Irena (Byzantská ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Solidus znázorňujúci Irenu ako „basilissu“ – cisárovnu.

Irena (z Atén) (byzant. Ειρήνη – Eiréné ;* 752, Atény – † 9. august 803 vo vyhnanstve na ostrove Lesbos) bola cisárovná Byzantskej ríše.

V roku 769 sa stala manželkou Leva IV., ktorý bol od roku 775 cisárom. Rok po svadbe porodila syna, neskoršieho cisára Konštantína VI.

Po Levovej smrti v roku 780 sa stala Irena regentkou vtedy deväťročného cisára Konštantína. Zostala ňou až do jeho plnoletosti a aj potom zotrvala na tróne ako cisárovná spoločne s ním. V roku 797 ho dala usmrtiť, ešte predtým oslepiť, následne získala samovládu a stala sa prvou ženou na tróne východorímskeho cisárstva.

Ako cisárovná nebola však príliš úspešná. Armáda ju len vlažne podporovala a jej poradcovia a úradníci medzi sebou intrigovali. Snažila sa teda získať si popularitu ľudu tým, že znížila dane. Podporu si tým však nezískala, pretože dostala ríšu do finančných problémov.

V spore o obrazoborectvo (ikonoklazmus) patrila Irena k strane ikonodulov (uctievačov ikon) a v roku 787 zvolala druhý nikajský koncil, ktorý okrem iného rozhodol, že ikony budú uctievané, ale nesmú byť zbožňované.

Tým, že cisárom bola žena, vznikali rôzne problémy s ďalekosiahlymi dôsledkami: Podľa rímskeho práva nemohla totiž žiadna žena veliť vojsku. Keďže cisár zastával túto pozíciu zo svojho úradu, nemohla byť žiadna žena legálne cisárom. Ako hovoria niektoré historické pramene, z tohto dôvodu pokladal pápež Lev III. rímsky cisársky trón za uvoľnený a v zime roku 800 tak mohol korunovať Karola Veľkého za cisára. Tento akt po právnej stránke eliminoval východorímske cisárstvo na západe a došlo tak k obnove západorímskeho cisárstva.

Podľa Theofana, Karol po korunovácii uvažoval dokonca o svadbe s Irenou, aby tak legalizoval svoju vládu aj na východe. Sobáš sa však neuskutočnil, okrem iného aj preto, že Irena v roku 802 abdikovala a nahradil ju jej minister financií Nikefor I. Toto sklamanie zrejme Karola viedlo k tomu, aby v spore o filioque postupoval proti Byzancii tak rozhorčene. Irena zomrela v roku 803 vo vyhnanstve na ostrove Lesbos.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol., Dějiny Byzance. Praha, Academia, 1992.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Irena (Byzantská ríša)
Vladárske tituly
Predchodca
Konštantín VI.
cisár
797802
Nástupca
Nikefor I.