Anton Bernolák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Anton Bernolák
slovenský jazykovedec
Anton Bernolák
Štát pôsobenia Habsburská monarchia Habsburská monarchia
Biografické údaje
Narodenie 3. október 1762
Slanica, Uhorsko
Úmrtie 15. január 1813 (50 rokov)
Nové Zámky, Uhorsko
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka 17. august 1787 (24 rokov)
Odkazy
Spolupracuj na Commons Anton Bernolák
Portal.svg Biografický portál

Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – pozri bernolákovčina. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774 – 1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bolo kaplánske miesto v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 – 1791. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.

Slovenské učené tovarišstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Anton Bernolák

So svojimi pobožnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v HlbokomĽudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1782Divux rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Trnava)
  • 1787Kritická filologická rozprava o slovenských písmenách (Dissertatio-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava)
  • 1787Stručná a zároveň ľahká ortografia (Linguae Slavonicae… compendiosa simul et facilis Orthographia), jazyková príručka s novými pravopisnými zásadami
  • 1790Slovenská gramatika (Gramatica Slavica), prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka (Bratislava); bola tak významná, že v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade
  • 1790Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať, polemický spis
  • 1791Etymológia slovenských slov (Etymológia vocum slavicarum), príručka o tvorení slov (Trnava)
  • 1794Ňečo o epigrammatéch
  • 1794Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794), anonymný spis napísaný v zápale boja proti Ignácovi Bajzovi
  • 1795Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta, kázeň
  • 1795O vážnosťi a uctivosti satvu kňažského príhodná kázeň
  • 1796Katechizmus z otázkami a odpoveďami…
  • 1803Na smrť… Stocsko Jurka
  • 1803Pohrebná kázeň
  • 1809Halottas beszéd
  • 1809Be-ik- tató beszéd
  • 1825 / 1827Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby (vydal ho až kanonik Juraj Palkovič v Budíne po Bernolákovej smrti)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]