Julián (cisár)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iulianus Apostata

Julián (Apostata) (iné mená: Julian (Apostata), Julianus (Apostata), Iulianus (Apostata), Flavius Claudius Iulianus; *máj alebo jún 332 – †26. jún 363) bol rímsky cisár (caesar od novembra 355 do februára 361; augustus od februára 361 do júna 363).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Julián sa narodil niekedy okolo roku 330 v zámožnej rodine (jeho strýkom bol samotný Konštantín Veľký). Jeho mladosť však nebola vôbec šťastná. Všetkých jeho pokrvných príbuzných(okrem brata Galla) dali jeho bratranci Constantius, Constantinus a Constans (synovia cisára Konštantína Veľkého) vyvraždiť za účelom zlikvidovať budúcich možných nárokovateľov na cisársky trón. Okrem toho bol pod celodenným dohľadom kresťanských kňazov, ktorí ho chceli silou mocou pretvoriť na poslušného kresťana. Julián sa ale ako kresťan necítil a potajomky si zaobstaral diela starých historikov a filozofov.

Hoci nemal žiadne vojenské vzdelanie, jeho bratanec a cisár Constantius mu udelil titul caesara a poslal na čele neveľkého vojska na západ do Galie, aby sa tu stretol v boji s Alamanmi a Frankami (Constantius pravdepodobne predpokladal, že Julián v tomto boji padne a tým sa zbaví možného konkurenta). Juliánovi sa diplomaticky podarilo dostať na svoju stranu početné zástupy galského obyvateľstva a s ich pomocou Alamanov a Frankov porazil a vyhnal z územia ríše. Julián si týmto činom vyslúžil povesť vynikajúceho vojvodcu. Keď sa o jeho úspechoch na západe dozvedel Constantius, prevelil ho na východ, aby zastavil postup perzského vojska. Julián ale prejavil neposlušnosť a postavil sa s vojskom na odpor. Skôr ako však stihlo dôjsť k bojom, Constantius náhle zomrel. Tak sa stal v roku 361 Julián jediným cisárom Rímske ríše.

Úprimne ho mrzelo do akej situácie sa Rím dostal a vinil z toho práve postupujúci vplyv kresťanskej viery. Jeho predchodcovia na tróne sa tiež viac ako o politiku, administratívu a hospodárstvo starali o riešenie nie príliš podstatných (aspoň v tejto momentálnej situácii) vieroučných otázok. Predstavitelia kresťanskej cirkvi trvalo bránili ideovému zjednoteniu ríše svojimi neustálimi intrigami a spormi o cirkevné dogmy.

Julián sa rozhodol, že hlavným cieľom jeho vlády bude obnova už zašlej rímskej slávy a hrdosti. Jeho vládu by sme mohli pomenovať výstižným slovným spojením – návrat vpred. Zaumienil si vyzdvihnúť staré náboženstvo. Pre návrat k pohanstvu a odklon od kresťanskej viery mu prischla prezývka Apostata, čiže odpadlík. Staval, opravoval a prinavracal chrámy späť do rúk tzv. pohanov. V mene svojej ľudomilnej vlády dal postaviť množstvo nemocníc, škôl a ústavov. Okrem toho poskytoval okrem prídelov potravín aj prídely peňažných darov. Napriek návratu k pohanstvu nedal nikdy pokyn k prenasledovaniu a trestaniu kresťanov. Naopak poskytol náboženskú slobodu všetkým obyvateľom ríše (aj Židom).

Jeho nástupca Iovianus však v roku 363 všetky Juliánove náboženské reformy zrušil a kresťanstvo sa opäť stalo hegemónom v oblasti náboženstva Rímskej ríše.

Okrem kultúrnych a hospodárskych mal cisár Julián aj vojenské povinnosti. Východné provincie boli totiž neustále napádané perzskými vojskami. V roku 363 sa cisár postavil na čelo svojho 60-tisícového vojska a zamieril na východ. Vojakmi bol milovaný, pretože znášal všetky útrapi vojenskej služby spolu s nimi. Pochodoval s nimi pešo, jedol s nimi, spal v takých istých podmienkach ako oni a vždy bojoval v prvom rade. V bitke pri Ktesifóne zaznamenal proti Peržanom výrazné víťazstvo. Upustil však od obliehania mesta a pochodoval ďalej. Chcel dobehnúť hlavné perzské vojsko. Jeho sprievodcovia boli ale na strane Perzie a zaviedli Rimanov hlboko do púšte. Tu zahynulo množstvo mužov od smädu a tepla. Nakoniec sa stretol s nepriateľom v ďalšom otvorenom boji. Túto bitku síce vojsko ustálo a Peržania boli nútení ustúpiť, Julián bol však vážne zranený a odnesený do svojho stanu (než omdlel, vykríkol "Zvíťazil si, Galilejský!"). V posledných chvíľach vraj hodnotil svoju vládu. Poďakoval bohom, svojim priateľom a spolubojovníkom. Obozretne sa tiež vyhol vysloveniu mena svojho možného nástupcu, aby náhodou neohrozil jeho život.

Zomrel v ňom posledný veľký cisár Rimanov. Samostatne vládol len necelé dva roky.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]