Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nestranný uhol pohľadu (Neutrálny uhol pohľadu / Neutrálne stanovisko) je jedna zo zásad pri formulovaní článkov vo Wikipédii. Používa sa skratka NUP (alebo NPOV podľa anglického prekladu Neutral Point Of View).

Toto pravidlo je fundamentálnou zásadou Wikipédie, okrem iného preto, že len tak sa dá dosiahnuť spolupráca viacerých ľudí na jednom texte. Tento princíp nemožno zmeniť napríklad dohodou väčšiny wikipediánov (redaktorov). Je jedným zo základných výhod (i nevýhod) a odlišností Wikipédie.

Napísať text bez predsudkov je umenie, ktoré sa treba naučiť.

Redaktori, ktorí toto umenie neutrálneho uhla pohľadu zvládli, pomáhajú vypracovať anglický návod (a raz bude existovať aj jeho slovenský preklad).

Vysvetlenie pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná definícia neutrálneho uhla pohľadu[upraviť | upraviť zdroj]

Neutrálny uhol pohľadu sa snaží predstaviť názory a fakty takým spôsobom, na ktorom sa môžu zhodnúť aj ich prívrženci aj odporcovia. Samozrejme, nie je možná zhoda na 100%; na svete sú aj takí ideológovia, ktorí nepristúpia na akékoľvek iné podanie ako násilné prezentovanie ich vlastného postoja. My sa môžeme pokúšať len o ten spôsob písania, ktorý je prijateľný v zásade rozumným ľuďom, ktorí sa v jednotlivých bodoch nezhodujú.
[...]
Asi najjednoduchší spôsob, ako písať encyklopédiu, je písať o tom, čomu ľudia veria, a nie čo je. Ak vás to zaráža ako subjektivizmus, kolektivizmus, či imperializmus, obráťte sa na mňa, pretože ja verím, že sa mýlite. To, že ľudia danej veci veria, je objektívny fakt, a ten sa z neutrálneho postoja podáva pomerne ľahko. -- Jimbo Wales, zakladateľ Wikipédie

Čo je to neutrálny uhol pohľadu?[upraviť | upraviť zdroj]

To, čo máme na mysli, nie je jasné, a dá sa ľahko nepochopiť.

Existuje veľa možných chápaní slov „nezávislý“, „neutrálny“, atď. Význam slov „nezávislo napísané“ v zásadách Wikipédie je „predkladajúce protichodné názory, bez prikláňania sa k niektorému z nich“. Vysvetlíme, čo to je.

Prvé a najdôležitejšie je vysvetliť, čo to znamená, že nezávislo napísaný článok predkladá protichodné názory a neprikláňa sa k žiadnemu z nich. Nezávislo písať neznamená uviesť iba prevládajúci názor. Neznamená to ani uviesť všetky názory a potom vyhlásiť, že prevládajúci názor je ten správny. A neznamená to ani tvrdiť, že pravda je niekde uprostred medzi uvedenými rozličnými názormi. Predložiť všetky názory viacmenej znamená povedať, že x-isti veria, že x, a že y-isti veria, že y, a že to je súčasný stav. V ideálnom prípade predkladanie všetkých názorov zahŕňa aj doplňujúce informácie o tom, kto verí v x a y, a prečo, a ktorý názor je rozšírenejší (nenaznačujeme však žiadnu súvislosť medzi rozšírenosťou a správnosťou názoru). Podrobný článok by mohol aj uviesť, ako sa x-isti a y-isti hodnotia navzájom, a uviesť za každú stranu „najúdernejší“ argument voči druhej, pričom sa zdržíme hodnotenia, kto vyhral.

Neutrálny uhol pohľadu teda vlastne nie je (napriek zneniu tohto slovného spojenia) nejakým skutočným uhlom pohľadu, ktorému by sme medzi ostatnými dali prívlastok „neutrálny“ či „stredný“. Neutrálny uhol pohľadu znamená nepoužívať vlastne žiaden uhol pohľadu; podľa chápania väčšiny redaktorov Wikipédie píše neutrálne ten, kto si dáva pozor, aby netvrdil (a nenaznačoval, ba ani jemne nenavigoval čitateľa k presvedčeniu), že nejaký konkrétny uhol pohľadu je správny.

