Nezamestnanosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nezamestnanosť v medzinárodnom porovnaní (2006).

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nachádza mimo pracovný proces. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí pracovnú silu ponúkajú, tzn. chcú sa zamestnať u tých, ktorí pracovnú silu potrebujú, je viac ako tých, ktorí túto pracovnú silu hľadajú. V súčasnosti (2013/2014) sa celková miera nezamestnanosti v Slovenskej republike pohybuje na úrovni okolo 14 %[1]. Tento stav zodpovedá podľa európskeho štatistického úradu Eurostat, piatej priečke v miere nezamestnanosti v celej Európskej únii (od najvyšieho stavu po najnižší)[2].

Presné podmienky ohľadne registrovanej nezamestnanosti upravuje legislatíva príslušných štátov. Evidovaní nezamestnaní majú vo väčšine priemyselných štátov nárok na sociálne príjmy. Pre čerpanie takýchto sociálnych výhod musia spĺňať určité podmienky. Výška sociálnym príjmov priamo ovplyvňuje motiváciu nezamestnaných pracovať, platená práca musí byť v porovnaní so sociálnymi výhodami vyšia. Vzhľadom na rôzne podmienky v rôznych krajinách, nie sú údaje o evidovanej nezamestnanosti medzinárodne porovnateľné. Evidovaný nezamestnaný, môže byť pracujúci podľa metodiky ILO, napríklad ak pracuje bez povolenia. Nezamestnaný podľa metodiky ILO tiež nemusí byť registrovaný nezamestnaný, napríklad ak nesplní podmienky registrácie alebo oželie benefity. Dobrovoľná nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne pre nezamestnanoť. Takéto osoby, ktoré nie sú ani pracujúce a ani nezamestnané sa zaraďujú do skupiny ekonomicky neaktívneho obyvateľstva.

Zo strany zamestnancov ovplyvňuje nezamestnanosť motivácia zadovážiť si finančné prostriedky na živobitie. Tí, ktorí ponúkajú a teda predávajú svoju pracovnú silu na trhu práce, sú vybavení rôznym stupňom zručností a schopností závislých od vzdelania a kvalifikácie. Od nich závisí schopnosť vykonávania rôzne náročnej a zložitej pracovnej činnosti. V ideálnej situácii priamo úmerne k týmto schopnostiam, ktoré ponúkajú, získavajú protihodnotu za svoju prácu, od toho, kto ich pracovnú silu využíva a platí za ňu. Výška sociálnych príjmov od štátu, nesmie prevyšovať hodnotu nízkokvalifikovanej práce, pretože v tom prípade si ľudia zvolia jednoduchšiu možnosť poberania sociálnej podpory, pre ktorú nemusia vyvýjať pracovnú činnosť.

Na strane zamestnávateľov ovplyvňujú nezamestnanosť finančné, adminstratívne a vecné prekážky. Finančné a vecné prekážky predstavujú náklady na zadováženie technológie, priestorov či pracovnú silu. Je to aj výška rôznych typov daní, odvodov a poplatkov. Administratívne prekážky sú administratívne požiadavky, ktoré je potrebné spĺňať, aby podnikateľská činnosť mohla byť vykonávaná. Ďalej normy, ktorých plnenie sa vyžaduje pri výkone podnikateľskej činnosti (bezpečnostné normy, hygienické normy, ekologické normy, pracovná legislatíva a iné).

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko zaužívaných definícií pojmu nezamestnanosť.

Za nezamestnanú sa považuje osoba:

  • je staršia ako 15 rokov a nie je pracujúca
  • aktívne hľadá prácu
  • je práceschopná a motivovaná nastúpiť do práce

Miera nezamestnanosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ukazovateľ, ktorý podáva informácie o stave a vývoji nezamestnanosti sa nazýva miera nezamestnanosti. V praxi sa presnosť takého merania ťažko zabezpečuje, každá metóda má svoje nedostatky.

Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám (teda pracujúcim i nezamestnaným) - u = \frac{U}{L+U}

  • u - miera nezamestnanosti
  • U - počet nezamestnaných ľudí
  • L - počet pracujúcich ľudí

Z metodologického hľadiska poznáme niekoľko problémov:

  • metodika merania nezamestnanosti - býva jednoznačne uvedená v názve (napr miera evidovanej nezamestnanosti)
  • región v ktorom sa meria - zväčša sa osoby berú na základe trvalej rezidencie, a nie na základe miesta výkonu práce
  • metodika počtu pracujúcich - pri metodike ILO ide o počet ľudí ktorí v dotazníku odpovedali že pracujú, pri evidovanej nezamestnanosti sa spravidla berie počet legálne zamestnaných ľudí (plus živnostníci, a iné špeciálne skupiny)
  • čiastkové úväzky - spravidla človek zamestnaný na čiastkový úväzok je vedený ako celý človek

Nezamestnanosť môžme rozdeliť na:

