Chlp (cicavce)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Chlp alebo vlas (v širšom zmysle) (lat. pilus) je dlhé, tenké, zrohovatené valcovité vlákno, ktoré prerastá nad povrch kože cicavcov.

Delí sa niekoľko druhov, napríklad vlas (v užšom zmysle), obočie, mihalnica.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Skladá sa z:

  • vnútornej časti: koreň vlasu
  • vonkajšej časti:
    • dreň vlasu - tvorí vnútro vlasu, ale vyskytuje iba na najhrubších vlasoch (brada, mihalnice)
    • kôra vlasu - ktorú tvoria vretenovité zrohovatené bunky
    • kutikula vlasu - tvorí povrch vlasov a je vytvorená z plochých, zrohovatených buniek.

Farbu vlasov spôsobujú pigmenty eumelanín a feomelanín kôrovej vrstvy. Vzduchové bublinky spôsobujú sivú až bielu farbu vlasov.

Do vlasového vačku pri vstupe na povrch kože vyúsťuje mazová žľaza. Prostredníctvom nervových spletí okolo vlasovej cibuľky sa vlasy a chlpy zúčastňujú na hmatovom vnímaní.

Charakteristika (u človeka)[upraviť | upraviť zdroj]

Základ vlasu vzniká tak, že časť zárodkovej vrstvy pokožky (stratum germinativum epidermis) vrastie do hĺbky zamše (corium) a vytvorí základ vlasovej cibuľky (bulbus pili), v nej sa tvorí malé vyklenutie, do ktorého vrastie väzivo mezenchýmového pôvodu a vytvorí (??)vlasovú cibuľku.

Vlas rastie tvorbou a rohovatením buniek vo vlasovej cibuľke. Cez epitelový vlasový vačok (foliculus pili) rastie vlas smerom na povrch kože.

Vlasy majú rôznu dĺžku od 0,5 až po 150 cm a výnimočne aj viac. Hrúbka vlasov kolíše medzi 0,05 mm až po 0,6 mm. Vlasy sú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaluďa, predkožky dráždca a pošvy. Hustota, hrúbka aj dĺžka vlasov je individuálna.