Wikipédia:Názov článku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Crystal discussion philosophy 3.png Toto je konvencia (odporúčanie) o názvoch článkov vo wikipédii. Do 27 novembra 2014 text neprešiel hlasovaním redaktorov. Pozri aj Wikipédia:Odporúčania
Odporúčania a návody
Obsah
Správanie sa
Mazanie
Upravovanie stránok
Buďte smelí pri úprave stránok
Konvencie
Názov článku
Návody a štýl

Táto stránka je konvencia o tom, aký názov článku uvádzať v nadpise a aké synonymá a ďalšie údaje na začiatku textu článku.

Technická poznámka: Prípadný nový paragraf sa medzi existujúce paragrafy §xx a §yy vsúva tak, že dostane číslo §xxa (ďalší §xxb atď.)

Obsah

Skratky[upraviť | upraviť zdroj]

Úvodné ustanovenia[upraviť | upraviť zdroj]

§1 Ak sa v týchto konvenciách odkazuje na odborné zdroje, odborné publikácie, odborné či všeobecné encyklopédie alebo slovníky, nepatria medzi takéto diela:

  • diela, ktorých autorom nie je osoba alebo skupina osôb, ktorá je/ktoré sú odborníkom/odborníkmi v oblasti/oblastiach, ktorými sa toto dielo zaoberá, alebo aspoň vo veľmi príbuznej oblasti/oblastiach,
  • wikipédia alebo s ňou príbuzné projekty (v ľubovoľnom jazyku), pokiaľ priamo neuvádza k danej informácii aj odkaz na online zdroj.

Odborníkom sa tu rozumie osoba, ktorá danú oblasť vyštudovala alebo osoba, ktorá v danej oblasti dlhodobo pracuje alebo pracovala a je staršia ako 18 rokov. Tento paragraf má vylúčiť najmä rôzne zdanlivo odborné texty (nie len) z internetu.

§2 Ak sa v týchto konvenciách uvádza, že sa má S uviesť medzi SP, znamená to aj, že sa z S následne musí urobiť presmerovanie na článok, v ktorého SP je S uvedené. O presmerovaní pozri §11 a nasledujúce .

§3 Ak sa v týchto konvenciách uvádza, že sa niečo uvádza v „pôvodnom tvare“, „pôvodnom jazyku“, pod „pôvodným názvom“, niečo sa neprekladá a podobne, znamená to automaticky pre názvy písané pôvodne nelatinským písmom, že sa zároveň vykoná ich prepis podľa §39 a nasledujúcich.

§4 Ak sa v týchto konvenciách uvádza, že do nadpisu alebo medzi SP uvedú určitým spôsobom odvodené názvy, neznamená to, že nie je možné alebo vhodné uviesť medzi SP aj doslovné preklady cudzojazyčných S: Takýto doslovný preklad sa ale musí ako taký označiť (napríklad „doslova:....“) a nesmie byť písaný hrubými písmenami, ale kurzívou (alebo – ak je to nevyhnutné – iným písmom), aby sa nevyvolával dojem, že ide o jeden z alternatívnych názvov článku.

Základné zásady voľby nadpisu[upraviť | upraviť zdroj]

§5 Nadpis článku je tvorený spravidla nejakým slovom alebo ustáleným slovným spojením bežného jazyka alebo odborným termínom alebo osobným menom alebo geografickým názvom. Nadpisom článkov opisného charakteru (napr. „Model školského systému používaný v Mexiku“) sa treba v zásade vyhýbať; niekedy sa im však nedá vyhnúť, potom ich treba voliť tak, aby boli čo najstručnejšie (ale len pokiaľ táto stručnosť nespôsobí nejasnosti), a aby boli v súlade s praxou používanou pri pomenúvaní článkov podobného typu pre iné štáty/oblasti a podobne (napr. správny nadpis článku o administratívnych jednotkách vo Francúzsku znie vzhľadom na prax pri analogických článkoch o iných štátoch „Administratívne členenie Francúzska“ a nie napr. „Územné členenie Francúzska“). Špeciálny typ nadpisu článku sú zoznamy – k tomu pozri §37 a nasledujúce. Niektoré články obsahujú v nadpise aj zátvorku – pozri § 31 a nasledujúce.

§6 Pokiaľ ide o podrobnosti voľby SNP platí:

  • a) SNP sa volia primárne podľa pravidiel opísaných v týchto konvenciách.
  • b) Pre prípady, ktoré v týchto pravidlách nie sú alebo nie sú dostatočne opísané platí, že prednosť má vždy tvar (doložiteľne) správny pred tvarom (doložiteľne) častejšie používaným; iba pri voľbe medzi viacerými správnymi tvarmi má prednosť tvar častejšie používaný. Čo je správne závisí od odboru, do ktorého článok patrí. V oblastiach, v ktorých existujú normatívne texty (napr. kodifikačné príručky jazyka, zákony, technické normy) v zásade budú v prvom rade najsprávnejšie práve tvary uvedené v týchto textoch, v druhom rade o správnosti rozhodujú encyklopedicky významné odborné texty (pokiaľ neodporujú kodifikačným príručkám jazyka) a až v treťom rade encyklopedicky významné všeobecné encyklopédie a encyklopedicky významné nekodifikačné slovníky. Pri článkoch o slangových výrazoch a iných výrazoch neodborného charakteru (ak sú také články vôbec encyklopedicky významné a teda vhodné na umiestnenie vo wikipédii) rozhodujú o správnosti odborné publikácie, ktoré sa týmto slovom zaoberajú, iba ak takéto neexistujú alebo ponúkajú viacero alternatív, zvolí sa tvar (doložiteľne) najčastejšie používaný v inej literatúre alebo na internete.
  • c) Ak je na výber viacero rovnako správnych termínov, z ktorých niektoré sú tvorené (prevažne) „čisto“ slovenským(i) slovom (slovami) a iné (prevažne) prevzatým(i) slovom (slovami), prednosť má niektorý z termínov tvorených (prevažne) „čisto“ slovenským(i) slovom (slovami). Napríklad: nadpis článku je „rovnodennosť“ a nie „ekvinokcium“. Ostatné termíny je však samozrejme vhodné uviesť medzi SP. O používaní úplne cudzojazačných názvov článkov pozri § 16 a nasledujúce.

§7 Ak by správny nadpis článku bol extrémne dlhý (napr. oficiálny názov zmluvy, oficiálny názov zákona, organizácie či budovy), je možné uviesť skrátený (ale takisto bežne používaný a správny) názov. (napr. namiesto prekladu oficiálneho názvu kostola „Sacrosanta Cattedrale Papale Arcibasilica Romana Maggiore del Santissimo Salvatore e dei Santi Giovanni Battista ed Evangelista al Laterano, madre e capo di tutte le chiese della Città“ sa kostol uvedie pod názvom „Bazilika svätého Jána v Lateráne“).

Prvá veta článku a synonymá nadpisu článku[upraviť | upraviť zdroj]

§8 Nadpis článku (teda SN) treba zopakovať na prvom mieste prvej vety článku (Niekedy je pri tom možné zmeniť jednotné číslo nadpisu článku v prvej vete článku na množné – pozri §27). Za SN v prvej vete článku nasledujú synonymá (pozri § 10), prípadné údaje o výslovnosti (pozri nižšie), rokoch úmrtia a narodenia a prípadné nevyhnutné ďalšie poznámky a potom nasleduje text „je/bol/sú/boli“ a definícia. <bt> Výnimku tvoria nadpisy článkov opisného (teda neterminologického) charakteru (napr. Dejiny Nemecka, Školstvo v USA). Pri takýchto nadpisoch sa v prvej vete neuvedie definícia (je vyslovene nesprávne vymýšľať nasilu definície niečoho, čo je len opisný názov), ale sa napíše rovno všeobecný úvod; je veľmi vhodné začať takýto článok prvou vetou typu „Toto je článok o...“, kde namiesto troch bodiek nasleduje zopakovanie nadpisu článku hrubým písmom (napr. dejinách Nemecka/školstve USA).

§9 Ak je celkový počet S (teda prvý termín prvej vety článku + počet termínov v rámci SP) v prvej vete článku menší alebo rovný trom, spoja sa jednotlivé S spojkou „alebo“ (nie spojkou „alebo aj“, ani spojkou „tiež“, ani spojkou „aj“, ani výrazom „často aj“, ani výrazom „niekedy aj“ a podobne); ak je to vhodné, môže byť spojka „alebo“ doplnená vysvetľujúcimi atribútmi, takže jednotlivé S sú potom spojené výrazmi typu „alebo staršie“ či „alebo v minulosti“ či „alebo v minulosti aj“ („aj“ tu znamená, že v minulosti sa používali obidva výrazy) či „alebo zriedkavo“; pri osobách môže byť namiesto spojky „alebo“, ak je to vhodné, uvedený výraz „prezývaný“ alebo „zvaný“ (napr. Karol, prezývaný Karol Škaredý). Alternatívny vid slovesného podstatného mena možno písať do obyčajnej zátvorky – pozri § 35.

Ak je celkový počet S v prvej vete článku väčší ako tri, uvedie sa najprv SN a potom nasleduje zátvorka začínajúca textom „iné názvy:“ a v nej čiarkami oddelené (prípadne aj okomentované) synonymá (teda SP) a bodkočiarkami oddelené ďalšie údaje (roky narodenia a podobne). Nezabudnúť zátvorku na konci zatvoriť.
Ak je počet synoným veľmi vysoký, je možné (ale len ak to nejakým spôsobom nenarušuje chápanie úvodnej časti textu článku resp. celého článku):

  • všetky alebo časť zo synoným presunúť do samostatnej kapitoly článku, ktorá sa umiestni niekde v jeho hornej časti; na túto kapitolu so synonymami treba jasne odkázať z prvej vety článku napr. vetou „synonymá pozri nižšie“ resp. „ďalšie synonymá pozri nižšie“, ktorá sa umiestni do zátvorky za SN v prvej vete
  • odkázať na umiestnenie všetkých alebo časť z nich v inom článku a odkázať na to z prvej vety napr. vetou „synonymá pozri v článku xx“ resp. „ďalšie synonymá pozri v článku xx“; tento odkaz však treba formulovať a uskutočniť tak, aby v cieľovom článku bolo jasné, ktoré zo slov tam uvedených platia aj pre článok, z ktorých sa na ne odkazuje.

Presúvaniu synoným mimo prvej vety článku je však vhodné sa podľa možnosti vyhýbať.

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

§10 S, ktoré nie sú v nadpise článku, ale sú:

  • v prípade odborných výrazov uvedené v normatívnych textoch, encyklopedicky významných odborných textoch alebo encyklopédiách a slovníkoch resp.
  • v prípade neodbornej alebo slangovej slovnej zásoby (pokiaľ vôbec patrí do wikipédie) uvedené v odborných publikáciách, ktoré sa týmto S zaoberajú, alebo prípadne aj v iných v tejto súvislosti encyklopedicky významných textoch,

je vhodné uviesť v prvej vete článku (resp. na iných miestach podľa § 9) ako synonymá (v tomto texte označované ako SP). Predchádzajúca veta platí aj keď sa v nej „uvedené“ nahradí výrazom „boli uvedené“; v takom prípade je vhodné pred S pripísať „staršie“ alebo „zastarano“ (výraz „staršie“ je trochu neutrálnejší, vhodný najmä ak sme si nie istí, či je slovo naozaj vyslovene zastarané alebo len sa už menej používa).

Presmerovania[upraviť | upraviť zdroj]

§11 Zo všetkých S uvedených medzi SP v článku X je treba urobiť presmerovania (angl. redirects) na článok X. Príklad takého presmerovania je tu: solstícium (slovo solstícium je presmerované na slovo/článok slnovrat). Ak presmerúvané S má viacero významov, je vhodné namiesto jednoduchého presmerovania urobiť rozlišovaciu stránku.

§12 Presmerovanie sa robí aj pre (len) niektoré veľmi rozšírené drobné chyby v názve článku.

§13 Naopak platí aj to, že ak sa urobí presmerovanie, musí sa to, z čoho sa urobilo presmerovanie uviesť medzi SP v článku, na ktorý sa presmerovalo, alebo to, z čoho sa presmerovalo, musí byť v článku viditeľne označené hrubým písmom aspoň v zvyšku textu (ideálne v prvých vetách článku). Toto neplatí len:

  • vtedy, ak sa presmerovanie urobilo z chyby tak drobnej či čisto typografickej, že nestojí za to uviesť ju medzi SP článku ani s dodatkom, že ide o chybu, a
  • pre názvy jazykov v tvare xx-ský jazyk – pozri § 109.

