Kapadócia
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
.png)
Kapadócia (gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya) je historické územie vo východnej Anatólii. Kapadócia bola až do začiatku 20. storočia multietnický kraj v ktorom žili Turci, Gréci, Arméni a Kurdi. Kapadócia je prevažne suchá hornatá krajina so skalnatou prírodou.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Kapadócia má veľmi bohatú históriu. Jej prvými obyvateľmi boli pravdepodobne Chetiti, ktorí tu mali centrum v meste Chéta. V nasledujúcom období sa do Kapadócie dostávajú Frýgovia z Grécka, ktorých odtiaľ vyhnali Gréci a Médi. Prvý, kto opísal Kapadóciu, bol grécky historik Herodotos. Ten opísal zriadenie miestnych obyvateľov. Podľa neho boli Kapadóčania organizovaní do viacerých skupín s rôznymi vojenskými vládcami. Potom sa mali tieto malé štáty spojiť do jedného kráľovstva. Starí Gréci volali Kapadóčanov Sýrčania alebo Bieli Sýrčania (Lefkosyri).
Na rozdiel od susedného kraja Pontos sa v Kapadócii neusadili Gréci. V 6. storočí pred Kr. si územie s celou Anatóliou podmanili Peržania, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 3. storočí pred Kr. Následne sa v Kapadócii usadili Gréci a po smrti Alexandra pripadla gréckemu seleukovskému štátu, neskôr územie ovládli grécki vládcovia Eumenis a po ňom Perdikas, Antigonos neskôr Mithridatis, potom Seleukovci a na koniec Ariarathis, ktorý patril k miestnej pôvodnej kráľovskej rodine a porazil Mithridata. V tejto helenistickej dobe tu bola grécka kultúra a filozofia, jazykom kultúry bola gréčtina, ktorú ovládali všetci vzdelaní Kapadóčania, nie len miestni Gréci. Kapadócke kráľovstvo však ohrozovali Seleukovci a často ich moc siahala až sem. Kráľovstvo nezahŕňalo iba kraj Kapadócia, ale aj obrovské územie Bitýnie, Lýkie, Pisídie a Pamfýlie.
V helenistickej dobe sa do Kapadócie dostávajú aj Kelti, ktorí však boli usadení hlavne v Galatii, ktorá aj dostala ich meno. V 1. storočí pred Kr. sa územie dostáva pod vplyv Pergamskej ríše, ktorá bola spojencom Ríma. Rimania si postupne podmanili veľkú časť Anatólie, pričom Kapadócii Rimania nechali nezávislosť, spolu s krajom Pontos, ktorý patril kapadóckym kráľom. Dynastia Ariobarzanovcov vymrela a preto určil rímsky generál Marcus Antonius za kapadóckeho kráľa Gréka Archelaa. V tom čase prežívala Kapadócia veľký rozvoj kultúry. Miestne obyvateľstvo splynulo s gréckymi obyvateľmi a hovorilo sa tu po grécky, síce sa tu udržal miestny jazyk až do ranobyzantských čias.
Koniec formálnemu kapadóckemu kráľovstvu učinil cisár Tiberius, ktorý si pozval do Ríma kráľa Archelaa a tu ho zosadil a učinil z Kapadócie a Pontu provinciu. Najdôležitejšie mestá boli Ariathamia, Aravissos, Kolonia, Iraklia a Nazianzos. V provincií Cappadocia boli dve légie, v mestách Melitene a Samosata. Cisár Diocletianus pri svojej územnej reforme ríše včlenil kraj Kapadócia do diecézy Pontus, ktorá zaberala veľkú časť Anatólie. V tom čase tu bola silná kresťanská komunita. Vtedy tu pôsobili významní cirkevní predstavitelia ako Fermelianos Kesarias, Grigorios Neokesarias, Leontios, Eusevios, Megas Vasileos, Grigorios Nazianzinos a Grigorios Nissis.
Po roku 395 sa Anatólia stala súčasťou Byzantskej ríše. V tomto období bolo už pôvodné obyvateľstvo úplne pohltené Grékmi a helenizované. V 6. storočí bola Kapadócia vystavená perzským vpádom, neskôr arabským. V 6. stor. v meste Kesaria pôsobil spisovateľ Prokopios. Z Kapadócie pochádzal aj patriarcha Ioannis. V tomto období sa tu usadzujú aj kmene Isaurov. Do Kapadócie boli usídľovaní aj Slovania, ktorých cisári presídľovali z materského Grécka do niektorých častí Anatólie. Neskôr tu boli vytvorené thémy Kappadokia, Sevastia a Lykandos. Kapadócia bolo aj centrom povstalca Tomasa Slovana.
V 9. storočí sa tu usadzujú aj Arméni, ktorí sa tu udržali až do 20. stor. Boli tu vybudované rôzne kláštory a veľa kostolov. Kapadócia bola významným kresťanským krajom. V roku 1071 bol v Kapadócii porazení cisár Romanos Diogenis tureckým sultánom Alp-Arslanom a tak sa Kapadócia stáva súčasťou tureckého seldžuckého panstva, neskôr ríše osmanských Turkov. Počas tureckej vlády sa skoro všetci kapadócki obyvatelia islamizovali a stali sa z nich Turci. Niektorí si uchovali svoju grécku identitu a kresťanstvo a rozprávali kapadóckou gréčtinou, iní (Karamanlidi) ostali tiež kresťania, ale začali rozprávať po turecky.
V 18. storočí tu bolo založené mesto Nevšehir. Malá grécka komunita sa v okolí Kesarie udržala až do roku 1922, kedy bola súčasťou grécko-tureckej výmeny obyvateľstva. Títo Gréci hovoria kapadóckou gréčtinou a dnes sú v Grécku. Tento jazyk však používajú aj islamskí Gréci, ktorí tu žijú dodnes. Kapadócky Grék bol aj Aristotelis Onasis.
Súčasnosť [upraviť]
Dnes je centrom Kapadócie mesto Kaysari (Kaisaria). Je to zaujímavé turistické miesto, vďaka nádhernej prírode a stovkám opustených kostolov.
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
Zdroje [upraviť]
- Oi Perioches tis Anatolias-Aristofanis Kaliontzidis
