Curaçao
| Curaçao | |||||
|
|||||
| Národné motto: ' |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
|||||
| - Krátky | |||||
| Úradné jazyky | holandčina | ||||
| Hlavné mesto | Willemstad | ||||
| Najväčšie mesto | |||||
| Hlava štátu | |||||
| Predseda vlády | |||||
| Rozloha - Celková |
. miesto km² zanedbateľná km² % |
||||
| Susedia | |||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2006 |
. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie [[]] |
. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav [[]] |
. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | konštitučná monarchia | ||||
| Mena | gulden (ANG) (=100 centov) | ||||
| Gramotnosť | |||||
| Časová zóna |
UTC-4 |
||||
| Štátna hymna | Himno di Kòrsou () | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | CW | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | |||||
| Internetová doména | .an | ||||
| Smerové telefónne číslo | |||||
Curaçao je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl.
Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina.
Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovatí hadi a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curacao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade je k videniu starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmes z počiatku 18. storočia.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Pôvodní obyvatelia Curacao boli americkí Indiáni menom Arawak. Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Španieli zdecimovali Arawakov (miestnych Indiánov) chorobami ako kiahne a osýpky. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská Západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curacao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curacao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curacao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.
Obchod s otrokmi urobil ostrov bohatším a viedol k pôsobivému koloniálnemu budovaniu stavieb, ktoré tu stoja dodnes. Curacao má rysy architektúry, v ktorej sa miešajú rôzne holandské a španielske koloniálne štýly. Široký okruh rôznych historických budov vo Willemstade je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vidiecke domy (plantážnické domy) a domy v západoafrickom štýle (obydlia otrokov) sú roztrúsené po celom ostrove. Mnohé z nich sú reštaurované a prístupné návštevníkom.
Referendá o nezávislosti [upraviť]
Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:
- tesné väzby s Holandskom
- zostať v spoločenstve Holandských Antíl
- samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)
- nezávislosť (plná štátna nezávislosť)
Výsledky referend:
| Ostrov | Dátum referenda | Hlasovanie za tesné spojenie s Holandskom | Hlasovanie za zotrvanie v Holandských Antilách | Hlasovanie za samostatný ostrov v rámci Hol. kráľ. | Hlasovanie za nezávislosť | Referencie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Sint Maarten | 22. júna 2000 | 11.6% | 3.7% | 69.9% | 14.2% | [1] |
| Bonaire | 10. septembra 2004 | 59.0% | 15.9% | 24.1% | <1% | [2] |
| Saba | 5. novembra 2004 | 86.05% | 13.18% | - | <1% | [3] |
| Curaçao | 8. apríla 2005 | 23% | - | 68% | 5% | [4] |
| Sint Eustatius | 8. apríla 2005 | 20% | 76% | - | 1% | [4] |
Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curacao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.
V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curacao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curacao má právo urobiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť.
Referencie [upraviť]
- ↑ Bureau for Constitutional Affairs - St. Maarten. Referendum Comparison. prístup: 2008-01-30.
- ↑ Kley, Brigitte. Results Referendum. Bonaire Talk. prístup: 2007-02-02.
- ↑ Saba Tourist Bureau. Referendum on the Constitutional Future of Saba 2004. prístup: 2007-02-02.
- ↑ a b van den Berg, Stephanie (2005-04-11). Curacao votes for more autonomy. Caribbean Net News. prístup: 2007-02-02.
Iné projekty [upraviť]
|
|||||