Šablóna „Iné významy“[upraviť | upraviť zdroj]

§14 Namiesto rozlišovacej stránky sa niekedy používa alternatívny spôsob rozlišovania významov spočívajúci v tom, že sa vyberie jeden z významov slova ako hlavný a:

  • ak má slovo celkovo 2 významy, v tomto hlavnom článku sa v okne na úpravy úplne hore uvedie šablóna {{Pozri|rovnomennom objekte|xx (yy)}}, kde xx je rozlišované slovo a yy je rozlišovací príznak (príklad: výveva), alebo ručne napísaný kurzívny text podobného obsahu;
  • ak má slovo celkovo viac ako 2 významy, v tomto hlavnom článku sa v okne na úpravy úplne hore uvedie šablóna {{Iné významy}} a v takto automaticky vzniknutom článku, ktorý má nadpis „xx (rozlišovacia stránka)“, sa urobí rozlišovacia stránka. Príkladom je napr. článok strom. K tomuto pozri aj § 31.

§15 Tento spôsob rozlišovania významov slov by sa mal používať len v extrémnych prípadoch, teda vtedy, keď je objektívne úplne jasné, že jeden významov je hlavný a zďaleka najvýznamnejší a ostatné sú len odvodené a málo významné. Typický príklad je nejaký fyzický objekt ako hlavný význam, a film alebo socha rovnakého mena ako vedľajší význam (pokiaľ film nie je náhodou medzičasom známejší než objekt); typický príklad nevhodnosti použitia tohto spôsobu rozlišovania je, keď sa dve stredne veľké mestá (alebo dve obce) volajú rovnakým menom a jedno z miest (obcí) sa zvolí ako hlavný význam (ak nejde práve o nejaké svetové veľkomesto). Tento spôsob rozlišovania je vždy možné nahradiť štandardnou rozlišovacou stránkou a štandardný rozlišovacia stránka je vždy správnym riešením.


Jazyk názvu článku a prepisy[upraviť | upraviť zdroj]

§16 Jazyk SNP sa volí podľa zásad uvedených v týchto konvenciách. Inak platí, že SNP sú v zásade v slovenčine, a že v cudzom jazyku sú len vtedy, ak sa táto cudzia verzia v slovenčine považuje za prevzaté slovo (čoho dokladom sú slovenské slovníky cudzích slov), alebo ak slovenský ekvivalent (zatiaľ) neexistuje. Nadpis článku môže byť v cudzom jazyku aj vtedy, ak slovenský ekvivalent síce existuje, ale nenachádza sa v kodifikačných slovníkoch, slovníkoch cudzích slov alebo textoch normatívneho charakteru (t.j. najmä predpisoch a normách) a je značne neistý a/alebo značne zriedkavý, a to aj ak existuje viacero takýchto slovenských ekvivalentov súčasne (tieto ekvivalenty sa potom uvedú medzi SP).

§17 Pokiaľ ide o písanie veľkých a malých písmen v prípade prepisu písiem, ktoré takéto rozlišovanie nerobia, volia sa veľké a malé písmená tak, ako by sa volili, keby daný text bol slovenským názvom článku. To napríklad znamená, že sa pri prepise čínskeho názvu veže sa nepíšu všetky slová veľkým začiatočným písmenom (ako v angličtine).

§18 Pri prepisoch je vhodné uviesť medzi SP aj iné známe svetové či miestne prepisy do latinky, napríklad pri čínskych názvoch prepis podľa pchin-jinu.

Pravopis, gramatika a výslovnosť nadpisu[upraviť | upraviť zdroj]

§19 Pokiaľ ide voľbu správneho pravopisu platí pre SNP:

  • a) V zásade sa použije údaj podľa PSP, KSSJ, Slovník cudzích slov-akademický, Veľký slovník cudzích slov (Šaling et al.), Slovník súčasného slovenského jazyka a Slovník slovenského jazyka. V prípade protichodných údajov má prednosť (to znamená o.i., že sa použije medzi SN) údaj uvedený v PSP alebo KSSJ; v prípade protichodnosti údajov, ktoré niektorom z týchto dvoch slovníkov nie sú uvedené, sa všetky údaje považujú za rovnocenné (pri Slovníku slovenského jazyka však treba vziať do úvahy jeho zastaranosť a zmeny pravopisu, ku ktorým medzi časom došlo).
  • b) Ak sa S nenachádza(jú) v textoch podľa bodu a, použijú sa údaje podľa iných relevantných odborných zdrojov a/alebo predpisov a/alebo noriem (pozri aj nižšie). V prípade protichodnosti údajov v týchto textoch majú prednosť (to znamená o. i., že sa použijú medzi SN) vždy texty, ktoré sa javia ako odbornejšie a/alebo normatívnejšie a/alebo novšie. Ostatné z protichodných údajov sa môžu uviesť ako alternatívy (synonymá) medzi SP.
  • c) Ak sa slovo/slová nenachádza(jú) ani v textoch podľa bodu b, použije sa údaj z ostatnej literatúry alebo z ostatného internetu s najväčšou početnosťou výskytu a/alebo (v závislosti od povahy termínu) novší údaj. Ostatné údaje z ostatnej literatúry alebo z ostatného internetu, ktoré neprotirečia kodifikačným príručkám a ktorých zdroj je významný v zmysle encyklopédie, sa môžu uviesť ako alternatívy (synonymá) medzi SP.

Toto pravidlo neplatí iba do tej miery, ako mu odporujú pravidlá uvedené v týchto konvenciách.

§20 Pokiaľ ide o voľbu správneho priradenia slova resp. skupiny slov k ich významu/definícii (t.j. najmä k obsahu článku) slov, platí pre SNP:

  • ak ide o S bežnej (t.j. neodbornej) slovnej zásoby, platí analogicky postup ako v §19, pričom „Ak sa slovo/slová nenachádza(jú)“ sa nahradí spojením „Ak sa slovo/slová alebo význam nenachádza(jú)“ a pri bode c môže byť vhodné uviesť v prvej vete, že dané slovo/slová je (sú) v danom význame ľudové, slangové, neologizmus, cudzojazyčné a podobne (podľa okolností).
  • ak ide o S odbornej slovnej zásoby, majú prednosť (to znamená o. i., že sa použijú medzi SN) významy uvedené v encyklopedicky významných odborných zdrojoch a/alebo predpisoch a/alebo normách; ostatné priradenia S k významu/definícii získané analogicky podľa jednotlivých bodov §19 sa môžu uviesť ako poznámka v článku alebo patria do samostatného článku o inom význame/definícii S a/alebo do rozlišovacej stránky).

§21 Pokiaľ ide gramatickú stránku (t.j. najmä skloňovanie) SNP, použijú sa knihy PSP, KSSJ a Morfológia slovenského jazyka. V prípade protichodných údajov platí údaj novšieho dáta, teda novšieho roku vydania ktoréhokoľvek z týchto slovníkov. Ak daný gramatický problém v uvedených knihách nie je uvedený, použijú sa iné encyklopedicky významné odborné zdroje.

$22 Pokiaľ ide o (nepovinné) údaje o výslovnosti SNP:

  • Pre údaje o slovenskej výslovnosti (slovenských alebo slovenských prevzatých) slov platí výslovnosť uvedená v slovníkoch PSV (vo vydaní, ktoré sa podľa aktuálne platného zákona považuje za kodifikačnú príručku) a KSSJ, pričom v prípade protichodných údajov medzi tými slovníkmi platí údaj novšieho dáta, teda novšieho roku vydania ktoréhokoľvek z týchto slovníkov. Pre slová, ktoré v týchto slovníku nie sú uvedené, platí výslovnosť výslovne uvedená v alebo výslovne vyplývajúca z textu Veľkého slovníka cudzích slov a/alebo Slovníka cudzích slov – akademického a/alebo iných encyklopedicky významných odborných zdrojov.
  • Pre údaje o neslovenskej výslovnosti slov sa ako zdroj použijú iné encyklopedicky významné odborné (zahraničné alebo slovenské) zdroje.

Výslovnosť sa uvedie buď pomocou písmen slovenskej abecedy alebo pomocou IPA. V oboch prípadoch sa uvedie v hranatých zátvorkách (a to takto [xxx] alebo takto [vyslov: xxx]), pričom v prípade IPA treba navyše niekde uviesť údaj, že ide o výslovnosť podľa IPA (napr. takto IPA: [xxx]).

Veľké písmená[upraviť | upraviť zdroj]

§23 Pokiaľ ide o písanie veľkým/malých písmenom platí nasledovné:

  • Nadpis článku má (z technických dôvodov) v zásade prvé písmeno veľké, a to aj vtedy, ak sa dané slovo/termín v bežnom texte píše s malým prvým písmenom (napríklad „Voľný pád“ namiesto „voľný pád“). Výnimku tvoria články o jednotlivých písmenách, ako aj rôzne obchodné názvy a značky a vedecké (chemické, matematické atď.) a podobné značky či skratky; tieto sa môžu písať so začiatočným malým písmenom, ak sa tak píšu aj v bežnom texte. Technicky sa nadpis s malým začiatočným písmenom vytvorí tak, že sa do článku vpíše hore šablóna {{lowercase}} alebo {{DISPLAYTITLE:''Názov článku''}}.
  • Ak má podnik alebo iná organizácia obchodný názov alebo značku písanú podľa správnosti všetkými písmenami veľkými (alebo skupinou písmen veľkým a inou skupinou písmen malým) má takúto podobu aj nadpis článku (a nie len nadpis článku) vo wikipédii. Z tvaru písaného malými písmenami treba urobiť presmerovanie.

§24 Písanie veľkých a malých písmen v SP sa riadi PSP (je to zhrnuté aj tu Zoznam niektorých chýb v slovenčine# Písanie veľkých/malých písmen).

Technické obmedzenia[upraviť | upraviť zdroj]

§25 Okrem technického obmedzenia pre písanie veľkých začiatočných písmen existujú aj ďalšie technické obmedzenia pre voľbu znakov nadpisu - pozri en:Wikipedia:Naming conventions (technical restrictions)

§25a Do článku, ktorá má z dôvodu technických obmedzení nesprávny názov, treba vložiť hore šablónu {{Správny názov|xxx}}, kde xxx je správny názov článku.

Pomlčky[upraviť | upraviť zdroj]

§26 Pre písanie pomlčiek a spojovníkov síce v zásade platia PSP, ale je prípustné (aj keď menej vhodné) použiť v nadpise spojovník namiesto pomlčky (pretože pomlčka nie je na klávesnici); ak by sa však už malo robiť presmerovanie z tvaru z pomlčky na tvar so spojovníkom, treba rovno článok presunúť na tvar s pomlčkou. Vždy je vhodné robiť presmerovania z tvaru so spojovníkom na tvar s pomlčkou.

Jednotné číslo namiesto množného čísla[upraviť | upraviť zdroj]

§27 Nadpis článku musí byť v jednotnom čísle, výnimku tvoria:

  • pomnožné výrazy (napr. okuliare)
  • výrazy, ktoré v jednotnom čísle neexistujú alebo by mali v jednotnom čísle iný význam (napr. Zmluvné podmienky, púnske vojny),
  • názvy etník, národov a národností (napr. Slováci),
  • názvy niektorých taxonomických jednotiek (napr. vtáky)
  • vlastné mená (organizácií, cirkví a podobne).

Inými slovami: platí (okrem etník, národov a národností) zásada, že ak sa S dá v slovenčine použiť bez zmeny významu (inej než zmenšenia počtu na jeden kus) aj v jednotnom čísle, uvedie sa v nadpise v jednotnom čísle. V prvej vete článku na rozdiel od samotného nadpisu článku S môže byť uvedené v množnom čísle, vhodnejšie je však aj tu použiť jednotné číslo. Pri etnikách, národoch a národnostiach je vhodné robiť presmerovania z jednotného čísla na množné číslo v názve článku. Pri taxonomických jednotách je naopak často nevhodné robiť (a preto je pre istotu lepšie nerobiť) presmerovania z jednotného čísla na množné číslo, pretože jednotné číslo a množné číslo v taxonómii často nemajú ten istý význam.

Číslovky v názve[upraviť | upraviť zdroj]

§28 Číslovky v názve sa v zásade rozpisujú (napr. Druhá svetová vojna namiesto 2. svetová vojna). Z variantu bez rozpísanej číslovky sa môže vytvoriť presmerovanie. Výnimkou sú rôzne obchodné, vojenské, chemické, matematické, astronomické a pod. názvy, v ktorých je nerozpísaná číslovka integrálnou súčasťou názvu, a ďalej dátumy a čísla v menách panovníkov a šľachticov.

Skratky[upraviť | upraviť zdroj]

§29 Nadpis článku sa vždy uvádza v podobe celého názvu a nie jeho skratky (čo obyčajne navyše znamená, že nadpis je pod celým slovenským názvom a nie pod anglickou skratkou). Výnimku tvoria slová, ktoré boli pôvodne skratkami, ale dnes už sú z jazykového hľadiska považované za samostatné slová (napr. laser).

