Tonalit
| Tonalit | |
| vyvreté horniny (hlbinné) |
|
 Tonalit |
|
| Hlavné minerály | kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit |
| Akcesórie | hornblend, zirkón, monazit |
| Textúra | zrnitá |
| Farba (y) | sivá |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Tonalit je hlbinná vyvrelá hornina, patriaca medzi granitoidy. Obsahuje kremeň, zo živcov plagioklas a menej andezín a tmavé minerály.
Pomenovanie dostala podľa priesmyku Tonale na severe Talianska zaviedol v roku 1864 G. Roth[1].
Obsah |
Vlastnosti [upraviť]
Tonalit má faneritickú textúru. Zo živcov obsahuje hlavne plagioklasy (obvykle oligoklas alebo andezín) a všeobecne iba 10% alebo menej percent alkalických živcov. Kremeň tvorí viac než 20% horniny. Amfiboly (hornblend) a pyroxény sú pomerne bežnými akcesóriami.
Staršie členenia niekedy termín tonalit zamieňali s kremenným dioritom. Súčasná klasifikácia IUGS považuje za tonalit horninu s obsahom kremeňa nad 20%, zatiaľ čo kremenný diorit má obsah kremeňa od 5 do 20%.
Trondhjemit je na oligoklas bohatá varieta tonalitu s malým obsahom biotitu ako jediným mafickým minerálom. Variety naopak bohaté na ortoklas, sú označované kremenné monzonity alebo adamellity.
Vznik [upraviť]
Tonality vznikajú diferenciáciou granitoidných intrúzií. Ak ide o M-typ granitoidov, môžu vznikať frakčnou kryštalizáciou bazaltovej magmy v oblastiach ostrovných oblúkov. Zväčša ide o amfibolické tonality a trondhejmity. Niekedy sú všeobecne označované aj ako „plagiogranity“ (podľa IUGS klasifikácie ide o leukotonality). Horniny tzv. tonalit-trondhjemitovej skupiny sa významnou mierou podieľajú na zložení prekamibrickej zemskej kôry.
Výskyt [upraviť]
Na Slovensku sú biotitické leukotonality (biotitický tonalit až granodiorit) známe ako typ Sihla. Typová lokalita je v Nízkych Tatrách (Sihla). Nachádzajú napríklad v modranskom masíve Malých Karpát a bojnianskom masíve Považského Inovca, tiež v Tribeči a Čiernej hore, Malej Fatre[2].
V Českom masíve sa nachádza napríklad v stredočeskom plutóne (Benešovsko).
Referencie [upraviť]
- ↑ Přehled názvů hornin. geologie.estranky.cz: (3.5.2009).
- ↑ Broska, I., Petrík, I. 1993: Tonalit typu Sihla sensu lato: variský plagioklasovo-biotitcký magmatit I-typu v Západných Karpatoch. Mineralia Slovaca, 25, s. 23-28
