Tonalit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tonalit
vyvreté horniny
(hlbinné)
Tonalit
Tonalit
Hlavné minerály kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit
Akcesórie hornblend, zirkón, monazit
Textúra zrnitá
Farba (y) sivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Tonalit je hlbinná vyvrelá hornina, patriaca medzi granitoidy. Obsahuje kremeň, zo živcov plagioklas a menej andezín a tmavé minerály.

Pomenovanie dostala podľa priesmyku Tonale na severe Talianska zaviedol v roku 1864 G. Roth[1].

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Tonalit v QAPF diagrame

Tonalit má faneritickú textúru. Zo živcov obsahuje hlavne plagioklasy (obvykle oligoklas alebo andezín) a všeobecne iba 10% alebo menej percent alkalických živcov. Kremeň tvorí viac než 20% horniny. Amfiboly (hornblend) a pyroxény sú pomerne bežnými akcesóriami.

Staršie členenia niekedy termín tonalit zamieňali s kremenným dioritom. Súčasná klasifikácia IUGS považuje za tonalit horninu s obsahom kremeňa nad 20%, zatiaľ čo kremenný diorit má obsah kremeňa od 5 do 20%.

Trondhjemit je na oligoklas bohatá varieta tonalitu s malým obsahom biotitu ako jediným mafickým minerálom. Variety naopak bohaté na ortoklas, sú označované kremenné monzonity alebo adamellity.

Výbrus tonalitu v polarizačnom mikroskope, pri skrížených nikoloch. Viditeľné amfiboly, plagioklas a kemeň

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tonality vznikajú diferenciáciou granitoidných intrúzií. Ak ide o M-typ granitoidov, môžu vznikať frakčnou kryštalizáciou bazaltovej magmy v oblastiach ostrovných oblúkov. Zväčša ide o amfibolické tonality a trondhejmity. Niekedy sú všeobecne označované aj ako „plagiogranity“ (podľa IUGS klasifikácie ide o leukotonality). Horniny tzv. tonalit-trondhjemitovej skupiny sa významnou mierou podieľajú na zložení prekamibrickej zemskej kôry.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sú biotitické leukotonality (biotitický tonalit až granodiorit) známe ako typ Sihla. Typová lokalita je v Nízkych Tatrách (Sihla). Nachádzajú napríklad v modranskom masíve Malých Karpát a bojnianskom masíve Považského Inovca, tiež v Tribeči a Čiernej hore, Malej Fatre[2].

V Českom masíve sa nachádza napríklad v stredočeskom plutóne (Benešovsko).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Přehled názvů hornin. geologie.estranky.cz: (3.5.2009).
  2. Broska, I., Petrík, I. 1993: Tonalit typu Sihla sensu lato: variský plagioklasovo-biotitcký magmatit I-typu v Západných Karpatoch. Mineralia Slovaca, 25, s. 23-28

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]