Prídavné mená[upraviť | upraviť zdroj]

§30 Pri prídavných menách (nie len) v názvoch článkov treba dodržiavať aj nasledujúce zásady: Zoznam niektorých chýb v slovenčine#Prídavné mená

Zátvorka v názve[upraviť | upraviť zdroj]

§31 Nadpis (názov) článku musí v zásade obsahovať na konci zátvorku s textom upresňujúcim jeho význam práve (a iba) vtedy, ak sa na tento nadpis odkazuje z rozlišovacej stránky alebo sa predpokladá, že takáto rozlišovacia stránka raz vznikne, keďže nadpis článku má viac významov. Ak ešte neexistuje rozlišovacia stránka k nadpisu článku obsahujúcemu zátvorku (a nadpis článku zátvorku obsahuje oprávnene), treba urobiť aspoň presmerovanie z nadpisu článku bez zátvorky na nadpis článku so zátvorkou. V prvej vete tohto paragrafu je použitý výraz „v zásade“ preto, lebo existujú dva špeciálne prípady:

  • 1. Existujú články, ktoré majú v názve zátvorku s textom „rozlišovacia stránka“. Zátvorka s textom „rozlišovacia stránka“ znamená, že ide rozlišovaciu stránku, ktorá vznikla tým, že v nejakom štandardnom článku bola hore pridaná šablóna „iné významy“. Zátvorka s textom „rozlišovacia stránka“ sa teda nepridáva do názvu každej rozlišovacej stránky, ale len do názvu tohto špeciálneho a zriedkavého typu rozlišovacích stránok.
  • 2. Existujú názvy článkov, ktoré aj mimo wikipédie obsahujú ako svoju neoddeliteľnú súčasť zátvorky (napr. album „December's Children (And Everybody's)“). V takomto prípade samozrejme zátvorka neslúži na rozlišovanie.

§ 32 Text v takejto rozlišovacej zátvorke, čiže text upresňujúci význam, v ktorom je nadpis (názov) článku použitý, je v zásade ľubovoľný, ale platí, že:

  • má byť čo najstručnejší (napr. „spisovateľ“ namiesto „autor diela Hájnikova žena“)
  • má byť čo najjednoznačnejší (napr. „hudobná skupina“ namiesto len slova „skupina“)
  • má byť taký, aby sa významovo neprekrýval s textom zátvoriek ostatných významov názvu článku (napr. ak existuje viacero obcí rovnakého mena, nestačí dať do zátvorky „obec“, ale treba text ďalej rozviesť, napríklad „obec v Poľsku“ a podobne).
  • v niektorých oblastiach existuje zaužívaný spôsob voľby textu zátvorky a je vhodné tento spôsob odpozorovať z názvov podobných iných článkov a dodržiavať ho; príklady tohto zaužívaného spôsobu sú uvedené pod príslušnými témami nižšie (napríklad text zátvorky k článkom o filmoch je tu uvedený pod témou Film)
  • rozvíjanie textu v zátvorke sa môže robiť dvoma spôsobmi buď štandardným jazykom (napr. „mesto v Poľsku“) alebo spojením čiarkami (napr. „mesto, Poľsko“); prvý spôsob sa používa štandardne, druhý spôsob je menej vhodný a používa sa v niektorých oblastiach (najlepšie je odpozorovať postup pri ostatných podobných článkoch)

§ 33 Text pred zátvorkou tvorí celý názov článku, čiže vyjadruje celý predmet článku. Zátvorka teda slúži len na odlíšenie názvu článku od ostatných významov názvu článku (namiesto textu zátvorky by tam teoreticky mohlo byť jednoducho číslo), neslúži ako akási vedľajšia časť názvu článku. Preto napríklad článok o dejinách Slovenska musí znieť „Dejiny Slovenska“ a nie „Dejiny (Slovensko)“ - témou článku nie sú všeobecne „dejiny“, ale len „dejiny Slovenska“. Iné by bolo, keby existovali knihy pod názvom Dejiny od dvoch rôznych autorov, ktorí sa volajú Jozef a Alfonz; v takom prípade by existovali články „Dejiny (Jozef)“ a „Dejiny (Alfonz)“.

Podstatné mená namiesto slovies alebo prídavných mien[upraviť | upraviť zdroj]

§34 Vždy, keď je to možné (aj za cenu na prvý pohľad nezvyčajného znenia nadpisu článku), sa ako SNP použije namiesto slovesa slovesné podstatné meno (napr. otváranie namiesto otvoriť) a namiesto prídavného mena podstatné meno zakončené na –osť (napr. otvorenosť namiesto otvorený). Niekedy (a to ak má prídavné meno len prostý význam „týkajúci sa daného podstatného mena“) sa namiesto prídavného mena dá použiť aj jednoducho „základné“ podstatné meno (napríklad incest namiesto incestný), ale väčšinou to tak nejde, pretože prídavné meno máva často väčší počet (aj často od podstatného mena odlišných) významov. Použitie slovies alebo prídavných mien namiesto podstatných mien ako SNP je možné len za dobre zdôvodnených špecifických okolností, napr. ak je článok priamo zameraný na takéto slovo chápané ako sloveso alebo ako prídavné meno.

Vidy[upraviť | upraviť zdroj]

§35 Ak je nadpis článku tvorený slovesným podstatným menom, je vhodné uvádzať v prvej vete článku aj dokonavý aj nedokonavý vid, pričom prednosť má nedokonavý vid. Ak nie je potrebný nejaký podrobnejší rozpis, stačí zapísať vidy v prvej vete článku takto: „Otváranie (otvorenie) je .....“ Nezabudnúť na vytvorenie presmerovania z jedného slovesného vidu na druhý. Obidva vidy sa samozrejme neuvádzajú, ak majú nedokonavý vid a dokonavý vid v danom prípade rôzne obsahové významy, t.j. ak sa významovo odlišujú aj inak než len (ne)dokonovosťou.

Povolania a ženské povolania[upraviť | upraviť zdroj]

§36 Na článok o nejakej činnosti či nejakom myšlienkovom smere a podobne sa v zásade robí presmerovanie z článku o príslušnom povolaní či príslušných zástancoch (napr. geológ je presmerované na geológia, pragmatik je presmerované na pragmatizmus) a v úvode článku sa spomenie, že povolanie/zástanca prislúchajúce/prislúchajúci k téme článku sa volá tak a tak. Analogicky to platí pre presmerovanie zo ženského tvaru povolania/zástancu myšlienkového smeru na mužský tvar (napr. kuchárka je presmerované na kuchár). Namiesto presmerovaní možno vytvoriť aj samostatné články, ale len vtedy, ak je obsahovo a/alebo dĺžkou textu k dispozícii dosť špecifického textu na vytvorenie samostatného článku (napr. sa vytvorí samostatný článok geológ).

Zoznamy[upraviť | upraviť zdroj]

§37 Článok, ktorý obsahuje (len alebo takmer len) zoznam(y), musí mať nadpis „Zoznam XYu“, kde XY je to, čo je predmetom zoznamu. Iný názov nie je prípustný, čiže napríklad zoznam ruských panovníkov musí byť pod názvom Zoznam ruských panovníkov a nie pod názvom Ruskí panovníci alebo Známi ruskí panovníci a podobne.

§38 Pre zoznamy vládcov rôznych štátov sa pravidelne vytvárajú špeciálne meta-stránky: Pre zoznam vládcov krajiny X sa vytvorí článok Zoznam vládcov X, ktorý odkazuje na podzoznamy – pozri napríklad Zoznam vládcov Francúzska.

Prepisy[upraviť | upraviť zdroj]

§39 SN a SP, ktoré nie sú písané v origináli latinským písmom a sú chápané ako neslovenské, sa prepisujú (transkribujú):

Špecifické témy[upraviť | upraviť zdroj]

Mená osôb[upraviť | upraviť zdroj]

§40 Mená osôb sa v zásade v nadpise uvádzajú celé, v prípade že je počet slov (vrátane častí zložených slov, teda vrátane častí spojených spojovníkom) v celom mene väčší ako štyri môže sa v nadpise uviesť namiesto celého mena najbežnejší kratší tvar celého mena; celé meno však treba v čo najúplnejšej podobe uviesť medzi SP.

§41 Meno v názve článku sa v zásade uvádza v tvare občianskeho mena v pôvodnom jazyku, presnejšie v tvare, v akom je – alebo sa na základe spoľahlivých zdrojov predpokladá, že je – meno zapísané v občianskom preukaze alebo podobnom doklade totožnosti krajiny pôvodu (toto neplatí pre slovosled mien celého mena v niektorých jazykoch – pozri § 43). Iniciálky sa rozpisujú. Ak ide o meno umelca, športovca alebo politika, ktorý je viac známy pod svojim pseudonymom, uvedie sa názov článku pod týmto pseudonymom v pôvodnom jazyku. V prípade pochybností o miere známosti pseudonyma sa osoba uvedie pod občianskym menom. Za pseudonym sa na účely tohto textu považuje:

  • autorský pseudonym resp. v prípade umelcov aj tzv. umelecké meno
  • sústavne používaná prezývka športovca alebo politika v serióznej tlači alebo v encyklopedicky významných odborných textoch
  • aj taká úprava celého mena, že sa len skráti (nie však až na úroveň iniciálky), zdrobní alebo podobne expresívne upraví tvar krstného mena (resp. viacerých krstných mien)

Za pseudonym sa na účely tohto textu nepovažuje:

  • prezývka, ktorú si daná osoba doložiteľne alebo vzhľadom na jej pre ňu urážlivý alebo inak nepriaznivý charakter pravdepodobne neželá (ani keď sa používa veľmi často),
  • úprava mena, ktorá je len chybnou reprezentáciou občianskeho meno osoby v médiách alebo v iných zdrojoch,
  • vynechanie otcovského mena z celého mena,
  • úprava mena, ktorá spočíva len vo vynechaní jednotlivého slova alebo slov z celého mena; toto neplatí ak osoba doložiteľne sama používa takéto vynechanie len ako umelecké meno a celé meno ako meno občianske.

Ak sa v názve použije pseudonym, občianske meno (občianske mená) sa uvedie (-dú) medzi SP. Ak má osoba viacero pseudonymov, použije sa najčastejšie používaný pseudonym, ak osoba pseudonymá časom postupne menila, použije sa posledný známy pseudonym (toto neplatí, ak je tento posledný pseudonym veľmi málo známy). Ostatné pseudonymá sa uvedú medzi SP.

§41a Španielske mená sa zvyknú písať s otcovým aj matkiným priezviskom (napr. Augusto Pinochet Duarte). Do nadpisu sa píše len tvar bez materského mena. Ako výnimka z tohto pravidla môže byť materské meno použité na odlíšenie medzi osobami s rovnakým prvým a rodičovským priezviskom (Eduardo Frei Montalva a Eduardo Frei Ruiz-Tagle).

§42 Ak osoba zmenila občianstvo, do nadpisu článku patrí občianske meno tak, ako je - alebo sa na základe spoľahlivých zdrojov predpokladá, že je – zapísané v občianskom preukaze alebo podobnom doklade totožnosti v krajine nového občianstva osoby. Platí to aj pre zmenu písmovej sústavy, ktorá je so zmenou občianstva spojená - napr. meno Číňana, ktorý sa stal občanom USA, sa už neprepisuje ako keby bolo zapísané čínskymi znakmi, ale sa ponecháva v anglickom prepise mena, keďže sa už meno chápe ako meno americké a teda písané v písmovej sústave, ktorá sa do slovenčiny neprepisuje.

§43 Jednotlivé časti mena osoby sa v nadpise zapisujú v tomto poradí: 1. krstné/ rodné a pod. meno/mená, 2. otcovské meno, 3. priezvisko/klanové meno/mená a pod. Otcovské meno, ktoré je danej krajine súčasťou občianskeho mena osôb, sa nevynecháva; ak je zaužívaný aj tvar bez otcovského mena, urobí sa z neho presmerovanie. Otcovské mená sa uvádzajú v nadpise aj pri ukrajinských a bieloruských menách (aj keď v týchto jazykoch ich používanie nie je až také samozrejmé ako v ruštine); pri týchto jazykoch je však veľmi vhodné vždy urobiť aj presmerovanie z tvaru bez otcovského mena. Výnimku z tohto pravidla tvoria východoázijské mená (okrem japonských); tieto sa zapisujú slovosledom platným v pôvodnom jazyku.

§44 U ženských mien sa prechyľuje podľa postupu uvedeného v PSP. -ová sa pridáva ku všetkým priezviskám/ klanovým/ rodičovským a pod. menám danej osoby. Neprechyľuje sa (čiastočne v rozpore s PSP):

  • v prípade osôb žijúcich na Slovensku alebo slovenského občianstva, ktoré doložiteľne oficiálne na úradoch požiadali o neprechyľovanie a tejto žiadosti bolo vyhovené (čiže v slovenskom občianskom preukaze alebo podobnom slovenskom preukaze totožnosti majú zapísané meno bez -ová)
  • v prípade slovenských aj cudzích umelkýň, ktorých meno je pseudonymom
  • pri čínskych, kórejských a vietnamských menách

§45 Mená kardinálov sa uvádzajú v nadpise bez slova „kardinál“; na začiatku prvej vety možno uviesť to isté meno so slovom kardinál, pokiaľ ide o kardinála činného v 20. storočí.

