Haiti (štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Haitská republika
Vlajka  štátu Haiti (štát) Znak  štátu Haiti (štát)
Vlajka - Haiti (štát) Znak - Haiti (štát)
Národné motto:
L'Union Fait La Force (po fr. V jednote je sila)
LocationHaiti.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

République d'Haïti (fr.), Repiblik dAyti (kreol.)
  - Krátky Haïti, Ayti
Úradné jazyky francúzština, kreolčina
Hlavné mesto Port-au-Prince
Najväčšie mesto Port-au-Prince
Hlava štátu Michel Martelly
Predseda vlády Jean-Max Bellerive
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

. miesto
27 750 km²
27 560 km²
190 km²
0.7 %

Susedia Dominikánska republika
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2009

82. miesto
10,033,000

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2009

31. miesto
361.5 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2004

150. miesto
1618

Vznik

1.1.1804 (vyhlásenie),
1825 (uznanie Fr.), 1863 (uznanie USA)

Forma štátu republika
Mena gourde (=100 centimov)
Gramotnosť 53% (1992)
Časová zóna

UTC-5

Štátna hymna La Dessalinienne (Dessalinesova pieseň)
Medzin. kód (ISO 3166-1) HTI / HT
Kód motorových vozidiel (OSN) RH
Internetová doména .ht
Smerové telefónne číslo 509

Haiti, dlhý tvar Haitská republika, je štát v Karibskom mori ležiaci spolu s Dominikánskou republikou na ostrove Haiti.

Ayiti (krajina vysokých hôr) bol pôvodný názov obyvateľov indiánov Taíno pre hornatú oblasť na západnej strane ostrova. Najvyšší bod v krajine je Pic la Selle vo výške 2 680 metrov. Haiti sa stalo prvým nezávislým štátom v Latinskej Amerike, ktorý sa vymanil spod koloniálneho vplyvu ako dôsledok povstania čiernych otrokov. Napriek tomu, že má spoločné kultúrne väzby s hispánsko-karibskými susedmi, Haiti je prevažne frankofónny nezávislý štát. Spolu s Kanadou je jedným z dvoch štátov (okrem francúzskych departmentov), v ktorých sa vyučuje francúzština ako oficiálny jazyk.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Haiti sa rozprestiera na západnej časti ostrova Haiti, čo je zároveň druhý najväčší ostrov v súostroví Veľké Antily. Haiti je tretia najväčšia krajina Karibiku, po Kube a Dominikánskej republike. Najbližší pevninský bod je vzdialený, len asi 45 námorných míľ (80 km) od Kuby. Haiti mí po Kube druhé najdlhšie morské pobrežie (1 771 km) vo Veľkých Antilách (najdlhšie má Kuba).

Terén pozostáva prevažne zo strmých hôr poprekladaných malými pobrežnými nížinami a údoliami riek. Severné oblasti sa skladajú z Massif du Nord (Severný masív) a Plaine du Nord (Severná rovina). Massif du Nord je pokračovaním Stredných Kordiler z Dominikánskej republiky. Začínajú na východnej hranici Haiti, na sever od rieky Guayamouc a pokračujú na severozápad cez severný polostrov.

Nížina Plaine du Nord sa rozprestiera pozdĺž severnej hranice s Dominikánskou republikou, medzi Massif du Nord a severným Atlantickým oceánom. Centrálna oblasť sa skladá z dvoch rovín a dvoch pohorí. Plateau Central (Centrálna plošina) rozširuje po oboch stranách rieky Guayamouc, na juh od Severného masívu. To vedie od juhovýchodu k severozápadu. Na juhozápad od centrálnej plošiny sú Montagnes Noires, ktorého väčšina severozápadnej časti sa spoja s Massif du Nord. Jeho najzápadnejšie miesto je známe ako Cap Carcasse.

Južná oblasť sa skladá z Plaine du Cul-de-Sac (juhovýchodná) a horské južnej polostrov (tiež známy ako polostrov Tiburon). Plaine du Cul-de-Sac je depresia, na ktorej sa nachádzajú slané jazerá ako Trou Caiman a najväčšie jazero na Haiti Lac Azuei. Chaîne de la Selle je predĺžením južného horského reťazca Sierra de Baoruco z Dominikánskej republiky. Siaha od Massif de la Selle na východe až Massif de la Hotte na západe. Toto pohorie ukrýva Pic la Selle, najvyšší bod na Haiti, v 2 680 m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia história – prekoloniálne a španielske koloniálne obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé stopy osídlenia ostrova pochádzajú spred 4 000 rokov. Okolo roku 250 pred Kr. sa dokladá osídlenie indiánmi Taino, ktorí tvoria odnož Arawakov, juhoamerických indiánov. Keď na ostrove v roku 1492 pristál Krištof Kolumbus na ostrove ich žilo okolo 400 000. Španieli začali na ostrove ťažiť zlato a Taínovia po 25 rokoch v ich otroctve vymreli. V roku 1519 ťažba zlata na ostrove skončila. Boli sem privezení otroci z Afriky a Španieli začali pestovať cukrovú trstinu. V 17. storočí sa sem prisťahovalo mnoho francúzskych osadníkov, čo vyústilo do mnohých konfliktov. V rokoch 16691679 po španielsko-francúzskej vojne sa ostrov rozdelil.

Po ustanovení hranice v roku 1731 a dohode so Španielskom vznikla na území dnešného Haiti francúzska kolónia Saint-Domingue.

