Anton Bernolák
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
| Anton Bernolák | |
|---|---|
 slovenský jazykovedec a kňaz |
|
|
|
|
| Narodenie | 3. október 1762 Slanica, Uhorsko |
| Úmrtie | 15. január 1813 (50 rokov) Nové Zámky, Uhorsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu - pozri bernolákovčina. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák.
Obsah |
Život [upraviť]
Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774-1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.
Slovenské učené tovarišstvo [upraviť]
So svojimi pobočnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).
Dielo [upraviť]
- 1782 – Divux rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Trnava)
- 1787 - Kritická filologická rozprava o slovenských písmenách (Dissertatio-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava)
- 1787 – Stručná a zároveň ľahká ortografia (Linguae Slavonicae… compendiosa simul et facilis Orthographia), jazyková príručka s novými pravopisnými zásadami
- 1790 - Slovenská gramatika (Gramatica Slavica), prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka (Bratislava); bola tak významná, že v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade
- 1790 – Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať, polemický spis
- 1791 - Etymológia slovenských slov (Etymológia vocum slavicarum), príručka o tvorení slov (Trnava)
- 1794 – Ňečo o epigrammatéch
- 1794 – Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794), anonymný spis napísaný v zápale boja proti Ignácovi Bajzovi
- 1795 – Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta, kázeň
- 1795 – O vážnosťi a ucťivosťi satvu kňažského príhodná kázeň
- 1796 – Katechizmus z otázkami a odpoveďami…
- 1803 – Na smrť… Stocsko Jurka
- 1803 – Pohrebná kázeň
- 1809 – Halottas beszéd
- 1809 – Be-ik- tató beszéd
- 1825 / 1827 - Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby (vydal ho až kanonik Juraj Palkovič v Budíne po Bernolákovej smrti)
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anton Bernolák