§46 Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín sa riadi pravidlom uvedeným v PSP v kapitole III-2. Text v PSP poznamenáva, že explicitne uvedené sú správne podoby mien v Slovenskom biografickom slovníku (1986-1994).

O písaní gréckych a latinských antických mien pozri § 54.

§47 Najvyšší vládcovia (t.j. králi, cisári a podobne) sa v zásade píšu štýlom „Ľudovít IV.“, teda krstné meno + rímska číslovka + bodka. V prípade viacerých kráľov rovnakého mena sa tieto samozrejme rozlišujú zátvorkou, a to tak, že do zátvorky uvedie meno hlavného štátu ich vlády, napr. „Ľudovít IV. (Francúzsko)“. Do nadpisu článku nepatrí slovo kráľ, cisár atď., ani rod vládcu, jeho rôzne prezývky a dodatky k menu, ani keď sú veľmi zaužívané; tie je ale vhodné uviesť medzi SP. Takisto sa – na rozdiel od anglickej wikipédie - do nadpisu článku nepíše štát vlády vládcu v podobe prídavného mena (ani inej podobe) pred zátvorkou, teda sa nepíše „Ľudovít IV. Francúzsky“ ale len „Ľudovít IV.“ resp. ak je potrebné rozlíšenie, tak „Ľudovít IV. (Francúzsko)“. Štát vlády vládcu v podobe prídavného mena sa obyčajne neuvedie ani medzi SP, medzi SP sa uvedie len vtedy, ak sa doložiteľne vyskytuje v encyklopedicky významnej odbornej literatúre ako súčasť mena daného vládcu (čo je zriedkavý prípad). Treba poznamenať, že inak sa veci majú pri rôznych šľachticoch, vojvodoch, kráľovských manželkách a podobne, pretože tam sa meno aj v odbornej literatúre často (nie vždy) uvádza spolu s uvedením štátu vlády (pôvodu) v tvare prídavného mena (napr. „Alžbeta Rakúska“), preto je v týchto prípadoch často správne takto pomenovať aj článok.

§48 Pápeži sa uvádzajú v nadpise článku pod pápežským, nie pod občianskym menom.

§49 Inak pre historické mená z dávnejších čias (s výnimkou čisto prepisovej stránky ich zápisu – tam platí § 39 a nasledujúce - a niekedy slovosledu – tam platí § 43) platí, že sa uvádzajú tak, ako sú uvedené v encyklopedicky významných odborných zdrojoch alebo encyklopédiách. Pokiaľ ide o meno alebo časť mena, ktorá je prejavom jeho poslovenčenia (napr. konkrétna podoba zaužívaného dodatku k menu či priezviska mena) rozhodujú slovenské zdroje; pokiaľ ide o meno alebo časť mena, ktoré je len prebratím (alebo prebratím a prepisom) cudzieho mena môžu sa brať do úvahy zdroje bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. V prípade protichodných údajov má prednosť tvar uvedený v zdroji, ktorý možno považovať za odbornejší a/alebo bližší krajine, odkiaľ osoba pochádza; ostatné tvary sa uvedú medzi SP.

§50 Krstné mená vládcov a šľachticov z európskej kultúrnej sféry sa uvádzajú v slovenskom preklade; toto neplatí len ak zo slovenských zdrojov jednoznačne vyplýva, že prax v odbornej literatúre je konkrétne pri danej osobe iná. Ak z literatúry vyplýva viacero zaužívaných slovenských tvarov mena, ostatné sa uvedú medzi SP.

§51 Názov článku o rode či rodine sa uvádza v tvare zakončenom na –ovci; toto neplatí len ak je meno rodu slovenské (české) a má podobu dvojslabičného prídavného mena - vtedy sa zachováva podoba prídavného mena (napr. Štastní a nie Štastnovci). Pozri k tomu aj Zoznam niektorých chýb v slovenčine#Súhrnné pomenovania rodiny na -í/-oví/-ovci. Medzi SP treba uviesť aj tvar mena bez –ovci, teda podobu ako sa javí keď je meno zapísané spolu s krstným menom, a označiť tento tvar komentárom typu „základný tvar znie“ alebo podobne.

§52 Tvoria sa aj samostatné články o jednotlivých priezviskách, a to buď ako rozlišovacia stránka (napr. rozlišovacia stránka pre slovo „Novák“), alebo ako súčasť rozlišovacej stránky pre rovnaké slovo (napr. rozlišovacia stránka pre slovo „Rybár“), alebo ako samostatná stránka o rode/rodine (pozri § 51). V poslednom prípade treba mať na pamäti, že článok o rodine/rode málokedy pokryje všetky významné osoby s daným priezviskom (čiže nie všetci nositelia priezviska patria do danej rodiny), a že teda v konečnom dôsledku bude aj tu navyše potrebná rozlišovacia stránka pre priezvisko, v ktorej jednou z položiek bude odkaz na článok o rodine/rode.

§53 Pre text v rozlišovacej zátvorke v nadpise článku platí:

  • v prípade zhody mien viacerých civilných osôb: do zátvorky sa uvádza primárne povolanie (napr. „politik“, „spisovateľ“)
  • v prípade zhody mien viacerých panovníkov: do zátvorky sa uvádza názov (hlavného) štátu, ktorému vládli, pričom tento názov je (pokiaľ tým nedochádza k zámenám viacerých štátov) v krátkom tvare (napr. „Uhorsko“ namiesto „Uhorské kráľovstvo“)
  • v prípade zhody nejakého slova a krstného mena: do zátvorky článku o krstnom mene sa uvádza text „prvé meno“ (nie „krstné meno“)
  • v prípade zhody nejakého slova a priezviska: do zátvorky článku o priezvisku sa uvádza text „priezvisko“
  • pre grécke a latinské mená: pozri § 54

Grécke a latinské antické geografické a osobné mená[upraviť | upraviť zdroj]

§54 Písanie gréckych a latinských antických mien sa riadi postupom uvedeným vo Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia gréčtiny.

§55 V antike sa u vojvodcov, vedcov, umelcov a podobne často vyskytovalo jednoslovné meno, ktoré bolo v priebehu storočí rovnaké pre veľa rôznych osôb. Vzniká tým nevyhnutne nutnosť mená týchto osôb rozlíšiť; rozlišujeme ich:

  • buď pridaním geografického údaja o danej osoby – pozri napr. názvy článkov uvedené v rozlišovacej stránka Diogenes; v prípade protichodných údajov sa použije tvar najčastejšie sa vyskytujúci v literatúre.
  • alebo zátvorkou; rozlíšenie zátvorkou by napr. znamenalo, že namiesto názvu „Diogenes z Apollónie“ by bol názov článku „Diogenes (Apollónia)“

Prednosť má prvý spôsob, teda pridanie geografického údaja. Pri vládcoch (panovníkoch) sa však používa spôsob rozlišovania platný pre panovníkov, teda meno plus v zátvorke názov štátu, ktorému vládli.

Skloňovanie cudzích vlastných mien[upraviť | upraviť zdroj]

§56 Pri skloňovaní cudzích vlastných mien treba dodržiavať aj nasledujúce zásady: Zoznam niektorých chýb v slovenčine#Skloňovanie cudzích vlastných mien

Biologické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

§57 Názvy článkov o biologických taxónoch (t.j. druhoch, rodoch, čeľadiach atď.) sa uvádzajú pod vedeckým názvom alebo jeho slovenským ekvivalentom (podrobnosti pozri nižšie), nie pod hovorovým či ľudovým slovenským (alebo zahraničným) názvom a už vôbec nie pod ad/hoc vymysleným slovenským názvom alebo slovenským názvom vytvoreným mechanickým prekladom z iného jazyka, napr. z češtiny či angličtiny (Tu treba vedieť, že každý jeden živočích či rastlina, pokiaľ vôbec má nejaký slovenský názov, má špecificky slovenský odborný názov, ktorý je len málokedy doslovným ekvivalentom českého či anglického názvu). Hovorové a ľudové názvy taxónov a vedecké aj slovenské synonymá (aspoň tých najdôležitejších), ktoré sú doložiteľné encyklopedicky významnou odbornou literatúrou, je vhodné uviesť v SP; toto sa týka aj synoným, ktoré už nie sú platné alebo podľa názorov niektorých autorov nie sú platné. Pokiaľ sa medzi SP uvádzajú termíny ľudové a hovorové a/alebo názvy vyslovene zastarané alebo staršie, treba k nim pripísať aj slovné označenie, že takými sú (napr.: „staršie: materina dúška“); treba však dodať, že pri hodnotení, ktorý biologický názov je starší či zastaraný treba veľmi zvažovať, či je to jednoznačne tak (lebo názory sa často rôznia) a v prípade pochybností môže byť lepšie komentár typu „staršie“ k názvu úplne vynechať. Článok môže mať ľudový alebo hovorový názov taxónu priamo v nadpise iba vtedy, ak je vytvorený popri (existujúcich alebo potenciálne existujúcich) štandardných článkoch ako článok zaoberajúci sa špeciálne používaním ľudového či hovorového názvu taxónu/taxónov.

§58 Vedecké a slovenské odborné články sa musia čerpať z odbornej literatúry alebo odborných databáz na internete. Odborníkmi sa tu rozumejú predovšetkým vyštudovaní odborníci na biológiu s vyššími titulmi; stránky fanúšikov niektorého typu zvierat či rastlín a podobne na internete síce nie sú odborné zdroje, pokiaľ ich autori nevyštudovali odbor, ale možno ich použiť ak uvádzajú aj zdroj, z ktorého čerpali názov predmetného taxónu a a nie je nejaký špecifický dôvod sa domnievať, že ich údaje sú chybné alebo nepravdivé.

§59 Slovenské názvy vtákov sa v nadpise uvádzajú podľa tohto zdroja http://sites.google.com/site/vtakysk/osnv (vždy je uvedený najprv hlavný názov a potom synonymá, tie patria medzi SP).

§60 Pri rozhodovaní medzi tým, či sa má v nadpise článku použiť vedecký (t. j. latinský) názov taxónu alebo jeho slovenský odborný ekvivalent, sa postupuje nasledovne:

  • Ak vedecký taxón nemá slovenský ekvivalent, uvedie sa v nadpise článku vedecký názov, a to aj keď existuje hovorový alebo ľudový slovenský názov taxónu.
  • Ak jednému vedeckému rodu zodpovedá jeden slovenský názov rodu, v nadpise článku sa uvedie slovenský názov a vedecký sa uvedie medzi SP.
  • Ak viacerým vedeckým rodom zodpovedá jeden slovenský názov rodu, články o jednotlivých rodoch sa uvedú pod vedeckým názvom a slovenský sa uvedie medzi SP (a urobí sa z neho rozlišovacia stránka).
  • Ak je jeden vedecký taxón v slovenčine rozdelený na viacero slovenských (to sa týka iba niektorých známych rodov, napr. Corvus (rod) či Prunus), v nadpise článku sa uvedie vedecký názov a slovenské sa uvedú v SP alebo prvom odstavci článku.

§61 Ak do jedného taxónu vyššej úrovne patrí iba jeden taxón nižšej úrovne (napríklad ak do rodu patrí iba jeden druh alebo do čeľade len jeden rod), vytvorí sa článok pod názvom vyššieho taxónu, z taxónu nižšej úrovne sa urobí na tento článok presmerovanie a taxón nižšej úrovne sa (spolu s prípadnými synonymi atď.) uvedie v prvom odstavci článku s patričným komentárom, že ide o jediný taxón patriaci do taxónu uvedeného v nadpise článku. Opačný postup (teda že má článok v nadpise taxón nižšej úrovne a urobí sa naň presmerovanie z taxónu vyššej úrovne, ktorý sa spomenie v prvom odstavci článku) je možné použiť iba výnimočne, keď je postavenie/oprávnenosť vyššieho taxónu v literatúre značne neisté a jeho existencia či šírka značne nestála.

§62 Pre text v rozlišovacej zátvorke v nadpise článku platí, že pri zhode nejakého slova s názvom taxonomickej jednotky sa do zátvorky v nadpise článku taxonomickej jednotky uvedie typ taxonomickej jednotky (napr. „rod“, „čeľaď“); občas sa namiesto toho píše len napr. „rastlina“, „živočích“, tento spôsob je menej vhodný.

Medicína[upraviť | upraviť zdroj]

§63 Medicínske termíny sa uvádzajú v nadpise prednostne v slovenskej podobe a nie v latinskej alebo anglickej podobe. To samozrejme platí len, ak slovenský názov existuje.

§64 V prípade nejasností alebo protichodných údajov sa názvy chorôb uvádzajú primárne podľa slovenského prekladu MKCH 10.