Nezaujaté písanie možno chápať ako predkladanie sporných názorov, ich opisovanie, ale nezapájanie sa do nich. Možno si myslíte, že nezaujaté písanie je chladným, presným, analytickým popisom toho, o čom sa diskutuje. Možno pochybujete aj, že je niečo také možné bez aspoň jemného naznačovania, že jedna zo strán má pravdu. Ale skúsení akademici, pisatelia polemík a prednášatelia sú už citliví na svoje i cudzie predsudky, a zvyčajne si v popise diskusie všimnú, kto nadŕža jednej strane. S určitou tvorivosťou sa táto zaujatosť dá odstrániť.

Dôležité upresnenie. Ak článok porovnáva názory, nemusí dať menšinovým názorom rovnako veľa priestoru, ani ich popisovať rovnako detailne ako väčšinové. Nemali by sme sa tváriť, ako keby si názor každej menšiny zaslúžil rovnakú pozornosť, ako názor väčšiny. Toto by mohlo byť tiež určitým skreslením diskusie. Ak máme predkladať názory spravodlivo, mali by sme ich predkladať úmerne tomu, ako sú zastúpené medzi odborníkmi na danú tému, alebo medzi zúčastnenými stranami. Nič z toho samozrejme neznamená, že menšinový názor nemôže dostať toľko pozornosti, koľko je len možné, na stránke špeciálne venovanej tomuto názoru. Vo Wikipédii nie je rozsah ohraničený. Ale aj na takýchto stránkach, kde detailne opisujeme jeden názor, si musíme dávať pozor, aby sme názor nepredkladali ako pravdu.

Zaujatosť samozrejme nemusí byť vedomá. Napríklad začiatočníci v nejakej oblasti si často neuvedomujú, že čo im pripadá ako samozrejmosť, môže byť v skutočnosti zaujaté v prospech jedného konkrétneho názoru. (Často teda potrebujeme odborníka, aby dal článku nezaujatú podobu.) Iným príkladom je neúmyselné „geografické“ zaujatie, keď autor napríklad popisuje diskusiu tak, ako prebieha v jeho krajine a nevie o tom, že v iných krajinách prebieha diskusia odlišne.

Zásada neutrálneho uhla pohľadu nemá za cieľ ukrývať rozličné názory, ale ukázať ich rozmanitosť. V prípade sporu sa pri každom názore uvedú jeho silné a slabé miesta, bez toho, aby sme sa k niektorému priklonili.

Fakty samotné sú neutrálne, ale na vytvorenie neutrálneho uhla pohľadu nestačí iba vymenovať niekoľko faktov. Napríklad ak v článku vyberieme iba tie fakty, na ktorých je založený jeden z názorov, článok nebude neutrálny.

Nestranný uhol pohľadu znamená, že sa snažíme podať myšlienky a fakty bez predsudkov a takým spôsobom, aby aj odporcovia aj priaznivci danej myšlienky mohli akceptovať jej „opis“ vo Wikipédii. Nestranné stanovisko nemusí znamenať akceptáciu všetkými stranami - to sa dá dosiahnuť len zriedkakedy, pretože niektoré ideológie odmietajú všetky iné stanoviská okrem toho ich vlastného. Preto by cieľom malo byť formulovať opis akceptovateľný pre „všetky racionálne mysliace zúčastené osoby“.

Na druhej strane si treba uvedomiť, že princíp nestranného uhlu pohľadu je často nesprávne chápaný. Neznamená, že by články mali dodržovať jeden „objektívny“ a nezávislý pohľad, alebo že by mali obsahovať len „vecné“ údaje.

Treba tiež upozorniť, že nestrannosť či neutralitu pre účely Wikipédie treba chápať tak, ako je definovaná na tejto stránke alebo jej sesterskej stránke v anglickej či inej Wikipédii, a nie nevyhnutne tak ako sa (hoc aj oprávnene) chápe na iné účely a za iných okolností.

