Preskočiť na obsah

Roman II.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roman II.
byzantský cisár
Konštantín VII. a Roman II., zlatý solidus
Konštantín VII. a Roman II., zlatý solidus
Panovanie
DynastiaMacedónska dynastia
Panovanie959 – 963
Korunovácia6. apríl 945
(ako spolucisár)
PredchodcaKonštantín VII.
NástupcaNikefor II.
Biografické údaje
Pôvodné menostarogr. Ρωμανός Β΄ – Rómanos II., iný prepis: Romanos II.
Narodenie939
Konštantínopol
Úmrtie15. marec 963
Konštantínopol
Vierovyznanieortodoxné kresťanstvo
Rodina
Manželka
I. Bertha
II. Theofanó
Potomstvo
OtecKonštantín VII.
MatkaHelena Lekapéna
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRoman II.
(multimediálne súbory na commons)

Roman II. (starogr. Ρωμανός Β΄Rómanos II., iný prepis: Romanos II., nazývaný aj: Porfyrogennétos alebo Porfyrogenet; * 939, Konštantínopol – † 15. marec 963, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 959 – 963.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Konštantín sa narodil v roku 939 ako syn byzantského cisára Konštantína VII. a cisárovnej Heleny Lekapény. Keďže sa narodil v purpurovej komnate cisárskeho paláca, patrí mu titul Porfyrogennétos. Už ako maloletý bol v septembri 944 cisárom Romanom I. Lekapénom zasnúbený[1]/oženený[2] s talianskou princeznou Berthou (Bertou, Eudokiou). Bertha však čoskoro v mladom veku zomrela. Roman si následne vynútil sobáš s krásnou, no neurodzenou Anastásiou, ktorá ako cisárovná prijala meno Theofanó, získala na dvore veľký vplyv.[1][2]

Za spolucisára bol Roman korunovaný už v roku 945, na trón ako samovládca nastúpil po smrti Konštantína VII. ako dvadsaťjeden ročný. Po nástupe na trón v roku 959 sa Roman zbavil niektorých dvoranov a radcov, a na Theofaninu žiadosť dokonca nechal svoju matku Helenu vykázať do kláštora.[1][2][3]

Sám sa o správu ríše veľmi nezaujímal. Vojenské záležitosti ponechal na vojenských generálov Nikefora a Leona Fókovcov, správu ríše riadil parakoimomenos Jozef Bringas. V roku 961 sa Nikeforovi podarilo znovu dobyť Krétu, ktorá bola pod moslimskou nadvládou. V roku 962 dobyť sa Nikeforovi podarilo získať hamdánovské hlavné mesto Aleppo.[1][2] Vydával zákony proti mocnej vrstve bohatých aristokratov (dynatoi) a pokúšal sa pred ich zásahmi ochrániť vojenské statky (stratiotika ktemata).[4]

Smrť Romana II., Skylitzova kronika

Roman zomrel náhle v roku 963 zomrel. Zanechal po sebe dvoch maloletých synov Bazila II. a Konštantína VIII., ktorí boli ešte počas jeho života korunovaní za cisárov.[1][2] Na základe Skylitzovej kroniky existovali hypotézy, že bol otrávený svojou manželkou Theofanó[5], čo sa však dnes zdá málo pravdepodobné, pretože ich vzťahy sa zdali byť dobré a Theofanó len krátko pred Romanovou smrťou porodila ich tretie dieťa, princeznú Annu.[3] Moci sa po jeho smrti ujal Nikefor II., ktorý premohol v boji o moc eunucha Bringa a vzal si Theofanó za manželku.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f Romanos II. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 419.
  2. a b c d e f ROMANOS II. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1806 – 1807. (po anglicky)
  3. a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 172 – 175.
  4. a b ROMAN II In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 344. (po anglicky)
  5. THEOPHANO In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2064. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman II.


Roman II.
Vladárske tituly
Predchodca
Konštantín VII.
cisár
945/959963
Nástupca
Nikefor II.