Konštantín VI. (Byzantská ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Konštantín VI a jeho otec Lev IV.

Konštantín VI. (varianty mena pozri v článku Konštantín VI.;* 771 – † 797) nastúpil ako deväťročný na byzantský trón po svojom otcovi Levovi IV. Zo začiatku za neho vykonávala vládu ako regentka jeho matka Irena, neskôr vládol sám.

V roku 787 uzatvoril spojenectvo s Karolom Veľkým, dokonca sa plánoval sobáš medzi Konštantínom a Karolovou dcérou Rotrud, ale nakoniec sa nekonal a Konštantín uzatvoril manželstvo s dcérou nižšieho šľachtica.

Konštantín mal vtedy 16 rokov a podľa všeobecnej mienky bol teda už dosť starý, aby mohol prevziať výkon vládnych záležitostí od svojej matky. Musel však ešte počkať až do povstania arménskych vojakov v byzantskej armáde v roku 790, ktoré bolo nasmerované proti Irene, kým skutočne získal moc. Irena si nechala titul cisárovnej a Konštantín musel najprv poraziť povstaleckých vojakov, než konečne akceptovala toto nové usporiadanie.

Znovu obnovil prenasledovanie ikonodulov. Musel tiež potlačiť povstanie svojho strýka Nikefora, ktorého potom vyhnal do kláštora, aby mu neprekážal vo vládnutí. Dal sa rozviesť a znovu sa oženil, čo mu spôsobilo ujmu na popularite, a možno to nebolo vôbec legálne, patriarcha to však ignoroval.

V roku 797 vypukla ďalšia vzbura, tentoraz zosnovaná Ireninými spojencami a s jej súhlasom, pri ktorej Konštantína uväznili a oslepili. Neskôr následkom týchto zranení podľahol. Jeho matka Irena získala všetku moc v ríši.

Doba Konštantínovej vlády sa vyznačovala povstaniami, nespokojnosťou obyvateľstva, palácovými intrigami a mravným úpadkom. Ešte počas vlády Michala II. (820829) vystúpili dvaja uchádzači o trón, ktorí predstierali, že sú Konštantínom VI.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol., Dějiny Byzance. Praha, Academia, 1992.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Konštantín VI. (Byzantská ríša)
Vladárske tituly
Predchodca
Lev IV.
cisár
780797
Nástupca
Irena