Alexander Rudnay
Alexander Rudnay kardinál Svätej rímskej cirkvi uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup |
|||
|---|---|---|---|
  |
|||
 |
|||
| Narodenie | 4. október 1760 Kríž nad Váhom (dnes Považany) |
||
| Úmrtie | 13. september 1831 (70 rokov) Ostrihom |
|
|
| Kňazské svätenie | 12. október 1783 (23 rokov) |
||
| Biskupské svätenie | 21. apríl 1816 (55 rokov) |
||
| Svätiteľ | Žigmund Anton von Hohenwart, S.J. | ||
| Spolusvätitelia | Adeodatus Papikian, C.M.V.; Johann Nepomuk von Dankesreither | ||
| Biskupské heslo | |||
|
|
|||
| Menovanie za kardinála | 2. október 1826 (65 rokov) (In Pectore) 15. december 1828 (68 rokov) (zverejnenie) |
||
| Pápež | Lev XII. | ||
| Kardinálsky stupeň | |||
| Titulárny kostol |
|
||
Alexander Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (* 4. október 1760, Kríž nad Váhom (dnes Považany) – † 13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál. Biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímasa a ostrihomský arcibiskup.
Obsah |
Život[upraviť]
Narodil sa ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya a Anny, rod. Döryovej. Pokrstený ako Alexander Štefan. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.
Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárny biskup, ostrihomský generálny vikár, miestodržiteľský radca, V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii. V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a primasa. Na žiadosť samého panovníka (1820) sa presťahoval spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. Bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov. V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené.[1] Z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“.
Dielo[upraviť]
Osvietenský vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, podporovateľ bernolákovcov a slovenského národného hnutia.
Alexander Rudnay bol jedným z tých príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti.
V roku 1822 ako arcibiskup, knieža primas Uhorska začal budovať ostrihomskú katedrálu. Sám na jej stavbu prispel 800 tis. forintami.
V roku 1833 vyšla v Jelinkovej tlačiarni v Trnave kniha „Kázne príhodné, a iné, to gest 82 Reči duchowních od nebohého Arcibiskupa Ostrihomského w Krušovách nekdi predneseních a wlástnú Rukú spísaních“. Autor ich písal v období od r. 1778 do r. 1805.
Referencie[upraviť]
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-19]. Stránka Alexander (Sandor) Cardinal Rudnay Divékújfalusi †. (ang.)
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Rudnay
