Andy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andy
(kastíl. Cordillera de los Andes)
Pohorie
Andes Chile Argentina.jpg
Letecký pohľad na Andy
Pôvod názvu: Anti – Vysoký hrebeň
Štáty Argentína Argentína,  Bolívia Bolívia,  Čile Čile,  Kolumbia Kolumbia,  Ekvádor Ekvádor,  Peru Peru,  Venezuela Venezuela
Najvyšší bod Aconcagua
 - poloha Mendoza, Argentína
 - výška 6 959 m n. m.
 - súradnice 32°39′20″J 70°0′57″Z / 32.65556°J 70.01583°Z / -32.65556; -70.01583
Dĺžka 8 000 km, S-J
Šírka 300 – 500 km, Z-V
Geologické zloženie vulkanity
Perióda mezozoikum, kvartér
Andes 70.30345W 42.99203S.jpg
Wikimedia Commons: Andes
Cono de Arita, Salta (Argentína)

Andy (kastíl. Cordillera de los Andes) je pohorie vypĺňajúce západnú časť Južnej Ameriky. Je to pokračovanie pohoria Kordillery zo Severnej a Strednej Ameriky.

Tiahnu sa od severu na juh cez celú Južnú Ameriku, od Venezuely až po Patagóniu. Andy sú asi 7 000 km dlhé a až 500 km široké a ich priemerná výška je asi 4 000 m. Najvyšším vrchom je argentínska Aconcagua, vysoká 6 959 m.

Andy zasahujú na územie týchto štátov: Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Bolívia, Čile a Argentína.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Andy sa delia na viacero častí. Južné Andy v Argentíne a Čile. Centrálne Andy zasahujú do čilskej časti, pokračujú do Peru a Bolívie. Severné Andy zasahujú aj do čilskej a peruánskej časti, menej do Bolívie, ďalej pokračujú do Venezuely, Kolumbie a severného Ekvádoru. Po celej dĺžke ich tvoria dva paralelné chrbty Cordillera Occidental a Cordillera Oriental. V Kolumbii, severne od hranice s Ekvádorom sa rozdeľujú na tri rovnobežné chrbty, západný, centrálny a východný. Východný je jediným z horských chrbtov, ktorý zasahuje do Venezuely. Označenie cordillera pochádza zo španielčiny a znamená povraz. Andy sú asi 200 – 300 km široké takmer po celej dĺžke okrem Bolívijského ohybu, kde dosahujú šírku 640 km. Najsevernejšie časti pohoria tvoria ostrovy Aruba, Bonaire a Curaçao v Karibskom mori.

Najvyššie vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Názov nadmorská výška štát pohorie
Aconcagua 6962 Argentína Vysoké Andy
Nevados Ojos del Salado 6893 Čile, Argentína Puna
Monte Pissis 6793 Argentína Puna
Huascarán Sur 6746 Peru Cordillera Blanca
Bonete 6759 Argentína Puna
Tres Cruces Sur 6748 Čile, Argentína Puna
Llullaillaco 6739 Čile, Argentína Puna
Mercedario 6700 Argentína Vysoké Andy
Cazadero 6658 Argentína Puna
Huascarán Norte 6655 Peru Cordillera Blanca

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Ánd je spojený s procesmi platňovej tektoniky, ktoré mali za následok subdukciu platne platne Nazca pod Juhoamerickú platňu. Hranica medzi platňami je oceáne tvorená Peruánsko-čílskou priekopou.

Najstariše andské horniny pochádzajú z prekambria a nachádzajú sa v Čile a Argentíne. Sú to napríklad slabo metamorfované flyšové sedimenty jednotky Puncoviscana. V priebehu kambriatriasu na západnú časť Gondwany narazilo viacero mikrokontinentov, ktoré sa stali jej súčasťou. Tieto zrážky boli spojené s výrazným vulkanizmom. Od začiatku jury sa v oblasti Ánd vyvinulo niekoľko sedimentačných paniev a vulkanických oblúkov rôzneho typu.

V Severných Andách vznikol vo formácii La Negra vulkanický oblúk a predoblúková Tarapacská panva. Od titónu po neokóm bola táto panva zaplavená, neskôr počas vrchnej kriedy ju ovplyvňoval okolitý vulkanizmus a usadzovali sa v nej najmä červené kontinentálne sedimenty. V strede kriedy sa táto panva uzavrela a z hornín, ktoré boli vytlačené z tohto priestoru vznikla tzv. Proto Cordillera de Domeyko, ktorú v nasledujúcom období výrazne deštruovala erózia. Od vrchnej kriedy po eocén pokračoval v dôsledku subdukcie platne Nazca vulkanizmus, ktorý v priebehu oligocénu vystriedali intrúzie. V tomto období vznikli v olbasti Čile významné ložiská medenno-porfýrových rúd. Subdukcia platne Nazca spôsobila aj vznik Atacamského smerného posunu, významného zlomu ktorý postihol Pobrežnú kordilieru. V tomto priestore následne počas jury a ranej kriedy mohol vystúpiť granitoidný Pobrežný batolit.

V Centrálnom segmente Ánd počas vrchnej jury a spodnej kriedy vznikli paralelné vulkanické oblúky, medzi ktorými sa nachádzali menšie zaoblúkové a okrajové panvy. Kôru tiež postihli viaceré intrúzie hlbinných hornín. Oblasť v jure zasiahla silná transgresia, ktorá umožnila vznik platformy Aconcagua. Neskôr more z oblasti ustúpilo a nasledoval významný vulkanizmus. Vo vrchnej kriede došlo k zmene tektonického režimu z pokojnej subdukcie Mariánskeho typu na napätý Čilský typ. Uzavreli sa viaceré staršie sedimentačné panvy a vulkanizmus sa presunul viac na východ. Ich uzavretie bolo spôsobil vznik Aconcaguského vrásovo-násunového pásma, pozdĺž východnej hranice Cordillera Principal vo vrchnej kriede až miocéne. Kvartérny vulkanizmus už neprebehol.

V Južných Andách od jury po kvartér prebiehal neustály vulkanizmus, najmä v oblasti Cordillera Principal a predoblúkovej pavy Neuquen, ktorá plnila morskými aj kontinentálnymi uloženinami, čo umožnilo vhodné podmienky pre akumuláciu uhľovodíkov, najmä ropy.

V Andách sa v dôsledku pokračujúcej subdukcie platne Nazca nachádza mnoho sopiek, ako napríklad Cotopaxi, jednej z najvyšších sopiek súčasného obdobia.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma sa v Andách významne líši v závislosti od nadmorskej, výšky, blízkosti mora a zemepisnej šírky. V južných oblastiach Ánd často prší a je pomerne chladnejšie. Centrálne Andy majú suchú klímu. Severné Andy majú vlhkú a teplú klímu, v Kolumbii dosahuje priemerná ročná teplota 18 °C. V dôsledku veľkých rozdielov nadmorských výšok sa môžu dažďové lesy nachádzať iba niekoľko kilometrov od zasnežených končiarov. Hory majú veľký vplyv nielen na teplotu ale aj zrážky v blízkych oblastiach. Snežná čiara je pohyblivá a v rôznych oblastiach sa vyskytuje v inej výške. Od 4 500 do 4 800 m v tropickom Ekvádore, Kolumbii, Venezuele a Peru po 4 800 až 5 200 m v suchších oblastiach Peru a Čile, opäť klesá do 4 500 m v oblasti Aconcagui (32°j.š.), 2 000 m dosahuje v oblasti 40° j.š., 500 m v oblasti 50° j.š. a od 55° j.š. viacero horských ľadovcov dosahuje morskú hladinu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]