Geografické názvy a stavby[upraviť | upraviť zdroj]

§65 Pre geografické názvy, vrátane stavieb, platí nasledovné:

  • Pre (domáce aj zahraničné) geografické objekty uvedené v zoznamoch ÚGKK, t.j. tu [1] sa použije slovenský názov uvedený v týchto zoznamoch (tieto zoznamy sú záväzné aj podľa zákona).
  • Pre ostatné geografické objekty sa použijú špecifické pravidlá uvedené v týchto konvenciách nižšie. Ak pre daný typ objektu v týchto konvenciách nie sú uvedené pravidlá, uvedie sa v nadpise článku pod svojim pôvodným názvom v čo najúplnejšej podobe; S nepísané latinským písmom sa pritom samozrejme zároveň prepíšu do slovenského písma – pozri § 39 . Pôvodný názov tu znamená názov v úradnom jazyku krajiny objektu, nie anglický názov (pokiaľ nejde o štát, v ktorom je úradným jazykom angličtina), a to aj keď je anglický názov objektu všeobecne známy aj na Slovensku; anglický názov sa ale samozrejme môže uviesť medzi SP.

Zoznamy geodézie obsahujú nasledujúce typy objektov:

  • kontinenty
  • moria, pobrežia, zálivy, zátoky, ostrovy, polostrovy, mysy, šije, kosy, prielivy, úžiny, prieplavy, pobrežný ľad
  • rieky, delty, riečne ramená, jazerá, vodné nádrže (priehrady), vodopády, močiare, ľadovce, riečne prieplavy
  • sídla, oázy, zrúcaniny
  • pohoria, plošiny, vrchy (aj sopky), panvy, kotliny, preliačiny (doliny), priesmyky, tiesňavy, nížiny, púšte, jaskyne
  • štáty, časti (niektorých) štátov, veľké regióny
  • dva národné parky (Bielovežský a Yellowstonský)

Arabčina[upraviť | upraviť zdroj]

§66 Ak sa názov ponecháva v pôvodnom tvare a ide o štát, v ktorom je úradným jazykom arabčina, v nadpise sa uvádza tvar v spisovnej arabčine, nie tvar v miestnom variante arabčiny. Varianty je vhodné uviesť medzi SP.

Rozlišovacie zátvorky[upraviť | upraviť zdroj]

§67 Pre text v rozlišovacej zátvorke v nadpise článku platí:

  • rôzne typy geografických objektov: tieto sa rozlišujú uvedením typu geografického objektu v zátvorke (napr. „rieka“, „mesto“, „vrch“ atď.)
  • mená sídiel: do zátvorky sa uvádza:
    • a) pri rovnakých názvoch vo viacerých štátoch sveta: primárne názov štátu
    • b) pri rovnakých názvoch v rámci jedného štátu sveta: primárne názov administratívnej jednotky, do ktorej sídlo patrí (napríklad na Slovensku názov okresu); samozrejme ak v administratívnej jednotke existuje viac sídiel rovnakého názvu, treba text v zátvorke ďalej rozviesť alebo nahradiť menšou administratívnou jednotkou (ak taká vôbec existuje)
    • c) ak je rovnakých názvov (ad a aj b) menej a dajú sa rozlíšiť najmä typom sídla je alternatívne možno uviesť do zátvorky typ sídla (napríklad „mesto“ alebo „dedina“); možná (ale menej vhodná) je aj kombinácia takéhoto postupu s postupom podľa a alebo b (napr. „mesto v USA“, „mesto v okrese X“)
  • mená vrchov: do zátvorky sa uvedie text “vrch” (nie “hora”) a ak je vrchov s rovnakým menom viac, uvedie sa pohorie (napr. „Západné Tatry“) alebo menej vhodne slovo vrch a pohorie (napr. „vrch v Západných Tatrách“); ak je vrchov s rovnakým menom pomerne veľa, môže sa alternatívne v zátvorke uviesť nadmorská výška (napr. „235 m n. m.“)

Národné parky[upraviť | upraviť zdroj]

§68 Názvy národných parkov sa prekladajú do slovenčiny. Robí sa tak aj bez použitia dokladu príslušného prekladu v literatúre či na internete. Pri tomto preklade platí, že ak je v pôvodnom názve parku zahrnutý výraz „národný park“ (alebo podobný generický výraz) v príslušnom jazyku, výsledný tvar prekladu bude mať podobu „Národný park xx“, kde xx je pohorie/región atď. v nominatíve; výnimku z tohto poradia doložiteľne v literatúre veľmi zaužívané názvy niektorých svetoznámych parkov (príklad: Yellowstonský národný park). Pri prekladoch zo slovanských jazykov sa však treba pokiaľ je to možné držať tvaru a slovosledu názvu v pôvodnom jazyku.

§69 Pri rozhodovaní, či v rámci prekladu názvu národného parku prekladať časť názvu stojacu mimo generickej časti názvu (teda mimo výrazu „národný park“ atď.) do slovenčiny alebo ju ponechať v origináli platia tie isté pravidlá ako keby táto časť stojaca mimo generického názvu mala stáť osamote v nadpise článku.

§70 Ak výraz „národný park“ (alebo podobný generický výraz) nie je súčasťou názvu parku už v pôvodnom názve, tak sa pri preklade do názvu nepridáva. Na druhej strane platí aj to, že výraz „národný park“ (alebo podobný generický výraz) v príslušnom jazyku sa z názvu parku pri preklade nevynecháva.

Morské prúdy, tektonické platne, prakontinenty, podmorské priekopy[upraviť | upraviť zdroj]

§71 Morské prúdy, tektonické platne, prakontinenty, podmorské priekopy, podmorské priehlbiny a podobné typy veľkých objektov, ktoré zo svojej podstaty (obyčajne) nie sú viazané na územie niektorého štátu (a teda ich názov nemá jasný pôvodný jazyk) a (žiaľ) nie sú uvedené v zoznamoch ÚGKK, sa v nadpise článku uvedú v podobe, v akej sa používajú v slovenskej encyklopedicky významnej odbornej literatúre alebo encyklopédiách.

Letiská[upraviť | upraviť zdroj]

§72 Názvy letísk sa prekladajú do slovenčiny. Robí sa tak aj bez použitia dokladu príslušného prekladu v literatúre či na internete. Pri tomto preklade zásade platí, že pri letiskách pomenovaných podľa mesta/regiónu výsledný tvar prekladu bude mať podobu „letisko xx“ (resp. podľa okolností namiesto slova letisko: medzinárodné letisko, vojenské letisko atď.), kde xx je mesto/región atď. v nominatíve, a pri letiskách pomenovaných podľa osoby výsledný tvar bude mať podobu „letisko yy“ (resp. podľa okolností namiesto slova letisko: medzinárodné letisko, vojenské letisko atď.), kde yy je genitív mena osoby, po ktorej je letisko pomenované.

§73 Paragraf 69 platí analogicky.

Elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

§74 Názvy elektrární sa prekladajú do slovenčiny. Robí sa tak aj bez použitia dokladu príslušného prekladu v literatúre či na internete. Pri tomto preklade v zásade platí, že ak je elektráreň pomenovaná podľa geografickej lokality, tak preklad začína generickým výrazom elektráreň resp. jadrová elektráreň resp. vodná elektráreň a pod., za ktorým hneď nasleduje údaj o geografickej lokalite v nominatíve; pri preklade zo slovanského jazyka sa však treba pokiaľ je to možné držať tvaru a slovosledu názvu v pôvodnom jazyku.

§75 Paragrafy 69 a 70 platia analogicky.

§76 V prípade jadrových elektrární sa generický názov sa medzi prekladom „jadrová elektráreň“ a „atómová elektráreň“ volí podľa toho, ktorý termín je použitý v pôvodnom názve elektrárne (napr. XX Atomic Energy Plant je Atómová elektráreň XY ale YY Nuclear Generating Station je Jadrová elektráreň YY).

§77 Nasledujúce cudzie výrazy (ale nie len tieto) v názve jadrovej elektrárne sa všetky prekladajú „jadrová elektráreň“ (a nie jadrová stanica, stanica alebo podobne):

  • angličtina: nuclear power plant, nuclear power station, nuclear power generating station, nuclear generating station, nuclear powered-generating station, nuclear plant, nuclera reactor power plant, station, plant
  • nemčina: Kernkraftwerk
  • francúzština: centrale nucléaire, centrale a combustible nucléaire, centrale électrique nucléaire, centrale d’électronucléaire
  • ruština: elektrostancija na jadernoj energii

Nasledujúce cudzie výrazy (ale nie len tieto) v názve elektrárne sa vždy prekladajú „atómová elektráreň“ (a nie atómová stanica, stanica, jadrová elektráreň a podobne):

  • angličtina: atomic power plant, atomic power plant station, atomic energy plant
  • nemčina: Atomkraftwerk
  • francúzština: centrale atomique, centrale d’énergie atomique
  • ruština: atomnaja elektrostancija, atomnaja energosilovaja stancija, energetičeskaja atomnaja stancija, elektrostanicija na atomnoj energii


Školy[upraviť | upraviť zdroj]

§78 Články o slovenských školách sa uvádzajú pod úplným názvom, ktorý majú uvedený v Registri škôl a školských zariadení v Slovenskej republike (stĺpec názov na http://web.uips.sk/rs/register.html - dole treba pred hľadaním zvoliť „úplný názov“). Pri školách, ktoré majú v názve „Spojená škola“ sa však vynechá z názvu časť začínajúca slovami „s organizačnými zložkami“ a v názvoch spojených (a podobných) škôl, ktoré majú v registri časť obsahujúcu generický výraz (napríklad základná škola, gymnázium) uvedenú všetkými veľkými písmenami sa tento výraz uvedie malými písmenami (takéto písanie v registri slúži pri spojených a pod. školách len na zvýraznenie, pod ktorú kategóriu škôl sa má zaradiť). Ak z tohto registra vyplýva rovnaký názov viacerých škôl (čo je častý prípad), rozlišujú sa tak, že sa do zátvorky napíše „mesto/obec, ulica súpisné číslo“. Treba poznamenať, že v rozpore s tým, čo je zaužívané, správny názov školy teda znie napríklad len „Gymnázium (Bratislava, Pankúchova 6)“ a nie „Gymnázium, Pankúchova 6„.

§79 Názvy zahraničných škôl - aj českých - sa v nadpise uvádzajú v pôvodnom jazyku, do slovenčiny sa prekladajú iba názvy škôl, ktoré boli založené v Európe do roku 1600, ak sú v nadpise článku uvádzané (aspoň približne) pod názvom, ktorý mali aj v období pred rokom 1600 (príklad: Padovská univerzita) a nie pod zmeneným moderným názvom. Zaužívané (aj keď často dosť nejasne zaužívané) slovenské názvy má aj zopár slávnych novovekých univerzít (príklad: Oxfordská univerzita), tieto zaužívané názvy treba uviesť medzi SP.

Chrámy a kláštory[upraviť | upraviť zdroj]

§80 Názvy kresťanských, židovských a islamských chrámov (kostolov, bazilík, mešít atď.) a kláštorov (aj opátstiev a pod.) sa v nadpisoch prekladajú do slovenčiny. Robí sa tak aj bez použitia dokladu príslušného prekladu v literatúre či na internete.
Názvy vyššie uvedených chrámov alebo kláštorov sa však môžu ponechať v pôvodnom tvare:

  • ak by preklad v niektorej časti bol značne nejednoznačný alebo nejasný
  • ak ide o celosvetovo veľmi známy historicky významný chrám, ktorého meno sa v slovenskej literatúre doložiteľne nezvykne prekladať (napr. Hagia Sofia)

Čiastočný preklad, teda preklad, pri ktorom sa v názve preloží napr. len slovo kostol, ale zvyšok názvu ostane v pôvodnom jazyku, sa nerobí, okrem prípadov, kde je to v slovenčine jednoznačne tak bežné pre veľa kostolov (napr. Kostol Notre-Dame).

§81 Platí analogicky §69 a §70.

§82 Názvy chrámov a kláštorov v juhovýchodnej a východnej Ázii (Japonsko, Čína, India a pod.), okrem Ruska, sa ponechávajú v origináli.

§83 Pri prípadnom rozhodovaní, ktorý pôvodný názov domáceho alebo zahraničného chrámu je správny, rozhoduje názov uvedený v zdroji, ktorý možno vo vzťahu ku chrámu považovať za oficiálny (napr. na jeho vlastných webových stránkach a podobne), a nie zaužívanosť alebo frekvencia výskytu názvu. Zaužívané názvy je však vhodné uviesť medzi SP.


Hrady, zámky, pevnosti[upraviť | upraviť zdroj]

§84 Názvy hradov a zámkov sa prekladajú do slovenčiny. Robí sa tak aj bez použitia dokladu príslušného prekladu v literatúre či na internete. Pri tomto preklade v zásade platí, že ak je zámok/hrad pomenovaný podľa geografickej lokality, výsledný preklad má podobu „zámok/hrad/pevnosť xxx“, kde xxx je nominatív geografickej lokality; pri preklade zo slovanského jazyka sa však treba pokiaľ je to možné držať tvaru a slovosledu názvu v pôvodnom jazyku. V prípade spornosti, nejasnosti a podobne prekladu sa názov ponechá v pôvodnom tvare.

