku, severovýchodnom Turecku, strednom Švédsku, Škótsku, ostrove Guernsey v prielive La Manche, pohorí Darrans range na Novom Zélande a v Andách. V U.S.A. sa nachádza v provincií Basin and Range, v štáte Minnesota a Montana. Na Korzike sa vyskytujúca orbikulárna varieta sa označuje napoleonit alebo korzit.

V Českej republike sú typické v Sliezsku, v dyjskom masíve pri Znojme, alebo pri Nasavrkoch, Mutěníne a v kdyňskom komplexe[4].

Na Slovensku sa vyskytujú len v malej miere v Nízkych a Vysokých Tatrách, Malých Karpatoch, v Štiavnických vrchoch. Na niektorých miestach vo veporiku a v Spišsko-gemerskom rudohorí[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D. Veda, Bratislava, 617 s.
  2. a b http://www.mineraly.sk prístup 9.7.2008
  3. http://www.geology.cz prístup 9.7.2008
  4. http://petrol.sci.muni.cz prístup 9.7.2008

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]