Prečo by Wikipédia mala byť nestranná?[upraviť | upraviť zdroj]

Wikipédia je všeobecná encyklopédia, čiže reprezentuje ľudské poznanie na istej všeobecnej úrovni. My (ľudia) sa však na niektorých veciach nezhodneme. Pri každej téme, kde sú protichodné názory, ponúka každý názor inú predstavu o skutočnosti, a keďže tento názor odporuje ostatným názorom, jeho priaznivci veria, že ostatné názory sú nepravdivé, a teda nepatria medzi poznanie. Dokiaľ je teda nesúhlas ohľadom toho, čo je pravdivé, je aj nesúhlas ohľadom toho, čo je to poznanie. Wikipédia funguje ako spoločné úsilie; ako však máme pri tejto spolupráci riešiť problém nekonečných „redakčných vojen“, kde jeden z redaktorov tvrdí x, a ďalší upraví text tak, aby tvrdil nie x?

Riešením je, ak pripustíme, v rámci práce na Wikipédii, že „ľudské poznanie“ zahŕňa všetky rozdielne dôležité názory na rozdielne témy. Naším cieľom je teda reprezentovať ľudské poznanie v tomto zmysle. Takýto význam slova „poznanie“ je jasný; v tomto zmysle sa to, čo „vieme“ postupne vyvíja, a preto v tomto zmysle dávame slovo „vedieť“ do úvodzoviek. V stredoveku sme „vedeli“, že choroby spôsobujú démoni. Dnes zase „vieme“ niečo iné.

Mohli by sme zhrnúť ľudské poznanie (v tomto zmysle slova) zaujatým spôsobom. Napísali by sme súhrn teórií na tému T, a vyhlásili by sme, že pravda o T je to a to. Lenže Wikipédia je projekt medzinárodnej spolupráce. Takmer každý názor na každú tému sa nájde niekde medzi našimi autormi a čitateľmi. Aby sme sa vyhli nekonečným redakčným vojnám, dohodli sme sa na spravodlivej prezentácii týchto názorov, a nebudeme tvrdiť, že niektorý z nich je pravdivý. To bude v našom chápaní „nezaujatý“ či „neutrálny“ článok. Kto píše z neutrálneho postoja, predkladá protichodné názory, ale nepodporuje ich. V zásade na to stačí predložiť protichodné názory spôsobom viacmenej prijateľným pre ich zástancov, a uviesť autorstvo priaznivcov jednotlivých názorov.

Zhrňme teda základný dôvod pre túto zásadu: Wikipédia je encyklopédia, súhrn ľudského poznania. Keďže Wikipédia je dielom medzinárodnej spolupráce, nemôžeme predpokladať, že sa naši spolupracovníci zhodnú vo všetkých prípadoch, ba ani v ich dostatočnom počte, na tom, čo je poznaním v užšom zmysle. Môžeme však prijať širší výklad „ľudského poznania“, podľa ktorého je „poznanie“ zložené z množstva protiriečivých názorov. Mali by sme sa, jednotlivo i ako kolektív, snažiť predkladať tieto súperiace pohľady spravidlivo, bez nadŕžania niektorému z nich.

Ďalším dôvodom na prijatie tejto zásady je dať čitateľom jasne najavo, že od nich neočakávame prijatie nejakého konkrétneho názoru. Môžu si teda vyberať sami, a podnecujeme tak ich intelektuálnu nezávislosť. Totalitné vlády a dogmatické organizácie si asi nájdu dôvod byť proti Wikipédii, ak sa nám podarí uplatňovať túto zásadu nezávislosti; predkladanie mnohých rozličných názorov na mnoho tém naznačuje, že my, tvorcovia Wikipédie, dôverujeme čitateľovej schopnosti vytvoriť si svoj vlastný názor. Texty, ktoré spravodlivo predkladajú viaceré názory, bez toho, aby od čitateľa žiadali, nech prijme jeden z nich, sú oslobudzujúce. Neutralita podkopáva dogmatizmus, a o tom sa takmer každý, kto pracuje na Wikipédii zhodne, že je to dobrá vec.

Základné pravidlá na dosiahnutie nestranného stanoviska[upraviť | upraviť zdroj]