§85 Platí analogicky §69 a §70.

Paláce[upraviť | upraviť zdroj]

§86 Názvy historických palácov, ktorých názov sa chápe ako pomenovanie paláca (a nie napríklad verejnej inštitúcie sídliacej v paláci), sa uvádzajú v pôvodnom jazyku; do slovenčiny sa môžu preložiť iba antické paláce a veľmi známe historické paláce. Výrazom „veľmi známy“ sa rozumie to, že je uvedený v zozname lokalít svetového dedičstva a/alebo má heslo v slovenských historických, architektonických alebo všeobecných encyklopédiách a/alebo sa často uvádza preložený v iných textoch nezaoberajúcich sa špecificky len regiónom, z ktorého pochádza. Napríklad preklad názvu paláca v Ríme do slovenčiny v (aj odbornom) sprievodcovi po Ríme (ak je v ňom preložená aj väčšina ostatných pamiatok) alebo sprievodcovi po tomto paláci teda ešte nie je dôvod na uvedenie hesla vo wikipédii v preloženom tvare. Bez ohľadu na to, či sa preklad použije v nadpise, preklad názvu paláca pochádzajúci z encyklopedicky významnej odbornej literatúry je vhodné uviesť medzi SP.

§87 Názvy moderných stavieb nazývaných palác (t.j. palác v prenesenom význame) sa riadia podľa pravidiel platných pre typ budovy, ktorý tento palác predstavuje.

Pamätníky, mauzóleá, sochy, ozdobné brány, morové stĺpy a fontány[upraviť | upraviť zdroj]

§88 Názvy pamätníkov (ľudských, nie prírodných), mauzóleí, sôch, ozdobných brán a fontán sa prekladajú do slovenčiny. Robí sa tak aj bez použitia dokladu príslušného prekladu v literatúre či na internete, ale preklad zistený v encyklopedicky významnej odbornej literatúre či encyklopédii (ak nie je z nejakého dôvodu doložiteľne chybný) má (okrem čisto prepisovej stránky prekladu – pozri §39) prednosť pred iným prekladom. V prípade spornosti, nejasnosti a podobne prekladu sa názov ponechá v pôvodnom tvare.

Stavby významné z hľadiska archeológie staroveku[upraviť | upraviť zdroj]

§89 Názvy stavieb významných z hľadiska archeológie staroveku (napr. pyramíd) sa prekladajú do slovenčiny podľa encyklopedicky významných odborných textov alebo encyklopédií (okrem čisto prepisovej stránky – tá sa riadi § 39).

Veže, výškové stavby, mosty, viadukty, akvadukty, tunely[upraviť | upraviť zdroj]

§90 Názvy veží, výškových stavieb, mostov, viaduktov a tunelov sa uvádzajú v pôvodnom tvare. Názvy starovekých veží, mostov, akvaduktov a tunelov, ako aj slávnych iných historických veží a mostov, sa však prekladajú, a to (ak je to možné) podľa encyklopedicky významnej odbornej literatúry alebo encyklopédie.

Cesty[upraviť | upraviť zdroj]

§91 Oficiálne názvy súčasných ciest v Európe a Rusku sa prekladajú do slovenčiny. Robí sa tak aj bez použitia dokladu príslušného prekladu v literatúre či na internete. Oficiálne názvy ciest na ostatných kontinentoch nechávame pod pôvodným názvom, pretože klasifikácia ciest je mimo Európy (napr. v USA alebo južnej Amerike) často veľmi odlišná a preto ťažko jednoznačne preložiteľná.

§92 Paragraf 69 platí analogicky.

§93 Názvy historických ciest sa uvádzajú pod názvom bežným v encyklopedicky významných odborných textoch a encyklopédiách.

Železničné trate[upraviť | upraviť zdroj]

§94 Názvy železničných tratí, ktoré obsahujú koncové stanice, sa v nadpise uvádzajú podľa nasledujúceho vzoru „Železničná trať xx – yy“, kde xx a yy sú koncové stanice. Ostatné typy názvov železničných tratí sa riadia názvom používaným v encyklopedicky významných odborných textoch alebo encyklopédiách. V prípade pochybností má prednosť názov typu „Železničná trať xx – yy“

§95 Po vytvorení článku „Železničná trať xx – yy“ treba urobiť presmerovanie z názvu „Železničná trať yy – xx“ (t.j. prehodené koncové stanice) ako aj z názvov „Železničná trať xx - yy“ (t.j. spojovník namiesto pomlčky) a „Železničná trať yy - xx“ (t.j. spojovník namiesto pomlčky).

Múzeá, galérie, operné budovy, kiná, divadlá; víťazné oblúky; štadióny, športové arény, športové haly, plavárne, kúpele, automobilové okruhy; zábavné parky, priemyselné parky, parky, záhrady; mlyny; nemocnice, budovy súčasných verejných a štátnych úradov, (súčasné) radnice; železničné stanice, prístavy, kozmodrómy, raketové základne; predajne, obchodné domy a nákupné strediská; mincovne, budovy študentských internátov, väznice, cintoríny; ropné plošiny; námestia, ulice[upraviť | upraviť zdroj]

§96 Názvy uvedené v nadpise tohto paragrafu sa uvádzajú v pôvodnom tvare. Názvy starovekých divadiel, víťazných oblúkov, štadiónov, kúpeľov, parkov, záhrad, mlynov, prístavov, väzníc, cintorínov, námestí a ulíc sa však väčšinou prekladajú, a to (ak je to možné) podľa encyklopedicky významnej odbornej literatúry alebo encyklopédie.

Štáty[upraviť | upraviť zdroj]

§97 Názvy štátov sa v nadpisoch štátov píšu v krátkom (teda nie dlhom) tvare uvedenom v zoznamoch ÚGKK. Dlhý tvar sa uvedie medzi SP. To isté platí pre historické (aj všeobecne neuznané) štáty z konca 19. a z 20. storočia, v súčasnosti všeobecne neuznané štáty alebo čerstvo vzniknuté (a všeobecne neuznané) štáty (samozrejme len ak vôbec existuje krátky tvar ich názvu). Krátky tvar alebo dlhý tvar sa samozrejme použije len ak taký tvar naozaj existuje, nevytvára sa umelo. Pre historické štáty spred konca 19. storočia sa voľba dlhého a krátkeho tvaru riadi encyklopedicky významnými odbornými textami a encyklopédiami, pričom krátky oficiálny tvar má v prípade pochybností prednosť pred dlhým oficiálnym tvarom.

§98 Ak došlo k zmene oficiálneho názvu štátu, ktorá ešte nebolo zohľadnená v zoznamoch ÚGKK, preloží sa zmenený názov do slovenčiny a zoznam Geodézie sa v tomto bode ignoruje, až kým zmena nebude doň zapracovaná.

§99 Pre historické (aj všeobecne neuznané) štáty z konca 19. a z 20. storočia, všeobecne neuznané štáty alebo čerstvo vzniknuté (aj všeobecne neuznané) štáty sa krátky aj dlhý názov štátu utvára (z hľadiska celkového prístupu k tvorbe názvu) analogicky k tvorbe názvov štátov uvedených v zoznamoch ÚGKK. To predovšetkým znamená, že cudzojazyčným názvom typu „Republic of X“ či „Republik(a) X“ zodpovedá slovenské „X-ská republika“ (a nie „Republika X“); toto neplatí iba ak je prekladaný názov štátu taký, že sa prídavné meno typu X-ská nedá utvoriť.

Administratívne jednotky[upraviť | upraviť zdroj]

a) negenerická časť názvu[upraviť | upraviť zdroj]

§100 Slovenské názvy väčších administratívnych jednotiek sa tvoria podľa zoznamov ÚGKK. Pre štáty, ktoré v zoznamoch nemajú uvedené názvy administratívnych jednotiek, sa ako názov administratívnej jednotky, ktorá má meno zhodné s historickým regiónom majúcim v odbornej literatúre zaužívané slovenské meno, použije tento názov historického regiónu, inak sa ponechá názov v pôvodnom tvare. Názov historického regiónu sa použije aj vtedy, ak je tento historický región dnes rozdelený na niekoľko administratívnych jednotiek pomocou prívlastkov typu severný/južný/západný/východný alebo horný/dolný; tieto prívlastky sa potom tiež preložia do slovenčiny.

§101 Slovenské názvy malých administratívnych jednotiek (obce, mestá, ich časti a podobne) sa riadia zásadami, ktoré platia pre názvy sídiel.

§102 Slovenské názvy historických administratívnych jednotiek sa riadia encyklopedicky významnými odbornými textami alebo encyklopédiami.

b) generická časť názvu[upraviť | upraviť zdroj]

§103 Generické názvy administratívnych jednotiek (napr. okres, kraj) sa vo veľkej väčšine prípadov prekladajú do slovenčiny. Ak ide o generický názov administratívnej jednotky vytvorený ako opisný výraz (napr. názvy typu „osídlená osada mestského typu“ a podobne), prekladá sa doslova. Treba dbať na to, že nie vždy je správne prebrať (doslova preložiť) generický názov administratívnej jednotky používaný v angličtine (napríklad na anglickej wikipédii).

§104 Musia sa používať preklady generických názvov administratívnych jednotiek tak, ako sú uvedené v článku o administratívnom členení daného štátu alebo – ak takýto článok ešte neexistuje – v hlavnom článku o danom štáte.

§105 Generický názov administratívnej jednotky sa do nadpisu článku o konkrétnej administratívnej jednotke neuvádza, resp. - a to sa vyskytuje oveľa častejšie - v prípade potreby rozlíšenia názvu článku sa uvádza len v rozlišovacej zátvorke nadpisu článku; toto platí aj vtedy, ak je v pôvodnom jazyku generický názov oficiálnou súčasťou názvu administratívnych jednotiek (napríklad namiesto „Región Amazonas“ bude mať článok názov „Amazonas“ alebo v prípade potreby jeho rozlíšenia „Amazonas (región)“). V prípade slovanských jazykov sa však obyčajne ponecháva pôvodné usporiadanie názvu administratívnej jednotky, čiže často je najprv prídavné meno odvodené od samotného názvu a za ním nasleduje generický názov jednotky; podobne sa môže postupovať pri ďalších jazykoch, v ktorých sa názvy administratívnych jednotiek tvoria podobne, teda ako spojenie typického prídavného mena a generického názvu.

§106 Názvy counties v USA sa (aspoň zatiaľ) píšu celé v pôvodnom tvare aj so slovom county, čiže napr. Cedar County.


Roky[upraviť | upraviť zdroj]

§107 Používa sa skratka pred Kr. a po Kr. (a nie pr. Kr., pr(ed) n.l., n.l. a podobne).

Meny[upraviť | upraviť zdroj]

§108 Názvy mien sa (hlavne pokiaľ ide o problém, či sa má uviesť aj prídavné meno štátu alebo sa toto prídavné meno má vynechať) uvádzajú podľa tohto zoznamu NBS [2], ale v prípadoch, kde tento zoznam z jazykového hľadiska protirečí kodifikačným príručkám resp. zoznamom ÚGKK, sa názov meny upraví podľa kodifikačných príručiek resp. zoznamov ÚGKK.

Jazyky[upraviť | upraviť zdroj]

§109 Jazyky (v lingvistickom zmysle) sa uvádzajú v nadpise aj v prvej vete článku v tvare zakončenom na –čina/-ština/-čtina (pozri k tomu aj Názvy jazykov) a nie v tvare „xx-ský jazyk“. Z tvaru „xx-ský jazyk“ je vhodné urobiť presmerovanie na článok xx-čina (hoci sa to zatiaľ veľmi často nerobí), ale tvar „xx-ský jazyk“ sa medzi SP explicitne neuvádza (ak na to nie je konkrétnom prípade nejaký veľmi špecifický dôvod).

§110 Skupiny jazykov sa uvádzajú v tvare „xx-ské jazyky“.

§111 Voľba slovenského názvu jazyka (presnejšie časti názvu pred príponou –čina/-ština/-čtina) sa riadi encyklopedicky významnými odbornými textami alebo encyklopédiami, pričom prednosť majú v prípade protichodných údajov v prvom rade Slovenský slovník cudzích slov – akademický a v druhom rade knihy Jazyky sveta (autori: Krupa a Genzor), Encyclopaedia Beliana a STN obsahujúce zoznamy názvov jazykov. Ak slovenský názov jazyka neexistuje alebo je nezistiteľný, tak:

  • ak je z odbornej literatúry k dispozícii slovenský názov etnika od ktorého názvu je názov jazyka odvodený, názov jazyka sa odvodí od slovenského názvu etnika,
  • inak sa ponechá názov jazyka v pôvodnom tvare.

