Turecko

Turecká republika
Vlajka Znak
Národné motto: Yurtta Sulh, Cihanda Sulh (Mier vo vlasti, mier vo svete)
Štátna hymna: İstiklâl Marşı
Kráľovská hymna: {{{Kráľovská hymna}}}
Miestny názov
• dlhý	Türkiye Cumhuriyeti
• krátky	Türkiye
Hlavné mesto	Ankara °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Istanbul
Úradné jazyky	turečtina
Regionálne jazyky	{{{Regionálne jazyky}}}
Demonym	{{{Demonym}}}
Štátne zriadenie zakladateľ prezident predseda vlády	parlamentná republika Mustafa Kemal Atatürk Abdullah Gül Recep Tayyip Erdoğan
Vznik	1923
Susedia	Bulharsko, Grécko, Irak, Sýria, Irán, Arménsko, Gruzínsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	783 562 km² (36.)   9 820 km² (1,26 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2009)  • sčítanie (2008)  • hustota (2009)	74 816 000 (17.) 71 517 100 95.5 /km² (102.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2008 915 212 000 000 $ (15.) 13 138 $ (16.)
Mena	Nová turecká líra (TRY)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+2) (UTC+3)
Medzinárodný kód	TUR / TR
Medzinárodná poznávacia značka	TR
Internetová doména	.tr
Smerové telefónne číslo	+90
Gramotnosť: 100%

Turecko, dlhý tvar Turecká republika, je euroázijská krajina, ktorá sa rozprestiera v Malej Ázii a na časti Balkánskeho polostrova.

Prevažná časť krajiny patrí k Ázii. Turecko obmývajú štyri moria a susedí s viacerými krajinami. V európskej časti sú to Bulharsko a Grécko a v ázijskej časti má spoločné hranice s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Iránom, Irakom a Sýriou.

Turecko je prevažne hornatá krajina. Nížiny sa nachádzajú len v európskej časti. Príjemné pláže sú na pobreží Egejského mora a v južnom Turecku pri Stredozemnom mori.

Obyvateľstvo sa skladá prevažne z Turkov a národnostných menších, z ktorých najväčšie zastúpenie majú Kurdi. Turci vyznávajú islamské náboženstvo.

Dejiny

Modrá mešita v Istanbule

• Pozri aj Osmanská ríša
• Pozri aj Malá Ázia

Starovek

Turecké územie patrí k najstarším trvalo osídleným regiónom na svete. Najstaršie obydlia vznikajú ešte v Neolite (Çatal Hüyük). Prvou ríšou, ktorá na území dnešného Turecka existovala v staroveku bola Chetitská ríša, približne v dobe od 18. do 13. stor. pred Kristom. Po rozpade ríše Chetitov sa najdôležitejším štátom stala Frýgia, až pokiaľ ju v 7. stor. pred Kr. nerozvrátili kmene Cimmerčanov. Medzi najvýznamnejšie nástupnícke štáty Frýgie patrili Lýdia, Caria a Lýcia. Lýďania a Lýcania hovorili indoeurópskym jazykom, no tento mal aj mimo-indoeurópske prvky, charakteristické pre Chetitov.

Už od 12. stor. pred Kr. bolo západné pobrežie Anatólie kolonizované aiolskými, dórskymi a iónskymi Grékmi. V 8 stor. Gréci kolonizovali celé severné (Pontos) a južné pobrežia. V 6.-5. storočí bola Anatólia dobytá Peržanmi, s ktorými viedli Gréci vojny. Nakoniec Anatóliu dobyl Alexander Macedónsky. Po jeho smrti sa rozpadla na niekoľko helenistických štátov (Bitýnia, Kapadócia, Pergamon, a Pontos. Mnoho gréckych obyvatelov sa usadilo v rôznych častiach Anatólie, čo viedlo k hellenizovaniu celej oblasti. Tieto štáty nemali dlhé trvanie a do konca 1. stor. pred Kr. všetky ovládla Rímska ríša. Po jej delení, v roku 395 územie dnešného Turecka pripadlo Byzantskej ríše.

Osmanská ríša

Už 11. storočia dochádzalo k osídľovaniu tureckým obyvateľstvom. V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sultánom Osmanskej ríše, ktorá ako moslimský štát započala ťaženia do Európy, Ázie i Afriky. Sultán ako hlava Osmanskej ríše mal neobmedzenú (absolútnu) moc. Počas tohto obdobia väčšina obyvateľov Anatólie, ktorí boli gréckeho pôvodu sa islamizuje a poturčuje. Gréci sa udržali iba na pobrežiach, v Kappadócií a vo veľkých mestách, kde žili aj Židia a Arméni.

