Roman IV.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Roman IV. Diogenes († leto 1072) bol byzantským vojvodcom a neskôr v rokoch 1067–1071 cisárom.

Na byzantský trón sa dostal svadbou s cisárskou vdovou Eudokiou, ktorej prvým manželom bol Konštantín X.. Ríša bola v to čase vážne ohrozená útokmi taliaskych Normanov zo západu a seldžuckých Turkov z východu. Okrem toho prejavovali odstredivé tendencie podmanené slovanské národy na Balkáne (Bulhari, Srbi).

Vojna so Seldžukmi sa stala pre Romana osudnou. Po dvoch víťazných bitkách jeho vojská v auguste 1071 utrpeli ťažkú porážku pri Mantzikerte a cisár bol zajatý. Čoskoro sa mu však podarilo uzavrieť s tureckým náčelníkom Alp Arslanom celkom výhodný mier, ktorým sa zaviazal zachovať dovtedajší stav, to znamená potvrdil Seldžukom zisky z ich výbojov, a zaplatiť vyššie peňažné čiastky. Potom bol zo zajatia prepustený. V Konštantínopoli proti nemu hneď potom, ako prišli správy o výsledkoch bitky vystúpila opozícia a za cisára vyhlásila Michala VII., syna Konštantína X. Medzi novým panovníkom a Romanom IV. došlo k občianskej vojne, počas ktorej bol Roman zajatý a oslepený. Krátko na to zomrel.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman IV.

Predchodca Konštantín X.

cisár Dynastia Dukasovcov 1067 – 1071

Nástupca Michal VII.