Bavlna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bavlna

Bavlna alebo zriedkavo kotón je najdôležitejšia zo všetkých plodín pestovaných na výrobu textilného vlákna. Vlákna sa získavajú z plodov kríka bavlníka.

Bavlnené vlákna sú prítomné vo viac ako 50 % dnes vyrábaných textílií. Kultivácia bavlny mala výrazný ekonomický dopad už od doby, keď bola bavlna po prvýkrát domestifikovaná pred približne 5 000 (možno až 10 000) rokmi.

V Európe bola bavlna neznáma až do neskorého stredoveku. V období priemyselnej revolúcie sa bavlna stala vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam dôležitou pre textilný priemysel a koncom 19. storočia predstavovala približne 80 % objemu všetkých textilných materiálov. V dnešnej dobe si bavlna síce udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, ale jej význam bol do značnej miery zmenšený syntetickými vláknami. Na dnešnej produkcii textílií sa bavlna podieľa zhruba 40 %.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V tropických oblastiach bola bavlna používaná na výrobu ľahkých textílií celé tisícročia. Niektorí autori uvádzajú, že starí Egypťania používali bavlnené tkaniny už pred 12 000 rokmi. Bavlna, spolu s perím a vláknami živočíšneho pôvodu bola tiež objavená v tkaninách nájdených v jaskyniach v Mexiku. Tieto nálezy boli datované do 5. tisícročia pred Kr. Existujú dôkazy pre tvrdenia, že rôzne odrody bavlny boli nezávisle domestikované v južnej Amerike a v Indii.

Najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z Indie (Rig-Veda, 1500 pred Kr.). Približne o 1 000 rokov neskôr popisuje indickú bavlnu Herodotos takto: „a rastú tam stromy, ktorých plodom je vlna, ktorá prekonáva svojou nádherou a kvalitou ovčiu vlnu. Indovia si robia svoje šaty z tejto stromovej vlny“.

Arabskí kupci doviezli prvé bavlnené látky do Európy niekedy v 9. storočí Keď Kolumbus objavil v roku 1492 Ameriku, našiel na Bahamách bavlníkové plantáže. V 16. storočí bola bavlna a výrobky z nej všeobecne známe v celom vtedajšom svete.

Bavlna v Novom svete[upraviť | upraviť zdroj]

Pestovanie bavlny bolo jednou z hlavných ekonomických aktivít prvých kolonistov v Novom svete. Prvé zmienky o pestovaní bavlny sú z roku 1556 od kedy bola pestovaná na Floride a z roku 1607 od kedy bola pestovaná vo Virgínii. Skutočným bodom, kedy sa z bavlny stal najdôležitejší zdroj textilného vlákna bola priemyselná revolúcia v druhej polovici 18. storočia. V 30-tych rokoch 18. storočia boli po prvýkrát v Anglicku použité na výrobu bavlnenej priadze spriadacie stroje, ktoré boli čoskoro nato poháňané ďalším vynálezom – Wattovým parným strojom. V roku 1764 bol v Blackburne v severozápadnom Anglicku vynájdený stroj na spriadanie priadze Spinning Jenny, ktorý ďalej zvýšil efektivitu spracovania bavlny.

Brzdou celého procesu bolo naďalej zdĺhavé a pracné ručné odstraňovanie semienok zo surovej bavlny. Jeden robotník bol spravidla schopný prečistiť iba 1 libru surovej bavlny denne. V roku 1793 vynašiel massachusettský rodák Eli Whitney jednoduchý stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok (Cotton gin). Zdroje amerického patentového úradu síce naznačujú, že prvý takýto stroj bol zostrojený o dva roky skôr Noahom Homesom, ale aj napriek tomu je dnes väčšinou označovaný ako vynálezca práve Whitney. Cotton gin umožnil spracovávať 50 až 100-krát väčšie množstvo bavlny v prípade ručne poháňaného stroja. Ešte oveľa efektívnejšie boli stroje poháňané koňmi alebo neskôr parným strojom. Tým bola odstránená najväčšia prekážka priemyselného využitia bavlny. Za dva roky od vynálezu cotton ginu vzrástla produkcia bavlny v Spojených štátoch 33-krát (z 0,18 milióna libier na 6 miliónov) a do roku 1810 na 93 miliónov libier. Ekonomika celého Juhu bola od tejto doby založená na pestovaní bavlny. Potreba ohromného množstva lacnej pracovnej sily na rozsiahle bavlníkové plantáže bola vyriešená dovozom otrokov z Afriky.

Produkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa bavlna pestuje vo všetkych teplých oblastiach sveta, pričom sa pestujú vysoko vyšľachtené odrody a druhy, ktoré sú ale založené na pôvodných lokálnych odrodách. Najjemnejšie druhy bavlny, ktoré sa používajú na spodnú bielizeň, sa pestujú v Egypte a Stredomorí. Stredné typy sa pestujú v Indii a Severnej Amerike a používajú sa na výrobu tričiek a podobne. Najhrubšie typy bavlny sa používajú na výrobu kobercov a niektorých priemyselných textílií.

V roku 2002 sa podľa [1] FAO pestovala bavlna na 330 000 km² a jej svetová produkcia dosiahla 21 miliónov ton v hodnote asi 20 miliárd dolárov. Od začiatku 60-tych rokov sa tak produkcia viac ako zdvojnásobila a to vďaka zdvojnásobeniu priemerných výnosov z 305 kg/ha na dnešných 635 kg/ha. Najvýznamnejší pestovatelia bavlny sú uvedení v nasledovnej tabuľke.

Produkcia bavlny v roku 2000 (v miliónoch ton)
Čína 4,9 Uzbekistan 1,01 Austrália 0,34
USA 3,75 Turecko 0,85 Egypt 0,29
Pakistan 1,74 Brazília 0,71 Sýria 0,27
India 1,58 Grécko 0,36 Mali 0,18

Bavlna a biotechnológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pestovanie bavlny je veľmi náročné na používanie pesticídov, ktoré sa aplikujú 10 – 20-krát ročne, niekedy aj častejšie. Najmä v rozvojových krajinách bez dostatku ochranných pomôcok dochádza často ku smrteľným otravám počas ich aplikácie. Hlavnými škodcami sú v rôznych častiach sveta motýle z rodov Helicoverpa, Earias, Heliothis a Pectinophora. Aplikáciu insekticídov je možné znížiť o 60 až 80 % pestovaním transgenných odrôd bavlny, ktoré sú vďaka vloženému Bt-génu z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis jedovaté pre húsenice týchto motýľov. Transgenné odrody bavlny sa pestujú v USA, Číne, Austrálii a Indii. Bohužiaľ v niektorých prípadoch, napríklad v roku 2001 v Austrálii alebo v roku 2003 v Indii, došlo ku zlyhaniu tejto genetickej ochrany a poľnohospodári pestujúci tieto odrody utrpeli veľké ekonomické straty. V Indii môžeme problémy s transgennou bavlnou do istej miery vysvetliť čiernym trhom, kde sa vďaka vysokému dopytu po geneticky modifikovanej bavlne predávajú často bežné semená ako transgenné.

Spracovanie bavlny[upraviť | upraviť zdroj]

Bavlna je veľmi vhodná plodina pre priemyselné strojové spracovanie. V prvých krokoch sú najprv odstránené semienka a nečistoty ako prírodné vosky a proteíny tak, aby ostala v podstate len čistá celulóza. Počas čistenia sa stráca len asi 10 % hmotnosti surovej bavlny.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]