Alexander Rudnay

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexander Rudnay
kardinál Svätej rímskej cirkvi

uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup
Alexander Rudnay
Erb
Alexander Rudnay - podpis
 
Dátum a miesto narodenia 4. október 1760
Kríž nad Váhom (dnes Považany)
Dátum a miesto úmrtia 13. september 1831 (70 rokov)
Ostrihom
 
Kňaz
Kňazská vysviacka 12. október 1783 (23 rokov)
Biskup
Konsekrácia 21. apríl 1816 (55 rokov)
Svätiteľ Žigmund Anton von Hohenwart, S.J.
Spolusvätitelia Adeodatus Papikian, C.M.V.; Johann Nepomuk von Dankesreither
Kardinál
Menovanie 2. október 1826 (65 rokov) (In Pectore)
15. december 1828 (68 rokov) (zverejnenie)
Lev XII.
Odkazy
Alexander Rudnay na catholic-hierarchy.org ang.
Spolupracuj na Commons Alexander Rudnay
Portal.svg Biografický portál

Alexander Štefan Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (* 4. október 1760, Kríž nad Váhom (dnes Považany) – † 13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál. Biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya a Anny, rod. Döryovej. Pokrstený ako Alexander Štefan. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.

Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárny biskup, ostrihomský generálny vikár, miestodržiteľský radca. V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii.

V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a primasa. Na žiadosť panovníka v roku 1820 presťahoval svoje sídlo, spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. K tejto udalosti sa viaže poznámka v považanskej krstnej matrike "Hic natus est modernus Primas. 1820. Solemniter inauguratus Strigonii. Vivat!".

V roku 1822 zvolal do Bratislavy celouhorskú synodu, ktorá mala riešiť dôsledky jozefínskej cirkevnej politky. Jej uznesenia však absolutistická vláda nedovolila vyhlásiť. Realizovali sa uznesenia o vydaní Biblie v národných jazykoch - slovenský preklad Biblie s jeho podporou zrealizoval v rokoch 1829 a 1832 Juraj Palkovič.[1][2][3]

Bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov.

V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené.[4] Z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“.

Ostrihomská bazilika

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Osvietenský vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, podporovateľ bernolákovcov a slovenského národného hnutia.

Alexander Rudnay bol jedným z tých príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti.

V roku 1822 ako arcibiskup, knieža prímas Uhorska začal budovať ostrihomskú katedrálu. Sám na jej stavbu prispel 800 tis. forintami.

V roku 1833 vyšla v Jelinkovej tlačiarni v Trnave kniha „Kázne príhodné, a iné, to gest 82 Reči duchowních od nebohého Arcibiskupa Ostrihomského w Krušovách nekdi predneseních a wlástnú Rukú spísaních“. Autor ich písal v období od r. 1778 do r. 1805.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CHALUPECKY, I.. Rudnay von Rudna und Divékujfalu Alexander. In:  Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1987. ISBN 978-3-7001-3213-4. Zväzok 9, s. 314-315. (nem.)
  2. PARENIČKA, Pavol. Alexander Rudnay. Knižnica (Martin: Slovenská národná knižnica), 2010, roč. 11, čís. 10, s. 55 - 58. Dostupné online [cit. 2014-06-10]. ISSN 1336-0965.
  3. JUDÁK, Viliam. Katolícka tlač na Slovensku v 19. a 20. storočí. Diacovensia (Đakovo: Katolički bogoslovni fakultet u Đakovu Sveučilišta J. J. Strossmayera u Osijeku), 1998, roč. 6, čís. 1, s. 303 - 314. Dostupné online [cit. 2014-06-10]. ISSN (Online) 1849-014X (Online).
  4. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-19]. Stránka Alexander (Sandor) Cardinal Rudnay Divékújfalusi †. (ang.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


arcibiskup ostrihomský
Predchádza: 18191831 Nasleduje:
Karol Ambróz Habsburg-Este
sedisvakancia od roku 18099
Alexander Rudnay sedisvakancia do roku 1838
Jozef Kopáči (Kopácsy)