Zoznam vládcov Byzantskej ríše

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše

Poznámka: Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše). Za „prvých“ byzantských cisárov sa považujú najčastejšie:

  • Konštantín I. Veľký (306/324 - 337) - prvý kresťanský cisár, ktorý roku 330 presunul hlavné mesto do Carihradu
  • Valens (364 - 378) - bitka pri Adrianopole roku 378 sa niekedy považuje za začiatok stredoveku
  • Arkadios (395 - 408)- čiže začiatok Byzantskej ríše roku 395; toto je najčastejší úzus pre začiatok ríše
  • Zénón (474 - 491) - za jeho vlády roku 476 fakticky zanikla Západorímska ríša
  • Hérakleios (610 - 641) - nahradil tradičný starorímsky cisársky titul „augustus“ gréckym cisárskym titulom „basileus“ a urobil gréčtinu úradným jazykom

Konštantínovská dynastia (Konštantínova dynastia)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Konštantín I. Veľký (272 po Kr. – 337, vládol 306/324 – 337)
  • Constantius II. / Konstantios II. (317 – 361, vládol 337 – 361) – syn Konštantína I.
  • Julián Apostata (331 – 363, vládol 361 – 363) – zať Konštantína I., švagor a prvý bratranec Konstantia II., vnuk Konstantia I.

Nedynastický vládca[upraviť | upraviť zdroj]

Valentiniánsko-theodosiovská dynastia[upraviť | upraviť zdroj]

Valentiniánska dynastia (Valentiniánovci)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Valens (328 – 378, vládol 364 – 378) – brat západorímskeho cisára Valentiniána I.

Theodosiovská dynastia (Theodosiova dynastia)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Theodosius I. Veľký (346 – 395, vládol 379 – 395) – mal za manželku Valensovu neter
  • Arkadios / Arkadius, (377 – 408, vládol 395 – 408) – syn Theodosia I.
  • Theodosius II. / Theodosios II., (401 – 450, vládol 408 – 450) – syn Arkadia
  • Markian(os), (392 – 457, vládol 450 – 457) – zať Arkadia, švagor Theodosia II.

Trácka dynastia (Leónova dynastia)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lev I. Veľký (401 – 474, vládol 457 – 474)
  • Lev II. (467 – 474, vládol 474) – vnuk Leva I.
  • Zénón Tarasius (425 – 491, vládol 474 – 491) – zať Leva I. (prvý manžel Ariadny), otec Leva II.
  • Basiliskos (proticisár) (???-476, vládol 475 – 476) – švagor Leva I.
  • Anastasios I. (430 – 518, vládol 491 – 518) – zať Leva I. (druhý manžel Ariadny)

Justínovská dynastia (Justínova dynastia, Justiniánova dynastia)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Justín I. Veľký (450 – 527, vládol 518 – 527)
  • Justinián I. Veľký (482 – 565, vládol 527 – 565) – synovec Justína I.
  • Justín II. (520 – 578, vládol 565 – 578) – synovec Justiniána I.
  • Tiberios II. Konštantín (540 – 582, vládol 578 – 582) – svokor prasynovca Justínia I.; Comes Excubitorum za vlády Justínia II. ; adoptovaný Justíniom II. v roku 574
  • Maurikios I. Tiberios (539 – 602, vládol 582 – 602) – zať Tibéria II.
  • Fókas Tyran (???-610, vládol 602 – 610) – zvrhol Maurikia; podľa niektorých prameňov nedynastický vládca

Hérakleiovci (Hérakleiova dynastia)[upraviť | upraviť zdroj]

Nedynastickí vládcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Sýrska dynastia (isaurská dynastia, isaurijská dynastia)[upraviť | upraviť zdroj]

Nedynastickí vládcovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nikefor(os) I. Generál Logothét (vládol 802 – 811) – logothét za vlády Ireny
  • Staurakios (vládol 811) – syn Nikefora I.
  • Michal I. Rhangabe (vládol 811 – 813) – zať Nikefora I., švagor Staurakia
  • Lev V. Arménsky (775 – 820, vládol 813 – 820) – generál za Michala I.