  • systémovú (cyklickú) - je spojená s hospodárskym cyklom. V čase, keď sa ekonomika nachádza v hospodárskej depresii, je (a môže byť) zamestnaných menej ľudí ako v dobe konjunktúry.
  • absolútnu - v určitej oblasti spoločnosti je počet hľadajúcich zamestnanie vyšší, ako počet pracovných miest
  • štrukturálnu - súvisí s nerovnomernosťou dopytu a ponuky práce a všeobecného vedeckého rozvoja; nezamestnaný objektívne nemôže získať prácu vo svojom odbore, súvisí s celou ekonomikou (napr. nadbytok baníkov po uzavretí baní v určitej oblasti, ale v oblasti chýbajú stolári).
  • frikčnú (dočasnú) - krátkodobá a súvisí s obdobím hľadania si novej práce - napríklad pri sťahovaní sa do iného mesta
  • sezónnu - vzťahuje sa na sezónnu prácu (napr. v zime je nezamestnaných viac stavbárov)
  • technologickú - v rámci technologického vývoja sa vyvíja trh práce vzhľadom na požadované profesie (obzvlášť v priemysle a v poľnohospodárstve sú potrebné určité profesie a vzdelanie)
  • skrytú - navonok sa neprejavujúcu, nezamestnaný nemá prácu dlhšie ako 1 rok. V tomto prípade je návrat späť do práce ťažký, preto sa s týmito nezamestnanými nepočíta v štátnej politike zamestnanosti
  • špeciálne typy nezamestanosti (napr. nezamestanosť mládeže, žien, regionálna, trvalá, ...)
  • nepravú - zdanlivú, dobrovoľnú

Rizikové skupiny nezamestnaných[upraviť | upraviť zdroj]

Určité skupiny nezamestnaných potrebujú zvýšenú podporu a pomoc. Je u nich preukázateľné zvýšené riziko psychického, zdravotného aj sociálneho ohrozenia. Sú to predovšetkým:

  1. mladiství
  2. absolventi škôl
  3. ženy po materskej dovolenke
  4. uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou
  5. uchádzači v preddôchodkovom veku
  6. dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj. Vyplýva to aj Harrisonovho modelu nezamestnanosti, z ktorého sa dozvedáme, že ak je niekto vo fáze pesimizmu, či apatie, je to v určitom období zákonitosť spojená s utrpením nezamestnaného, a nie jeho dobrovoľná voľba.

Harissonov model ukazuje vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase:

1. fáza – šok: začiatočná reakcia človeka (trvá asi týždeň), odmieta skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným. 2. fáza – optimizmus: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov. 3. fáza – pesimizmus: na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov. Je to obdobie do šesť mesiacov. 4. fáza – fatalizmus: subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je len ťažko zamestnateľný.

Dlhodobá nezamestnanosť je častá u osôb, ktoré sú počas svojej pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, ako sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám. Pre dlhodobo nezamestnaného znamená komplikácie. Miera dlhodobej nezamestnanosti je na Slovensku tradične najvyššia v EÚ.

Dĺžka trvania nezamestnanosti je veľmi dôležitou z hľadiska návratu nezamestnaného do pracovného procesu.

  • nedostatočná kvalifikácia, málo pracovných skúseností
  • nedostatočná sebadôvera
  • nezáujem a diskriminácia určitých kategórii zo strany zamestnávateľov, nedôstojné podmienky ponúkaných prác
  • nízke finančné ohodnotenie ponúkaných prác či nezáujem o málo platené miesta zo strany uchádzačov o zamestnanie
  • hodnotová orientácia uchádzačov o zamestnanie, ktorá nekorešponduje s podmienkami ponúkaných prác
  • nezáujem o prácu – závislosť na podpore
  • objektívne okolnosti (t. j. napr. stav ekonomiky, trhu práce v regióne, bydlisko, vysoké náklady na dochádzanie, neekonomickosť)

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Evidovaní nezamestnaní ľudia registorovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí si chcú nájsť prácu sa nazývajú uchádzač o zamestnanie. Podmienky registrácie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najprv je potrebné aby si nezamestnaná osoba podala písomnú žiadosť. Po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento občan nie je v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere, v služobnom vzťahu alebo doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia. Nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, môže vykonávať zárobkovú činnosť a jeho mesačná mzda za tento výkon nepresahuje 65% zo sumy životného minima. Nie sú tu uvádzaní záujemcovia o zamestnanie, ktorí sú zamestnancami, ale hľadajú iné zamestnanie alebo chcú zmeniť či zlepšiť si svoju kvalifikáciu formou vzdelávania a prípravy na trh práce.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://slovak.statistics.sk/ Stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky, prístup 13. august 2014
  2. Grafické zobrazenie miery nezamestnanosti podľa EUROSTAT-u (po anglicky, nemecky a francúzsky), prístup 13. august 2014