  • Článok v encyklopédii by sa nemal snažiť argumentovať v prospech stanoviska autora. Malo by sa naopak spomenúť, ktorí relevantní ľudia, skupiny, náboženstvá atď. zastávajú ktoré stanovisko.
  • V článku možno opísať viaceré rôzne alebo dokonca si odporujúce stanoviská. Fakty a stanoviská by pri tom mali byť zreteľne označené ako fakty a stanoviská a mali by byť od seba oddelené.
  • Argumenty v prospech jedného či druhého stanoviska možno uviesť.
  • Všetky stanoviská bez výnimky by mali byť podané v neutrálnom, neemocionálnom tóne.
  • V prípade pochybností treba napísať napríklad namiesto „platí X“ radšej „Väčšinou sa predpokladá, že platí X“. Prvá výpoveď si nárokuje absolútnu platnosť, ktorú nikdy nemožno dokázať.
  • Podľa možnosti vždy treba spomenúť všetky „seriózne“ stanoviská. Stanovisko možno vtedy pokladať za seriózne, keď ho zastáva značná časť obyvateľstva alebo vedcov daného odboru. Stanovisko by nemalo byť z rečníckych dôvodov prehnané (v oboch smeroch).
  • Kto má k určitej téme veľmi emocionálny vzťah, mal by sa v prospech všetkých vzdať spolupráce na tejto téme.

Podrobné (no nie nevyhnutne nestranné) návrhy na dosiahnutie nestranného stanoviska[upraviť | upraviť zdroj]

Čo je fakt, čo je hodnotenie (vyslovenie názoru)?[upraviť | upraviť zdroj]

Ako fakty možno formulovať výpovede, ktoré sú pre väčšinu ľudí v súčasnosti nesporné, napríklad všeobecne etablované prírodovedecké poznatky alebo matematické výpovede (Pytagorova veta, prvok), údaje ako počet obyvateľov atď.

Pozor treba dávať pri hodnotiacich výpovediach, čiže vlastne vysloveniach názoru. „Picasso bol najväčším maliarom 20. storočia je hodnotenie“. Aj keď to pre autora článku o Picassovi a pre mnoho iných ľudí možno tak je, je lepšie sa takýmto kategorickým výpovediam vyhnúť - čiže napríklad použiť „Picasso bol vo svete umenia považovaný za jedného z najväčších maliarov 20. storočia“ , čo je (pravdepodobne) fakt. V ideálnom prípade, by teda článok mal vyzerať asi takto: A trvdí, že... B tvrdí, že... C napísal, že.... To by však viedlo k vzniku zle čitaľného textu, preto treba nájsť akúsi strednú cestu - napísať neutrálny článok je teda svojím spôsobom umenie.

Názory a hodnotenia (nemusia byť nevyhnutne vlastné) by mali byť v najlepšom prípade podložené faktami alebo zdôvodnené: „Spevák XY bol jedným z najobľúbenejších hudobníkov sedemdesiatych rokov: Jeho piesne boli päť rokov nepretržite v hitparádach a dostal 8 zlatých platní...“

Identifikácia zástancov stanovísk[upraviť | upraviť zdroj]

Najmä pri sporných témach je dôležité, identifikovať (skupiny) ľudí zastávajúce isté stanovisko. Možno pri tom aj menovite spomenúť či citovať jedného či viacerých dôležitých zástancov. Napríklad pri politických témach možno čitateľ chce vedieť ktoré stanovisko zastáva SDKÚ a ktoré SMER. Alebo napríklad veta „Softvérové balíčky odmieta veľa ľudí“ - čitateľ bude chcieť vedieť, kto to je tí „veľa ľudí“. Preto je lepšie napísať „Softvérové balíčky odmieta veľa programátorov, najmä z radov hnutia open source, kým veľké koncerny ako Microsoft požadujú ich reguláciu v smernici EU“.

Nestranné podanie[upraviť | upraviť zdroj]

Sem patrí najmä vykreslenie argumentov všetkých strán, a to tak rovnakým výberom slov (žiadne implicitné hodnotenie) ako aj rovnakým rozsahom textu pre všetky strany. Netreba to však prehánať - umenie tu spočíva aj v sústredení sa na to, čo je podstatné.

V akom rozsahu vôbec spomenúť menšinové názory?[upraviť | upraviť zdroj]

Základné pravidlo: Ak vedeckú teóriu uznáva celý odborný svet okrem jedného profesora a jeho troch asistentov, nemala by byť prezentácia tohto odlišného stanoviska v žiadnom prípade dlhšia ako zvyšný článok. Často je najlepšie venovať bodom tohto profesora osobitný článok (s odkazom v hlavnom článku), v ktorom, pravda, treba v zmysle RUP spomenúť aj námietky jeho odborných kolegov. Ak výskyt menšinového názoru možno už považovať za súčasť histórie a viedol k širšej verejnej diskusii, bolo by vhodné primerane spomenúť tento názor a príslušnú diskusiu, ako aj jeho spoločenské, politické, hospodárske atď dopady. Príkladom môže byť možnosť mimozemského života, pozorovania UFO, kontakty s mimozemšťanmi a pod.