Amorijská dynastia (frýgická dynastia)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Michal II. Amorijský (770 – 829, vládol 820 – 829) – zať Konštantína VI.
  • Teofil (813 – 842, vládol 829 – 842) – syn Michala II.
  • Michal III. Opilec (840 – 867, vládol 842 – 867) – syn Theofila

Macedónska dynastia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bazil I. Macedónsky (811 – 886, vládol 867 – 886) – mal za manželku vdovu Michala III.
  • Lev VI. Múdry (866 – 912, vládol 886 – 912) – považovaný za syna Basileia I. ; pravdepodobne syn Michala III.
  • Alexander III. (870 – 913, vládol 912 – 913) – syn Basileia I.
  • Konštantín VII. Porfyrogennétos (905 – 959, vládol 913 – 959) – syn Leva VI.
  • Roman I. Lakapenos (spolucisár), (870 – 948, vládol 920 – 944) – svokor Konštantína VII.
  • Roman II. Porfyrogennétos (939 – 963, vládol 959 – 963) – syn Konštantína VII.
  • Nikefor(os) II. Fokas (912 – 969, vládol 963 – 969) – mal za manželku vdovu Romana II.; nevlastný otec Basileia II. a Konštantína VIII.
  • Ján I. Tzimiskes (925 – 976, vládol 969 – 976) – švagor Romana II.
  • Bazil II. Bulharobijca (958 – 1025, vládol 976 – 1025) – syn Romana II.
  • Konštantín VIII. Porfyrogennétos (960 – 1028, vládol 1025/976 – 1028) – syn Romana II., brat Basileia II.
  • Roman III. Argyros (968 – 1034, vládol 1028 – 1034) – zať Konštantína VIII. (prvý manžel Zoe)
  • Michal IV. Paflagónsky (1010 – 1041, vládol 1034 – 1041) – mal za manželku vdovu Romana III. (druhého manžela Zoe)
  • Michal V. Kalafates (1015 – 1042, vládol 1041 – 1042) – bratranec Michala IV.
  • Zoe Porfyrogennéta (978 – 1050, regentka 1028 – 1050) – dcéra Konštantína VIII.
  • Zoe Porfyrogennéta a Theodora Porphyrogennéta (vládli 1042)
  • Konštantín IX. Monomachos (1000 – 1055, vládol 1042 – 1055) – mal za manželku vdovu Michala IV. (tretí manžel Zoe)
  • Theodora Porphyrogennéta, (980 – 1056, druhá vláda 1055 – 1056) – dcéra Konštantína VIII. (sestra Zoe)

Nedynastický vládca[upraviť | upraviť zdroj]

Duk(as)ovsko-komnénovská dynastia[upraviť | upraviť zdroj]

Komnénovci (Komnenovci, Komnénos/Komnenos/Komninos)[upraviť | upraviť zdroj]

Duk(as)ovci (Doukas/Dukas/Dúkas)[upraviť | upraviť zdroj]

Čiastočne nedynastický[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nikefor(os) III. Botaneiates (1001 – 1081, vládol 1078 – 1081) – oženil sa s dcérou Konštantína X. a potom ju zapudil a vzal si vdovu Michala VII.

Komnénovci (Komnenovci, Komnénos/Komnenos/Komninos)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alexios I. (1057 – 1118, vládol 1081 – 1118) – synovec Izáka I.; mal za manželku praneter Konštantína X.
  • Ján II. (1087 – 1143, vládol 1118 – 1143) – syn Alexia I.
  • Manuel I. (1118 – 1180, vládol 1143 – 1180) – syn Jána II.
  • Alexios II. (1169 – 1183, vládol 1180 – 1183) – syn Manuela I.
  • Andronikos I. (1118 – 1185, vládol 1183 – 1185) – vnuk Alexia I.; synovec Jána II.; prvý bratranec Alexia II. ; mal za manželku vdovu Alexia II.

Angelovci (Angelos)[upraviť | upraviť zdroj]

Laskar(is)ovci (Laskaridovci, Laskaris)[upraviť | upraviť zdroj]

V exile v Nikajskom cisárstve

Palaiologovci (Palaiologos/Paleologos)[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1453 turecký sultán Mehmed II. dobyl Carihrad a nárokoval si titul caesar (cézar, t. j. cisár); jeho následovníci v tomto nároku pokračovali.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]