Písma[upraviť | upraviť zdroj]

§112 Voľba slovenského názvu písma sa riadi encyklopedicky významnými odbornými textami alebo encyklopédiami. Generický názov v nadpise článku o písme typu grécke písmo, latinské písmo a podobne (ak názov písma vôbec obsahuje generický výraz) znie „písmo“ a nie „abeceda“; názov s generickým výrazom abeceda sa však môže uviesť medzi SP. Výraz abeceda sa naopak v nadpise použije, ak ide o článok o jednotlivých národných verziách napr. latinského písma, teda ak sa abecedou výslovne myslí sústava podrobností o všetkých jednotlivých znakoch písma jedného jazyka; aj v tomto prípade sa však obyčajne používa aj výraz „písmo“ a preto je vhodné ho uviesť medzi SP.

Etniká, národy a národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

§113 Nadpisy článkov o etnikách, národoch alebo národnostiach uvádzajú ich názov v množnom čísle. Z jednotného čísla je vhodné na článok urobiť presmerovanie.

§114 Voľba názvu etnika, národa alebo národnosti v nadpise sa riadi v prvom rade kodifikačnými slovníkmi a v druhom rade Slovníkom cudzích slov – akademickým, Veľkým slovníkom cudzích slov a ostatnými encyklopedicky významnými odbornými textami alebo encyklopédiami. Všetky ostatné v takejto literatúre zistené názvy je vhodné uviesť ako synonymá medzi SP. Názvy etník, národov alebo národností sa nevytvárajú podľa umelo vytvorených ad-hoc pravidiel. (O zvyčajnom slovenskom zakončení názvov etník, národov a národností pozri aj Zoznam niektorých chýb v slovenčine#Názvy národov).

Štátne hymny[upraviť | upraviť zdroj]

§115 Nadpis článku o štátnej hymne sa píše v pôvodnom tvare. Nadpis obsahuje názov samotnej piesne; názov v štýle „National anthem of... “ sa použije iba vtedy, ak je toto naozaj jediný oficiálny názov hymny v jej krajine.

Astronomické a kozmonautické objekty[upraviť | upraviť zdroj]

§116 Názov planétky sa v nadpise píše tak, že sa najprv uvedie číslo planétky a za ním samotný názov planétky. Diakritické znamienka sa nevynechávajú.

§117 Názvy vesmírnych objektov sa prekladajú do slovenčiny podľa encyklopedicky významných odborných textov alebo encyklopédií (napr. Astronomická terminológia SAV [3], „Súpis termínov z astronómie“ uverejnený v časopise Kultúra slova v číslach č. 5 z roku 1998, č. 4 z roku 2004 a č. 5 z roku 2008 [Kultúra slova je online] či Encyklopédia astronómie vydavateľstva Obzor).

§117a Názvy súhvezdí, galaxií, hmlovín, hviezdokôp a podobne sa uvádzajú bez predsunutia generického výrazu pred skutočné meno objektu (t.j. pred zaužívané meno objektu alebo pred značku objektu), teda namiesto „Súhvezdie Panna“ je v nadpise len „Panna“ a namiesto „Galaxia NGC 231“ je len „NGC 231“. Generický výraz sa v názve ponecháva len ak je naň zvyšok názvu integrálne napojený, t.j. spravidla ak zvyšok názvu k nemu tvorí prídavné meno (napr. „Krabia hmlovina“). Pri potrebe rozlišovania názvu článku sa do zátvorky uvedie slovo súhvezdie resp. galaxia resp. hmlovina resp. hviezdokopa a podobne. Ak objekt nemá zaužívané meno, uvedie sa jeho odborná značka; pre Messierove objekty je v takom prípade nadpis v tvare „Messier ##“ (nie „M ##“, ani „M##“, ani „Messierov objekt ##“), pre ostatné sa uvádza značka v skratkovom tvare, napr. „NGC ##“.

§118 Názvy kozmických programov sa uvádzajú so slovom Program (alebo podobným výrazom) na začiatku názvu.

§119 Názvy družíc, sond a vesmírnych staníc (okrem Medzinárodnej vesmírnej stanice) sa ponechávajú v čo najúplnejšom pôvodnom tvare (t.j. napr. bez rôznych úprav bežných v médiách a podobne).

Výstavy, Filmové, knižné, hudobné, tanečné, folklórne a podobné festivaly[upraviť | upraviť zdroj]

§120 Názvy výstav (okrem Svetovej výstavy), ako aj filmových, knižných, hudobných, tanečných, folklórnych a podobných festivalov sa uvádzajú v pôvodnom tvare. Doložiteľne zaužívané slovenské preklady sa uvedú medzi SP.

Ceny, ocenenia, rady[upraviť | upraviť zdroj]

§121 Názvy radov sa prekladajú do slovenčiny podľa encyklopedicky významných odborných textov a encyklopédií; ak také nie sú k dispozícii, tak aj doslova. Ak sa prekladá doslova a vhodný preklad je nejednoznačný alebo sporný, názov sa neprekladá.

§122 Ceny a ocenenia, ktoré sú tvorené len slovami prize/prix/preis (resp. ekvivalentmi v iných jazykoch) alebo medal/medaile (resp. ekvivalentmi v iných jazykoch) a menom osoby, podľa ktorej je cena pomenovaná, sa prekladajú doslova aj bez dokladu; ak je meno osoby jednoslovné tak sa konkrétne prekladá štýlom xx-ova cena (napr. Wolf Prize – Wolfova cena), kde xx je meno osoby, a ak je meno osoby viacslovné, tak sa prekladá štýlom cena xx-a, kde xx-a je meno osoby v genitíve. Názvy anglických cien, ktoré obsahujú slovo award, awards sa neprekladajú. U ostatných cien sa prekladá podľa encyklopedicky významných odborných textov a encyklopédií (pri športových cenách aj podľa športových médií), ak v nich názov nie je uvedený alebo sa preklad nepodarilo zistiť, tak sa ponecháva v pôvodnom tvare.

Umelecké diela[upraviť | upraviť zdroj]

Obrazy[upraviť | upraviť zdroj]

§123 Platí analogicky to isté čo pre pamätníky atď- pozri § 88.

Filmy a televízne relácie[upraviť | upraviť zdroj]

§124 Filmy, televízne relácie a jednotlivé časti filmov a televíznych relácií sa uvádzajú pod názvom, pod ktorým boli uvedené na Slovensku; ak taký názov neexistuje alebo je nezistiteľný, uvádzajú sa pod pôvodným názvom. V prípade filmov má prednosť názov, pod ktorým bolo dielo uvedené v kinách, pred ostatnými názvami. Slovenské názvy filmov a seriálov možno najlepšie zistiť na stránkach ČSFD [4]. Treba zdôrazniť, že české názvy filmu, seriálu a pod. alebo doslovné preklady českých či anglických názvov filmov, seriálov a pod., nemajú v nadpise článku čo hľadať.

§125 Pre text v rozlišovacej zátvorke v nadpise článku platí, že filmy sa spravidla rozlišujú podľa roku - do zátvorky sa uvádza text „film z roku 19xx“ resp. „kniha z roku 19xx“ (nie napr. „film z 19xx“ alebo „film, 19xx“).

Knihy a literárne diela[upraviť | upraviť zdroj]

§126 Literárne diela sa (nie len v nadpisoch článkov) uvádzajú pod názvom, pod ktorým vyšli v slovenčine; ak taký názov neexistuje alebo je nezistiteľný, uvádzajú sa pod pôvodným názvom. Diela sa teda neuvádzajú pod názvom, v ktorom vyšli v češtine, ani pod doslovným prekladom českého alebo iného zahraničného názvu, ani nič podobné. Takéto ostatné názvy diela a doslovné preklady názvu diela je vhodné uviesť medzi SP; uviesť pôvodný názov diela v pôvodnom jazyku medzi SP je vyslovene žiaduce.

§127 Názov, pod ktorým dielo vyšlo v slovenčine, možno zistiť napríklad v online katalógoch Univerzitnej knižnice ([5]), Slovenskej národnej knižnice ([6]) a pre knihy spred roku 1993 aj českej Národnej knihovny ([7]). Uvedené sú napríklad aj v knihe Encyklopédia spisovateľov sveta (od vydavateľstva Obzor), tam ale treba dávať pozor na skutočnosť, že v tejto knihe uvádzajú doslovné preklady takmer všetkých diel a iba tie preklady, pri ktorých je rok vydania napísaný kurzívou, sú slovenské názvy diel, ktoré aj naozaj vyšli v slovenčine. Ďalej sú uvedené v Encyklopédii literárnych diel (od vydavateľstva Obzor), aj tu však treba dávať pozor na skutočnosť, že v slovenčine naozaj vyšli len diela, ktoré majú v Encyklopédii literárnych diel v prvom odseku uvedenú skratku „slov.“ a za ňou rok/roky.

§128 Ak (takmer) to isté literárne dielo toho istého autora vyšlo v slovenčine pod viacerými názvami, uvedie sa pod názvom prvého slovenského vydania; toto pravidlo možno vo výnimočných odôvodnených prípadoch porušiť (napr. ak je prvé slovenské vydanie už veľmi staré, čiže písané ešte bernolákovčinou a podobne, alebo ak je názov v tvare prvého slovenského vydania jednoznačne pre verejnosť neznámy/nezvyčajný). Ostatné slovenské názvy sa uvedú medzi SP.

§129 Pre text v rozlišovacej zátvorke v nadpise článku platí, že sa pri zhode názvov viacerých kníh do zátvorky uvádza priezvisko autora knihy.


Podniky a obchodné značky[upraviť | upraviť zdroj]

Podniky (firmy)[upraviť | upraviť zdroj]

§130 Názvy podnikov, t.j. obchodné mená, sa v nadpise uvádzajú v pôvodnom oficiálnom tvare, no s vynechaním S alebo skratky vyjadrujúcich/-cej právnu formu podniku. S alebo skratka právnej formy podniku sa však nevynechajú/-chá, ak je zvyšok názvu na ne (na ňu) z jazykového neoddeliteľne napojený; toto napojenie najčastejšie vyzerá tak, že časť vlastného názvu podniku má podobu alebo zakončenie prídavného mena, takže by po vynechaní právnej formy ostalo len prídavné meno. Názov právnej formy podniku, ktorý sa má podľa predchádzajúcich ustanovení vynechať, sa do nadpisu nepridá ako súčasť názvu ani vtedy, ak má viacero podnikov rovnaký názov a rozlišujú sa len právnou formou; právna forma sa v takom prípade však môže uviesť do rozlišovacej zátvorky (ale do zátvorky sa v môže dať aj iný rozlišovací výraz).

§131 Na začiatku prvej vety článku sa však názov podniku uvedie kompletný, teda aj časťou označujúcou právnu formu.

§132 Oficiálnym tvarom názvu podniku spomínaným v §130 sa rozumie tvar, v ktorom je podnik uvedený v obchodnom registri (napr. na Slovensku v Slovenskom obchodnom registri, cyperskom obchodnom registri a pod.) alebo podobnom zozname v štáte hlavného sídla podniku; ak takýto register nie je k dispozícii, platí tvar oficiálneho názvu podniku v úradnom jazyku štátu hlavného sídla podniku, ktorý je uvedený v poslednej výročnej správe podniku a/alebo na oficiálnych internetových stránkach podniku. Z toho okrem iného vyplýva, že napríklad japonské podniky sa uvádzajú v prepise ich japonského názvu a nie napríklad pod ich anglickým názvom.

§133 Ak existuje dlhý oficiálny názov podniku, použije sa v nadpise dlhý oficiálny názov podniku a nie skrátený názov ani skratka, ani keď je skrátený názov alebo skratka veľmi často používaný.

§134 Písanie veľkých a malých písmen v názve podniku musí byť také isté, aké je aj v oficiálnom názve podniku. V prípade jazykov písaných nelatinským písmom sa pri prepise použije také písanie veľkých a malých písmen, aké by sa uplatnilo pri písaní štandardného (t.j. nie umelecky alebo na zdôraznenie alebo inak upraveného) názvu podniku.

Obchodné značky[upraviť | upraviť zdroj]

§135 Obchodné značky sa (na rozdiel od názvov podnikov) uvádzajú výhradne v podobe, v akej sa nachádzajú aj na výrobkoch, budovách, v katalógoch a podobne; v prípade pochybností o správnom tvare názvu značky rozhodujú oficiálne stránky, výročné správy alebo katalógy podniku. Pre značky písané latinským písmom teda platí, že ak sa značka píše aj na Slovensku napríklad anglickým pravopisom, tak sa v nadpise článku uvedie anglickým pravopisom. Pre značky písané nelatinským písmom, ktorých ekvivalent v latinskom písme daný podnik nemá, sa - ako vždy - použije prepis podľa § 39.