Ktoré stanoviská sú relevantné?[upraviť | upraviť zdroj]

Tu uvedieme dva príklady. V prípade arabsko-izraelského konfliktu je zmysluplné uviesť izraelské a palestínske stanovisko, ako aj stanovisko USA, EU a arabského sveta. Nie je však zmysluplné uviesť všetky stanoviská ku každej jednotlivej udalosti.

Alebo napr. katolícka cirkev. Táto cirkev zaujíma k mnohým témam vlastné stanoviská. Spomenúť ich však treba len pri témach, pri ktorých hrajú napr. politicky či spoločensky dôležitú úlohu (napr. pri diskusii o umelých potratoch).

Použité výrazy[upraviť | upraviť zdroj]

Toto je ťažká a zároveň dôležitá problematika.

Pri písaní si človek často vôbec neuvedomuje, ako isté stanoviská degraduje tým, že používa negatívne výrazy. Vo všeobecnosti platí, že silné slová ako „terorizmus“, „masaker“ alebo „genocída“ treba používať veľmi opatrne.

Treba si tiež uvedomiť, že neslobodno začať používať formulácie používané jednou stranou (konfliktu a pod.). „Os zla“ nie je fakt, ale niečo, čo treba zreteľne označiť ako politickú výpoveď jednej strany. Preto tiež nie: „Lotrovské štáty sú Sudán, Irán...“ , ale: „Vláda USA označuje Sudán, Irán ... ako lotrovské štáty“.

Slová ako „často, zriedka, veľa, málo“ sú nepresné. Navyše, čo je málo, je často vec názoru. Neutrálnejšie sú číselné kvantifikácie. Štatistiky sú číselné kvantifikácie a preto sú a priori vhodné (pri štatistikách by sa mal uviesť aj prameň - meno, organizácia, krajina, autori, rok).

Taká nespravodlivosť ...[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé veci na svete môžu autorovi pripadať veľmi nespravodlivé. Tento názor by však nikdy nemal preniknúť do článku bez náležitej „filtrácie“. Napríklad namiesto: „Súčasný hospodársky systém, pri ktorom priemyselné krajiny rozvojovým krajinám nanucujú obchodné vzťahy, ktoré majú pre rozvojové krajiny katastrofálne následky, je nespravodlivý.“, je lepšie: „Súčasný hospodársky systém, pri ktorom obchodné podmienky zväčša určujú priemyselné štáty, označujú mnohí hovorcovia rozvojových krajín pre ich negatívne následky na rozvojové krajiny ako nespravodlivý.“

„Mýty“ a „fakty“[upraviť | upraviť zdroj]

Na internete často nájdeme zbierky tzv. „mýtov“ spojené s ich vyvrátením pomocou „faktov“. Táto obľúbená technika propagandy, ktorou sa isté stanovisko - často so skreslenou a prehnanou formuláciou - vopred postaví do negatívneho svetla, nemá v encyklopédii čo hľadať.

Čo robiť, ak článok alebo jeho časti podľa teba nie sú nestranné?[upraviť | upraviť zdroj]

Mal by si:

  • Ak sa v téme dostatočne vyznáš, môžeš sa pokúsiť článok prepísať.
  • Inou - slušnou - možnosťou je preniesť časti, ktoré sú podľa teba zaujaté, na stránku diskusie k danému článku a pripojiť prosbu autorovi - najlepšie spojenú s argumentami - aby článok preformuloval.
  • Veľmi rýchlou možnosťou je pridať na začiatku stránky úpravy k danému článku štandardizovanú formulku {{neutralita}}, čím sa objaví tento text:

Nemal by si:

  • V žiadnom prípade by si nemal mazať celé pasáže bez komentára. Tiež by si sa nemal pokúšať „robiť neutrálnejšími“ články, v ktorých jedno stanovisko nie je dostatočne vysvetlené, tak, že skrátiš text k ostatným stanoviskám. Namiesto toho by si sa mal pokúsiť predĺžiť text k tomu nedostatočne vysvetlenému stanovisku.