Hospodárska politika
Hospodárska politika môže byť:
- a) riadenie procesov produkcie, rozdeľovania, výmeny a spotreby statkov v konkrétnom sociálno-ekonomickom prostredí; nositeľmi hospodárskej politiky sú štát (parlament, vláda, centrálna banka, Protimonopolný úrad a pod.), nadnárodné orgány (napr. orgány EÚ, MMF), odbory, zamestnávateľské zväzy, veľké podniky a pod.[1]
- b) teoretická (vedecká) disciplína, ktorá sa zaoberá bodom a (synonymá sú: teória hospodárskej politiky, vedecká hospodárska politika, všeobecná hospodárska politika)
Hospodárska politika štátu[upraviť | upraviť zdroj]
Je charakterizovaná určitou hierarchiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov. Vychádza jednak z ekonomickej teórie, a jednak zo záujmu voličov. Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé konkurenčné miesto.
Ciele hospodárskej politiky štátu[upraviť | upraviť zdroj]
- nízka nezamestnanosť
- cenová stabilita a nízka inflácia
- rovnováha platobnej bilancie
- pravidelné rozdeľovanie dôchodkov
- ekonomický rast
Nástroje hospodárskej politiky štátu[upraviť | upraviť zdroj]
Sú to najmä štátny rozpočet, regulácia množstva peňazí v obehu, regulácia úrokovej miery a kurzu meny, zásahy do tvorby dôchodkov, prerozdeľovanie a legislatíva.
Delíme ich na:
- kvantitatívne – efekt možno vopred vyčísliť napr. DPH
- kvalitatívne – systémové nástroje napr. reforma celého daňového systému
Iné delenie je na:
- nástroje monetárnej politiky,
- nástroje fiškálnej politiky,
- nástroje dôchodkovej politiky,
- nástroje sociálnej politiky,
- nástroje zahraničnoobchodnej politiky.
- nástroje ekologickej politiky
Druhy hospodárskej politiky[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ hospodárska politika. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).