19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzbura otrokov pod vedením Jeana-Jacquesa Dessalinesa skončila víťazstvom a v roku 1804 vzniklo Haiti ako prvá černošská republika. Nevydržala dlho. Dessalines sa vyhlásil za diktátora a po krátkom panovaní bol zavraždený. Začalo sa obdobie občianskych vojen a v období od roku 1843 do 1915 sa v krajine vystriedalo 22 prezidentov.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Po otvorení Panamského prieplavu vpadli na Haiti v rámci tzv. banánových vojen americké jednotky. Vzbury proti nim boli krvavo potlačené a v krajine začal rásť kult „vodcu chudoby“ Dr. Françoisa 'Papa Doc' Duvaliera. Američania opustili ostrov v roku 1934 a Haiti sa ocitlo v kríze, v občianskej vojne bolo zabitých 20 000 ľudí. Po voľbách v roku 1956 sa prezidentom stal „Papa Doc“ Duvalier, a jeho mandát bol v roku 1964 predĺžený na doživotie. Po jeho smrti v roku 1971 bola prepísaná ústava a prezidentom sa stal jeho syn Jean Claude nazývaný 'Baby Doc'. Jeho prvým krokom bolo tvrdé potlačenie politických oponentov a v krajine narástol chaos, rodina diktátora v roku 1986 Haiti opustila. Vlády sa zmocnila armáda.

Po roku 1990[upraviť | upraviť zdroj]

Keď v roku 1990 ďalší z vojenských diktátorov krajinu opustil, po voľbách sa stal novým prezidentom mladý kňaz Jean-Bertrand Aristide. O rok neskôr pri vojenskom prevratek musel krajinu opustiť, za podpory USA sa však znovu ujal svojho úradu. Po vypršaní Piaristického prezidentského mandátu v roku 1996 sa novým demokraticky zvoleným prezidentom stal René Préval. V roku 1998 ťažko poškodil ekonomiku krajiny hurikán George. Vo voľbách v roku 2000 sa prezidentom opäť stal Jean-Bertrand Aristide. V roku 2004 vypukla v krajine opäť rebélia a prezident Aristide musel Haiti opustiť. Vzápätí krajinu postihla tropická búrka Jeanne, ktorá zabila 3000 ľudí a 200 000 zostalo bez strechy nad hlavou. Vo voľbách v roku 2006 sa prezidentom po druhýkrát stal René Préval. Situácia v krajine však nie je stabilná a Port-au-Prince sa stalo mestom s najväčším počtom únosov na svete.

Tragické zemetrasenie v januári 2010[upraviť | upraviť zdroj]

V utorok 12. januára 2010 postihlo Haiti veľmi silné zemetrasenie s epicentrom neďaleko hlavného mesta, ktoré zanechalo veľmi tragické následky. Postihlo nejakým spôsobom tretinu miestneho obyvateľstva, teda vyše 3 milióny ľudí. Väčšina miest a infraštruktúry bola zničená a v troskách budov a stavieb zahynulo najmenej 216 tisíc a ďalšie desaťtisíce sú nezvestné. Oficiálne odhady počtu obetí sa pohybujú v rozmedzí od 100 tisíc až do pol milióna. Takmer ihneď sa začala na celom svete organizovať všestranná pomoc postihnutej krajine. Boli vyslané tímy záchranárov, letecky sa dopravujú zásielky materiálnej pomoci a organizujú sa finančné zbierky pre postihnutých zemetrasením. Státisíce Haiťanov zostali bez strechy nad hlavou, bez potravy, vody a lekárskeho ošetrenia. Na mnohých miestach krajiny vládne chaos, násilie a rabovanie. USA vyslali na Haiti vyše 10 tisíc vojakov na humanitárnu pomoc i na zabezpečenie verejného poriadku.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Haiti je najchudobnejšou krajinou v Južnej Amerike. V roku 2009 malo nominálne HDP vo výške 7,018 miliardy USD, na obyvateľa 790 USD, to znamená asi 2 doláre na osobu a deň. Život v tejto chudobnej krajine patrí medzi najbiednejšie a najmenej rozvinuté. OSN radí Haiti na 149. priečku zo 182 krajín v indexe ľudského rozvoja (2006). Odhaduje sa, že asi 80% populácie žije v chudobe. Väčšina obyvateľov žije na deň za 2 doláre alebo menej.

Hospodársky rast bol negatívny v rokoch 2001 a 2002, a v roku 2003 bol nízky. Asi 66% všetkých Haiťanov pracuje v poľnohospodárskom sektore, ktorý sa skladá predovšetkým z pestovania plodín pre základné vyžitie, pričom táto činnosť predstavuje len 30% HDP.

V krajine je v posledných 10 rokoch oficiálne veľmi málo formálnych pracovných miest, aj keď ekonomika rastie. Pre export sú najdôležitejšie dve plodiny, a to mango a káva. Haiti patrí nepretržite medzi najviac skorumpované krajiny na svete v indexe vnímania korupcie. Zahraničná pomoc tvorí približne 30 % – 40 % štátneho rozpočtu. Najväčším darcom sú Spojené štáty, nasleduje Kanada a taktiež prispieva aj Európska únia. Venezuela a Kuba platia tiež rôzne príspevky na ekonomiku Haiti najmä potom, čo bola obnovená aliancia v roku 2006 a 2007.

Americká pomoc haitskej vláde bola úplne odrezaná v rokoch 2001 – 2004, keď po voľbách v roku 2000 bol sporný prezident Aristide obvinený z rôznych prehreškov. Aristide ušiel v roku 2004, pričom vzápätí bola obnovená podpora a brazílska armáda viedla stabilizačnú misiu OSN pre mierové operácie v Haiti. Očakáva sa, že Haiti dostane odpustenie dlhu približne 525 miliónov dolárov zo svojho dlhu prostredníctvom fondu pre veľmi zadlžené chudobné krajiny (HIPC) v polovici roku 2009.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]