Roman I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Roman I. Lakapenos (* 870 - † 15. jún 948) (pôvodom vojvodca) oženil Konštantína so svojou dcérou, dal sa vyhlásiť za spoluvládcu a od roku 921 aj oficiálne za cisára, bojoval so Simeonom a roku 920 na synode ukončil spor o tetragamiu. Roku 927 zomrel bulharský vládca Simeon a jeho nástupca Peter uzavrel s Carihradom mier. Roku 941 po tretíkrát v dejinách zaútočili Rusi na Carihrad a dohodli si opäť výhodný mier. Roku 944 Romana zvrhli jeho synovia, ktorí však o rok neskôr museli ustúpiť legitímnemu vládcovi Konštantínovi. Konštantín v podstate zveril faktickú moc svojej manželke a jej milencovi Basileiovi. Sám sa venoval písaniu dejepisných a politických traktátov a (obrovských) encyklopédií (napr. „O spravovaní ríše“), čo ho dodnes preslávilo. Konštantín rozvíjal diplomatické styky so západnými krajinami.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman I.

Predchodca Konštantín VII.

cisár Macedónska dynastia 920 – 944

Nástupca Roman II.