Predpisy a dohody[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluvy a dohody[upraviť | upraviť zdroj]

§136 Názvy zmlúv a dohôd ekonomického, dopravného, ekologického, technického a podobného charakteru sa uvádzajú pod svojim oficiálnym názvom a preložené do slovenčiny. Oficiálny slovenský preklad možno často zistiť najmä v slovenskej Zbierke zákonov (mnohé sa totiž dodatočne vyhlasujú/oznamujú v Zbierke zákonov), inak sa použijú ďalšie právne a iné odborné zdroje a iba ak sa ani potom nenájde slovenský názov zmluvy, doslova sa preloží pôvodný oficiálny názov zmluvy. Ak by oficiálne znenie zmluvy bolo extrémne dlhé, použije sa do nadpisu len rozumne zvolená začiatočná časť celého názvu zmluvy.

§137 Názvy zmlúv významných pre všeobecné dejiny, napr. o zmene hraníc, ukončení vojny a podobne, sa uvádzajú pod názvom uvádzaným v encyklopedicky významných odborných textoch a encyklopédiách.

§ 138 V prípade pochýb, či ide o zmluvu podľa § 136 alebo podľa § 137 sa postupuje podľa § 136.

Právne predpisy (zákony, vyhlášky a podobne)[upraviť | upraviť zdroj]

§ 139 Názvy slovenských právnych predpisov sa uvádzajú pod ich oficiálnym názvom uvedeným v Zbierke zákonov, ale vynechá sa časť „č. yy/ww“, ďalej časť „zo dňa xxx“ a časť názvu typu „v znení neskorších predpisov“/ „v znení zákona č. yy/ww a zákona č. qq/rr“ alebo (ak ide vo vzťahu k danému zákonu o veľmi malú časť jeho obsahu) aj koncová časť názvu typu „a o zmene zákona...“. Zákony, ktoré majú v Zbierke zákonov v nadpise uvedený aj skrátený názov, sa môžu uviesť pod týmto skráteným názvom (napr. Katastrálny zákon, Stavebný zákon); neskrátený názov treba uviesť medzi SP.

§ 140 Uhorské (latinské, maďarské a/alebo nemecké) právne predpisy a rakúske právne predpisy platné aj pre Uhorsko sa uvádzajú v slovenskom preklade. Uhorské zákony, ktoré sa volali zákonné články, sa prekladajú ako „zákonný článok“. Pre maďarské právne predpisy, t.j. predpisy od konca roku 1918, platí § 142.

§ 141 Zahraničné právne predpisy významné pre všeobecné dejiny (napríklad rôzne zákony z revolúcií, zákon o zrušení otroctva a podobne, nie však napr. základné zákony typu obchodný zákonník, občiansky zákonník) sa v nadpise uvádzajú v preklade do slovenčiny, ktorý sa vykoná podľa encyklopedicky významných odborných textov a encyklopédií. Pôvodný názov zákona je vhodné uviesť medzi SP.

§ 142 Ostatné zahraničné (aj české) zákony sa v nadpise uvádzajú pod svojim pôvodným názvom zhruba podľa rovnakých zásad ako sú uvedené vyššie pre slovenské právne predpisy. Doslovný alebo zaužívaný slovenský preklad je potrebné uviesť medzi SP. Zákony (prinajmenšom) z anglosaskej a nemeckej oblasti zvyknú mať (na rozdiel od slovenskej praxe takmer pravidelne) aj oficiálny skrátený názov; ak je taký uvedený niekde v alebo pri nadpise zákona, uvedú sa pod týmto skráteným názvom.

Technické normy[upraviť | upraviť zdroj]

§ 143 Technické normy sa v nadpise uvádzajú len pod svojim alfanumerickým označením. Samotný slovný názov normy sa do nadpisu neuvádza, ale uvedie sa medzi SP.

§ 144 Slovenská norma, ktorá je len prekladom zahraničnej normy, sa uvedie v nadpise pod alfanumerickým označením pôvodnej zahraničnej normy (najčastejšie ISO) a slovenské označenie a názov normy sa uvedie medzi SP.

Dopravné prostriedky[upraviť | upraviť zdroj]

Lode a ponorky[upraviť | upraviť zdroj]

§ 145 Názov lode sa vždy ponecháva v pôvodnom tvare. Výnimku môžu tvoriť len lode z mytológie a staroveku, ale takýto poslovenčený alebo inak prispôsobený názov musí byť prebraný podľa encyklopedicky významného odborného textu alebo podobného relevantného textu. Názvy fiktívnych lodí sa samozrejme riadia textom literárneho textu a podobne, z ktorého sú prebraté.

§ 146 V nadpise článku o civilnej lodi sa nepoužívajú prefixy (napr. prefix RMS, teda Royal Mail Ship, sa vynecháva).

§ 147 V nadpise článku o vojenskej lodi sa používajú prefixy (pozri napr. en:Ship prefix -podnadpis o vojenských lodiach), ale len tie, ktoré naozaj oficiálne existovali a len v období, keď naozaj oficiálne existovali (napríklad prefix HMS existuje od roku 1660 v tvare His Majesty's Ship a až od roku 1780 v tvare HMS, preto „HMS“ môže byť v nadpise článku najskôr od roku 1660). Prefixy používajú dnes najmä americká U.S. Navy a britská Royal Navy a v minulosti aj cisárske nemecké lode a podobne.
Veľa autorov z anglicky hovoriacich krajín si analógiou k praxi, ktorú poznajú z vlastných štátov, umelo vymýšľa prefixy aj pre zahraničné lode, ktoré v skutočnosti prefixy nemajú; takéto prefixy sa v článku nepoužijú (napr. jedna talianska loď sa volá len „Giulio Cesare“ a nie „RM Giulio Cesare“).
Pre lode, ktoré nemajú prefixy, sa v anglickej wikipédii používa v nadpise výraz opisujúci typ lode (napr. „German battleship“ sa používa v názve lode „German battleship Bismarck“); takýto postup je vyslovene nesprávny a zavádzajúci, pretože prvé dve slová netvoria v skutočnosti súčasť názvu lode a sú voľne vymyslené, preto sa v slovenskej wikipédii nesmie nepoužívať.
Ďalšie označenia lodí (napr. tzv. hull number či pennant number) sa do nadpisu nezahŕňajú, ani v podobe zátvorky (do zátvorky idú len ako prostriedok rozlíšenia viacerých lodí rovnakého mena– porov. § 150).

§148 Ak sa meno lode časom menilo, použije sa názov, ktorý loď mala ako posledný. Ostatné názvy sa uvedú medzi SP.

§149 Názov triedy lodí sa píše bez slova trieda, teda nadpis článku neznie „Trieda xx“ ale len „xx“. Slovo trieda je v nadpise článku iba pri rozlišovaní rovnozvučných článkov v rozlišovacej zátvorke, napr. „xx (trieda lodí)“ (niektoré články zatiaľ majú tvar „xx (trieda)“, lepšie je uvádzať „xx (trieda lodí)“).

§ 150 Pre rozlišovacie zátvorky v nadpise platí:

  • Ak odlišujeme od slova označujúceho niečo iné než loď/ponorku, do zátvorky sa uvedie slovo „loď“ resp. „ponorka“.
  • Ak odlišujeme od rovnakého názvu inej lode/ponorky, do zátvorky sa uvedie buď typ lode/ponorky (napr. vojnová loď) alebo – a hlavne nevyhnutne ak rozlíšenie typom lode nestačí –:
    • pre vojenské lode, pre ktoré existuje tzv. hull number alebo pennant number, sa uvedie táto number
    • vo všetkých ostatných prípadoch sa uvedie rok uvedenia lode do služby (alebo ak je neznámy, tak aspoň približný časový údaj existencie lode, napr. „18. storočie“).

Lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

§ 151 [Treba doriešiť, porov. napr. de:Wikipedia:WikiProjekt_Luftfahrt/Namenskonventionen, Wikipedia:Naming conventions (aircraft) ]

Koľajové vozidlá (rušne atď.)[upraviť | upraviť zdroj]

§ 152 [Treba doriešiť, porov. napr. de: Wikipedia:Namenskonventionen/Schienenfahrzeuge ]

Organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Politické strany, hnutia[upraviť | upraviť zdroj]

§153 Názov slovenskej politickej strany alebo hnutia sa uvádza v tvare uvedenom v Registri politických strán http://www.minv.sk/?politicke-strany.

§154 Názvy zahraničných (aj českých) politických strán a hnutí sa prekladajú do slovenčiny, a to v prvom rade podľa encyklopedicky významnej odbornej literatúry alebo encyklopédií a v druhom rade (najmä ak spomenutá odborná literatúra alebo encyklopédie nie sú k dispozícii alebo od ich vydania došlo k zmene názvu) doslova. V prípade názvov v exotickejšom jazyku (napr. arabčine, hebrejčine), ktorý je všeobecne zaužívaný v pôvodnom tvare, je však vhodné do nadpisu článku uviesť namiesto prekladu tento zaužívaný tvar; názvy organizácií v slovanských, germánskych a románskych jazykoch sa na tieto účely nepovažujú za exotickejšie jazyky.

Občianske združenie (okrem športového klubu) a nadácia[upraviť | upraviť zdroj]

§155 Názov slovenského občianskeho združenia (okrem športového klubu) sa uvádza v tvare, v ktorom je uvedené v Registri občianskych združení http://portal.ives.sk/registre/startoz.do. Názov slovenskej nadácie sa uvádza v tvare, v ktorom je uvedená v Registri nadácií http://portal.ives.sk/registre/startrnd.do.

§156 Názov zahraničného občianskeho združenia (okrem športového klubu) alebo nadácie sa uvádza v pôvodnom čo najúplnejšom tvare (bez prípadnej skratky právnej formy).

§157 O občianskych združeniach činných (jasne) medzinárodne pozri § 160 a 161.

Športové kluby[upraviť | upraviť zdroj]

§158 Názov slovenského športového klubu sa uvádza v tvare, v akom je uvedený v Registri občianskych združení resp. Obchodnom registri (s vynechaním označenia právnej formy, napr. a.s.).

§159 Názov zahraničného športového klubu sa uvádza pod názvom zaužívaným v krajine pôvodu v pôvodnom jazyku. Bežné generické časti názvu (napr. football club) sa pritom skracujú spôsobom, akým sa zvyknú skracovať v jazyku krajiny pôvodu klubu (napr. FC) resp. – ak existuje viacero spôsobov skracovania – spôsobom bežným v danom klube. Skracujú sa aj vtedy, ak v oficiálnom názve klubu nie sú skrátené.

Iné organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

a) medzinárodné[upraviť | upraviť zdroj]

§160 Názvy (jasne) medzinárodných (aj medzinárodných športových) organizácií sa v nadpise prekladajú do slovenčiny primárne podľa ich vlastných údajov (napr. webových stránok), sekundárne podľa encyklopedicky významných odborných textov alebo encyklopédií a terciárne (t.j. ak také zdroje nie sú k dispozícií) podľa výsledkov z Googlu a/alebo doslova. Za medzinárodné organizácie sa považujú aj organizácie, ktoré sú činné len v časti krajín Zeme, na jednom kontinente a podobne.

§161 Názvy zahraničných organizácií majúcich pobočky na Slovensku resp. pôsobiacich na Slovensku tak intenzívne, ako keby tu mali pobočku, sa takisto v nadpise prekladajú analogickým spôsobom ako v predchádzajúcom paragrafe.

§162 Organizácie a orgány OSN, EÚ a NATO a ich „podorganizácií“ sa takisto v nadpise prekladajú, a to primárne podľa ich webových stránok a/alebo webových stránok EÚ a/alebo právnych predpisov EÚ. To isté platí pre RVHP a podobné organizácie, ktorými bolo (Česko-)Slovensko členom v minulosti.

b) nemedzinárodné[upraviť | upraviť zdroj]

§163 Významnejšie nemedzinárodné organizácie, ktoré sú relevantné z hľadiska všeobecnej histórie, vrátane rôznych tajných spolkov a podobných organizácií, sa v nadpise prekladajú, a to podľa encyklopedicky významných odborných textov alebo encyklopédií.

§164 Pri rôznych nemedzinárodných revolučných a odbojových hnutiach či organizáciách platí v zásade to isté čo pre politické strany, ale ak sa skôr podobajú na vojenskú organizáciu (teda prevláda polovojenský komponent činnosti), tak je vhodné ich skôr neprekladať (najmä ak sú málo známe).

§165 Pri nemedzinárodných náboženských organizáciách sa voľba či názov preložiť alebo nepreložiť v nadpise riadi zaužívaným postupom pre danú organizáciu v encyklopedicky významných odborných textoch alebo encyklopédiách.

§166 Názvy ostatných nemedzinárodných zahraničných organizácií sa v nadpise neprekladajú. Zásadne sa neprekladajú napríklad názvy národných štatistických organizácií, štandardizačných organizácií, národných obchodných komôr, národných vedeckých spoločností a podobne.

§167 Pre organizácie, ktorých názov sa v nadpise neprekladá, platí, že ak existuje nejaký zaužívaný a/alebo vhodne odzdrojovaný slovenský preklad, je ho vhodné uviesť medzi SP.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]