Osmanská ríša zanikla v roku 1923, kedy Mustafa Kemal Atatürk založil republiku. Ten sekularizoval štát a zaviedol mnohé iné reformy s ďalekosiahlymi dôsledkami. V tomto roku bola podpísaná Grécko-turecká výmena obyvateľov, potom, čo boli grécke vojská porazené. 2 000 000 Grékov opustilo Turecko, naopak do Turecka prišlo približne 500 000 gréckych moslimov, pričom mnohí rozprávali grécky, albánsky či bulharsky, ale v očiach Grékov boli označovaní ako Turci.

Levent, Istanbul

Turecko sa i napriek tomu potýkalo s ekonomickými a politickými problémami, najmä v druhej polovici 20. storočia. V Turecku žije vyše okolo dvadsať miliónov Kurdov a vzťah tureckej vlády k tejto národnostnej menšine dosiaľ nie je úplne doriešený.

Ďalším problémom súčasného Turecka je neschopnosť vyrovnať sa s vlastnou minulosťou (napríklad turecká vláda donedávna odmietala pripustiť turecký podiel na genocíde Arménov v priebehu 1. svetovej vojny), s náboženskou neznášanlivosťou (namierenou hlavne proti kresťanom žijúcim na území Turecka – Grékom, Arménom…) a nacionalizmom (opäť namiereným proti netureckým národnostiam žijúcim v Turecku – Kurdom a ďalším). Stále nevyriešená zostáva aj otázka severnej časti Cypru, ktorú Turecko de facto okupuje.

Geografia

Územie Turecka má zhruba obdĺžnikový tvar, je cez 1 600 km dlhé a 800 km široké. Pokrýva plochu 779 452 km² (vrátane jazier), z toho leží v Európe na Balkánskom polostrove 23 764 km² (3% územia) a ostatných 755 688 km² (97% územia) leží v juhozápadnej Ázii na polostrove Malá Ázia (nazývanom tiež Anatólia). Anatólsku časť od Európy oddeľuje úžina Bospor, Marmarské more a Dardanely – toto je aj jediná morská spojnica medzi Čiernym morom a Stredozemným morom.

Európsku časť Turecka tvorí Východná Trácia alebo Rumélia, hraničiaca s Bulharskom a Gréckom. Ázijská časť, Anatólia, je značne hornatá. Uprostred sa rozkladá náhorná plošina. Pobrežné roviny sú úzke, medzi nimi a centrálnou plošinou leží pohorie Taurus (pozdĺž pobrežia Stredozemného mora) a pohoria Pontus a Köroğlu pozdĺž pobrežia Čierneho mora. Východné Turecko je najmohutnejšou časťou krajiny. Pramenia tu rieky Eufrat, Tigris a Aras, leží tu jazero Van a najvyššia turecká hora Ararat (5 165 m).

Hora Ağrı (Ararat) je s 5165 metrami najvyšší vrh Turecka

Turecko a Európska únia

Cesta Turecka do Európy – a tým i do Európskej únie – začína už vznikom Tureckej republiky 29. októbra 1923, odkedy sa Turecko pokladá za súčasť Európy. Významnejšie pokusy o priblíženie sa však datujú až od doby po skončení 2. svetovej vojny.

• 1948 patrí Turecko k zakladajúcim členským krajinám OECD
• 1952 pristupuje Turecko k NATO
• 1959 podáva žiadosť o členstvo v EHS
• 1964 vstupuje do platnosti asociačná zmluva s EHS, kde sa hovorí o možnosti neskoršieho vstupu Turecka od EHS
• 1987 podáva Turecko žiadosť o plné členstvo v ES
• 1989 je táto žiadosť zamietnutá (nestabilné politické a hospodárske pomery)
• 1996 colná únia s EÚ vstupuje do platnosti
• 1997 sa na samite v Luxembursku EÚ vyslovuje za možné členstvo Turecka v EÚ, ale odmieta udeliť status kandidátskej krajiny
• 1999 na samite v Helsinkách dostáva Turecko status kandidáta na prístup
• 2002 posledná časť veľkej ústavnej reformy požadovanej od EÚ vstupuje to platnosti (zrušenie trestu smrti atď.)
• 2004 nové trestné právo vstupuje do platnosti, v októbri odporúča Európska komisia jednanie o vstupe, v decembri je oznámený termín jednania (november 2005) s možným vstupom Turecka do EÚ najskôr v roku 2014.

Doprava

TCDD – Železnice Tureckej republiky

Iné projekty

• Wikicitáty
• Commons

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Turecko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turecko