Lasica hranostaj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lasica hranostaj
Mustela erminea upright.jpg
Lasica hranostaj
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Mustela erminea
Linnaeus, 1758
Stoat area.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lasica hranostaj (iné názvy: hranostaj čiernochvostý, hranostaj, staršie hranostaj obyčajný, zastarano lasica veľká, zriedkavo hermelín; lat. Mustela erminea) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice myšožravej.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezený aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine. Na našom území sa zdržuje od nížin až po hory. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach. Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hranostaj sa pári buď vo februári a marci – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo v júni a v júli – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka. Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 4 do 7.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou potravou hranostajov sú hraboši a myši, po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch. Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]