Curaçao

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Curaçao
Vlajka  štátu Curaçao Znak  štátu Curaçao
Vlajka - Curaçao Znak - Curaçao
Národné motto:
'
Curacao Location.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

  - Krátky
Úradné jazyky holandčina
Hlavné mesto Willemstad
Najväčšie mesto
Hlava štátu
Predseda vlády Ivar Asjes
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

. miesto
444 km²

km² 

zanedbateľná km²

%
Susedia
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2011

. miesto
149 679

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie [[]]

. miesto
337 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav [[]]

. miesto

Vznik
Forma štátu konštitučná monarchia
Mena gulden (ANG) (=100 centov)
Gramotnosť
Časová zóna

UTC-4

Štátna hymna Himno di Kòrsou ()
Medzin. kód (ISO 3166-1) CW
Kód motorových vozidiel (OSN)
Internetová doména .an
Smerové telefónne číslo

Curaçao je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl.

Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina.

Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovatí hadi a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curacao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade je k videniu starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmes z počiatku 18. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodní obyvatelia Curacao boli americkí Indiáni menom Arawak. Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Španieli zdecimovali Arawakov (miestnych Indiánov) chorobami ako kiahne a osýpky. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská Západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curacao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curacao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curacao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.

Obchod s otrokmi urobil ostrov bohatším a viedol k pôsobivému koloniálnemu budovaniu stavieb, ktoré tu stoja dodnes. Curacao má rysy architektúry, v ktorej sa miešajú rôzne holandské a španielske koloniálne štýly. Široký okruh rôznych historických budov vo Willemstade je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vidiecke domy (plantážnické domy) a domy v západoafrickom štýle (obydlia otrokov) sú roztrúsené po celom ostrove. Mnohé z nich sú reštaurované a prístupné návštevníkom.

Referendá o nezávislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:

  • tesné väzby s Holandskom
  • zostať v spoločenstve Holandských Antíl
  • samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)
  • nezávislosť (plná štátna nezávislosť)

Výsledky referend:

Ostrov Dátum referenda Hlasovanie za tesné spojenie s Holandskom Hlasovanie za zotrvanie v Holandských Antilách Hlasovanie za samostatný ostrov v rámci Hol. kráľ. Hlasovanie za nezávislosť Referencie
Sint Maarten 22. júna 2000 11,6 % 3,7 % 69,9 % 14,2 % [1]
Bonaire 10. septembra 2004 59,0 % 15,9 % 24,1 % <1 % [2]
Saba 5. novembra 2004 86,05 % 13,18 % - <1 % [3]
Curaçao 8. apríla 2005 23 % - 68 % 5 % [4]
Sint Eustatius 8. apríla 2005 20 % 76 % - 1 % [4]

Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curacao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.

Punda otrabanda.jpg

V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curacao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curacao má právo urobiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bureau for Constitutional Affairs - St. Maarten. Referendum Comparison. prístup: 2008-01-30.
  2. Kley, Brigitte. Results Referendum. Bonaire Talk. prístup: 2007-02-02.
  3. Saba Tourist Bureau. Referendum on the Constitutional Future of Saba 2004. prístup: 2007-02-02.
  4. a b van den Berg, Stephanie (2005-04-11). Curacao votes for more autonomy. Caribbean Net News. prístup: 2007-02-02.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]