Ekonómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ekonómia môže znamenať aj hospodárnosť, ekonomickosť.

Ekonómia alebo národohospodárska náuka alebo národné hospodárstvo je ekonomická veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov. Skúma aj ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony, a to prevažne na základe metriky.

V tradičnom stredoeurópskom delení sa rozlišuje ekonómia (národohospodárska náuka) a podniková ekonomika (podnikovohospodárska náuka). Niekedy (najmä v anglosaských krajinách a za socializmu aj na Slovensku) sa pod termín ekonómia však zaraďuje aj podniková ekonomika a termín ekonómia potom viac-menej splýva s termínom ekonomické vedy.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Výraz ekonómia sa vo vyššie uvedenom zmysle používa prakticky až od začiatku 20. storočia, podrobnosti pozri v článku politická ekonómia.

Slovo ekonómia pochádza z gréckeho lat. oeconomia ("patričné zadelenie/hospodárnosť, úspornosť"), ktoré pochádza z gréckeho slova oikonomia ("vedenie domácnosti, správa"), ktoré vzniklo zo slov oikos ("dom, hospodárstvo") a nomos ("pravidlo, zákon").

Delenie [1][upraviť | upraviť zdroj]

Ekonómia sa najčastejšie delí na nasledujúce disciplíny:

Ekonómia (najmä národohospodárska teória) sa alternatívne delí na:

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne prírodné a umelé zdroje na výrobu užitočných produktov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí či jednotlivcov. Jednoduchšie povedané je vedou o voľbe, ako ľudia vyrábajú, ako sa výrobky rozdeľujú, ako sa tovar dostáva k spotrebiteľovi a ako sa produkty spotrebúvajú.

Základné funkcie ekonómie ako vedy:

  1. poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť
  2. praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov
  3. metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva

Tri základné otázky ekonómie[upraviť | upraviť zdroj]

Z koncepcií vzácnosti a alternatívnych nákladov (oportunity costs) vyplýva nutnosť robiť rozhodnutia. Každá spoločnosť musí riešiť tri základné ekonomické problémy (známe aj ako triáda otázok alebo problémy ekonomík):

  • Čo (a koľko) vyrábať?
  • Ako vyrábať?
  • Pre koho vyrábať?

Pritom základnými kategóriami, z ktorých sa vychádza sú:

  • input – vstupy do výroby (výrobné zdroje), je to všetko čo vstupuje do výrobného procesu. Spravidla nevstupuje len jeden zdroj, ale kombinácia zdrojov.
  • output – výstup (výsledok ekonomickej činnosti), užitočné statky, služby. Buď sa okamžite spotrebujú alebo sa použijú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky).

Spôsob, akým spoločnosť vyrieši tieto otázky určuje, aký má ekonomický systém (trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika atď.)

Dejiny ekonomického myslenia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné školy ekonomického myslenia, ktoré vznikli v západnej kultúrnej sfére, boli chronologicky:

Všetky články a skupiny článkov k ekonómii vo Wikipédii[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri:Kategória:Ekonómia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]