Ovčie kiahne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dieťa s ovčími kiahňami

Ovčie kiahne alebo varicela (lat. varicella, ang. chickenpox) je detské vírusové, silne nákazlivé ochorenie. Na rozdiel od pravých kiahní sa dajú dobre liečiť. Infekciu spôsobuje varicella-zoster vírus (VZV), nazývaný tiež ľudský herpes vírus 3 (HHV-3, ang. human herpes virus 3)

Ochorenie je spôsobené DNA-vírusom VZV (Varicella-Zoster Virus), ktorý sa prenáša z chorých osôb priamym kontaktom a vzdušnou cestou. Čas inkubácie – teda čas od nakazenia po úplné rozvinutie sa choroby je približne 14 dní. Vyrážky sa objavujú najskôr na trupe, tvári a vo vlasoch a postupujú na končatiny. Spočiatku majú podobu červených fliačikov a postupne sa menia na pupence, potom pľuzgieriky, obsah ktorých sa zamúti, pľuzgierik puká a vytvorí sa chrastička. Táto premena trvá cca 24 hodín. Počas ďalších 5 – 6 dní sa objavia nové vlny vyrážok, takže na tele chorého sú viditeľné všetky uvedené štádiá vyrážky. Priemerný počet vyrážok u inak zdravých jedincov je 250 – 500.

Prenos ochorenia[upraviť | upraviť zdroj]

Vred ovčích kiahní, približne týždeň po horúčke

Zdrojom nákazy je chorý človek, ktorý vylučuje vírusy zo svojich čerstvých vyrážok a prenos sa deje vzdušnou cestou. Nákazlivosť začína posledným dňom inkubačnej doby (t. j. ešte počas obdobia bez príznakov) a končí premenou poslednej vyrážky na chrastu. Ochorenie začína spravidla horúčkou a výsevom červených fľakov tvaru šošovice, ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na pupence a pľuzgieriky. Výsev začína na trupe, tvári a vlasatej časti hlavy, ďalej sa šíri na končatiny s výnimkou dlaní a plosiek nôh. Pľuzgieriky sa v ďalšom priebehu (zvyčajne behom 1 dňa) skalia a neskôr zasychajú do chrasty (chrasty odpadajú cca za 2 týždne). Výsev vyrážok prebieha vo vlnách, takže sú prítomné rôzne štádiá vyrážky. U zdravých malých detí ochorenie prebieha zvyčajne bez vážnejších komplikácií, problematické býva u dospelých. Obsah pľuzgierikov je infekčný až do zaschnutia posledných vyrážok, čo si vyžaduje izoláciu 1 – 2 týždne. V našich podmienkach, v miernom klimatickom pásme, v populácii bez zavedeného plošného očkovania varicelu do dosiahnutia dospelosti prekoná viac ako 90% ľudí. Najvyšší výskyt má ochorenie v predškolskom a skorom školskom veku. Po prekonaní ovčích kiahní vírus VZV pretrváva neaktívny v organizme a v neskoršom veku sa môže znova aktivovať v podobe pásového oparu (Herpes-Zoster). Opakovaný výskyt ovčích kiahní u jedinca, ktorý ich už raz prekonal, bol opísaný, ale je veľmi zriedkavý.

Liečba ochorenia[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie rozsevu kiahní po tele, pravé kiahne (vľavo) a ovčie kniahne (vpravo)

Ovčie kiahne majú vo väčšine prípadov mierny priebeh a odznejú spontánne. Odporúča sa pokoj na lôžku, dostatok tekutín, ľahká strava s dostatkom prírodných vitamínov, prípadne, po porade s lekárom, zmierňovanie horúčky a svrbenia.

Komplikácie ochorenia[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých prípadoch, aj u inak zdravých jedincov, môžu nastať komplikácie. Medzi najčastejšie patrí druhotná bakteriálna infekcia vyrážok, ktorá ak je ohraničená, môže mať za následok vznik jazvičiek, ak sa však rozšíri do organizmu, môže spôsobiť závažný celkový stav až s možnosťou úmrtia. Medzi ďalšie komplikácie patria zápal pľúc, zápal mozgu, neurologické poruchy, postihnutie obličiek a ďalších orgánov.

Skupiny s vyšším rizikom[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne závažnejší priebeh má ochorenie u detí mladších, ako 1 rok, u dospelých a u jedincov s oslabenou imunitou (onkologické ochorenia, stavy po transplantáciách orgánov, infekcia HIV, užívanie imunosupresív atď.) Varicela u tehotnej ženy v prvej polovici tehotenstva môže v cca 2% prípadov viesť k poškodeniu plodu, pri infekcii v neskorších štádiách tehotenstva, hlavne pár dní pred a po pôrode môže dôjsť k prenosu ochorenia na dieťa, zvyčajne s ťažkým priebehom. Vyššiemu riziku vzniku ochorenia sú vystavení zdravotnícki pracovníci a pracovníci v detských kolektívoch.

Očkovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na rozšírenosť a nákazlivosť ochorenia je najúčinnejším spôsobom ako mu predísť očkovanie. Očkovanie proti varicele existuje vo forme kombinovanej detskej vakcíny proti viacerým ochoreniam a aj ako samostatná vakcína, ktorou môžu byť očkovaní aj dospelí. Na Slovensku sú dostupné obe vakcíny na lekársky predpis a očkovanie je dobrovoľné. Plošné očkovanie (t. j.všetci jedinci v určenom veku života) proti ovčím kiahňam bolo zavedené napr. v USA (1995) alebo Nemecku (2006). U žien v plodnom veku sa odporúča predchádzať otehotneniu po dobu troch mesiacov po očkovaní. Očkovanie tehotných a dojčiacich žien sa neodporúča. U osôb, ktoré ešte neprekonali ovčie kiahne a prišli do kontaktu s chorým jedincom má význam podať očkovaciu látku až do piateho dňa po kontakte s chorým. Tak ako pri všetkých vakcínach, ochranná imunitná odpoveď sa nemusí vyvolať u všetkých očkovaných. U niektorých zaočkovaných môže aj napriek očkovaniu dôjsť k tomu, že varicelu dostanú, keď s ňou prídu do kontaktu. Ochorenie však u nich má vo väčšine prípadov miernejšiu podobu, ako by malo bez očkovania. Vyrážok je zvyčajne menej ako 50, horúčka je nižšia alebo úplne neprítomná a chorý jedinec je menej nákazlivý pre svoje okolie ako chorý neočkovaný jedinec. Pre optimálnu ochranu sa v súčasnosti odporúča očkovanie v dvoch dávkach s odstupom minimálne mesiac medzi 1. a 2. dávkou.[1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zdroj: Plotkin S, Orenstein W, Offit P. Vaccines, 2008 Elsevier, s.915