Nezamestnanosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nezamestnanosť na svete v roku 2006

Nezamestnanosť je stav, keď sa nachádza časť pracovných síl mimo pracovný proces.

Za "nezamestnaného" je považovaná osoba schopná pracovať, ktorá si však nemôže nájsť platené zamestnanie. Existuje niekoľko zaužívaných definícií pojmu nezamestnanosť. Oficiálne sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá:

  • je staršia ako 15 rokov a nie je pracujúca,
  • aktívne hľadá prácu,
  • schopná a ochotná nastúpiť do práce.

Podmienky registrovanej nezamestnanosti upravuje legislatíva príslušného štátu. Evidovaní nezamestnaní majú zväčša nárok na sociálne výhody avšak musia spĺňať určité podmienky. Vzhľadom na rôzne podmienky v rôznych krajinách, nie sú údaje o evidovanej nezamestnanosti medzinárodne porovnateľné. Evidovaný nezamestnaný môže byť pracujúci podľa metodiky ILO (napríklad ak pracuje na čierno), nezamestnaný podľa metodiky ILO nemusí byť registrovaný nezamestnaný (napríklad ak sa mu nechce spĺňať podmienky registrácie a oželie benefity). Dobrovoľná nezamestnanosť je stav, v ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne nepracovať. Vtedy je v skupine ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, teda nie je ani pracujúca ani nezamestnaná.

Miera nezamestnanosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ukazovateľ, ktorý hovorí o stave a vývoji nezamestnanosti sa nazýva miera nezamestnanosti.


Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám (teda pracujúcim i nezamestnaným) - u = \frac{U}{L+U}

  • u - miera nezamestnanosti
  • U - počet nezamestnaných ľudí
  • L - počet pracujúcich ľudí

Z metodologického hľadiska je niekoľko problémov:

  • metodika merania nezamestnanosti - býva jednoznačne uvedená v názve (napr miera evidovanej nezamestnanosti)
  • región v ktorom sa meria - zväčša sa osoby berú na základe trvalej rezidencie, a nie na základe miesta výkonu práce
  • metodika počtu pracujúcich - pri metodike ILO ide o počet ľudí ktorí v dotazníku odpovedali že pracujú, pri evidovanej nezamestnanosti sa spravidla berie počet legálne zamestnaných ľudí (plus živnostníci, a iné špeciálne skupiny)
  • čiastkové úväzky - spravidla človek zamestnaný na čiastkový úväzok je braný ako celý človek

V praxi sa presnosť takého merania ťažko zabezpečuje, každá metóda má svoje nedostatky.

Nezamestnanosť môžno rozdeliť na:

  • systémovú (cyklickú) - je spojená s hospodárskym cyklom.

V čase, keď sa ekonomika nachádza v hospodárskej depresii, je (a môže byť) zamestnaných menej ľudí ako v dobe konjunktúry.

  • absolútnu - v určitej oblasti spoločnosti je počet hľadajúcich zamestnanie vyšší, ako počet pracovných miest
  • štrukturálnu - súvisí s nerovnomernosťou dopytu a ponuky práce a všeobecného vedeckého rozvoja; nezamestnaný objektívne nemôže získať prácu vo svojom odbore, súvisí s celou ekonomikou (napr. nadbytok baníkov po uzavretí baní v určitej oblasti, ale v oblasti chýbajú stolári).
  • frikčnú (dočasnú) - krátkodobá a súvisí s obdobím hľadania si novej práce - napríklad pri sťahovaní sa do iného mesta
  • sezónnu - vzťahuje sa na sezónnu prácu (napr. v zime je nezamestnaných viac stavbárov)
  • technologickú - v rámci technologického vývoja sa vyvíja trh práce vzhľadom na požadované profesie (obzvlášť v priemysle a v poľnohospodárstve sú potrebné určité profesie a vzdelanie)
  • skrytú - navonok sa neprejavujúcu, nezamestnaný nemá prácu dlhšie ako 1 rok. V tomto prípade je veľmi ťažký návrat späť do práce, preto sa s týmito nezamestnanými nepočíta v štátnej politike zamestnanosti
  • špeciálne typy nezamestanosti (napr. nezamestanosť mládeže, žien, regionálna, trvalá,...)
  • nepravú - zdanlivú, dobrovoľnú

Rizikové skupiny nezamestnaných[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré skupiny nezamestnaných potrebujú zvýšenú pomoc, keďže je u nich preukázateľné zvýšené riziko psychického, zdravotného aj sociálneho ohrozenia. Sú to predovšetkým:

  1. mladiství
  2. absolventi škôl
  3. ženy po materskej dovolenke
  4. uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou
  5. uchádzači v preddôchodkovom veku
  6. dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj. Vyplýva to aj Harrisonovho modelu nezamestnanosti, z ktorého sa dozvedáme i to, že ak je niekto vo fáze pesimizmu, či apatie, je to v určitom období zákonitosť spojená s utrpením nezamestnaného, a nie jeho "dobrovoľná voľba".

Harissonov model ukazuje vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase:

1. fáza – šok: začiatočná reakcia človeka (trvá asi týždeň), odmieta skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným.

2. fáza – optimizmus: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.

3. fáza – pesimizmus: na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov. Je to obdobie do šesť mesiacov.

4. fáza – fatalizmus: subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca však akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je len veľmi ťažko zamestnateľný.


Dlhodobá nezamestnanosť býva častá u jedincov, ktorí sú počas pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska.


Dĺžka trvania nezamestnanosti je veľmi dôležitou z hľadiska návratu nezamestnaného do pracovného procesu.

  • nedostatočná kvalifikácia, málo pracovných skúseností
  • nedostatočná sebadôvera
  • nezáujem a diskriminácia určitých kategórii zo strany zamestnávateľov, nedôstojné podmienky ponúkaných prác
  • nízke finančné ohodnotenie ponúkaných prác či nezáujem o málo platené miesta zo strany uchádzačov o zamestnanie
  • hodnotová orientácia uchádzačov o zamestnanie, ktorá nekorešponduje s podmienkami ponúkaných prác
  • nezáujem o prácu – závislosť na podpore
  • objektívne okolnosti (t. j. napr. stav ekonomiky, trhu práce v regióne, bydlisko, vysoké náklady na dochádzanie, neekonomickosť…)

Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, než sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám. Znamená však tiež veľmi veľké komplikácie a množstvo problémov pre dlhodobo nezamestnaného. Miera dlhodobej nezamestnanosti je na Slovensku tradične najvyššia v EÚ.

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Evidovaní nezamestnaní ľudia registorovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí si chcú nájsť prácu. Takúto osobu nazývame uchádzač o zamestnanie. Podmienky registrácie upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Najprv je potrebné aby si nezamestnaná osoba podala písomnú žiadosť. Po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento občan nie je v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere, v služobnom vzťahu alebo doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia. Nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, môže vykonávať zárobkovú činnosť a jeho mesačná mzda za tento výkon nepresahuje 65% zo sumy životného minima. Nie sú tu uvádzaní záujemcovia o zamestnanie, ktorí sú zamestnancami, ale hľadajú iné zamestnanie alebo chcú zmeniť či zlepšiť si svoju kvalifikáciu formou vzdelávania a prípravy na trh práce.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]