Pytagorova veta
Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie. Popisuje vzťah, ktorý platí medzi dĺžkami strán pravouhlého trojuholníka v rovine. Umožňuje jednoducho vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán. Slovne sa veta dá formulovať takto:
- Obsah štvorca zostrojeného nad preponou (najdlhšou stranou) pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami.
Formálne možno Pytagorovu vetu vyjadriť rovnicou
,
kde
,
sú dĺžky odvesien a
je dĺžka prepony pravouhlého trojuholníka.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Pytagorova veta je pomenovaná podľa starogréckeho matematika Pythagora zo Samosu, ktorý ju v 6. storočí pred Kr. odvodil pre Európu resp. staroveké Grécko. Pravdepodobne bola ale známa aj v iných starovekých civilizáciách a navyše oveľa skôr (napríklad v Číne , Egypte).
Starí Egypťania a Indovia stavali pozoruhodné stavby. Pri týchto stavbách potrebovali vytyčovať aj pravé uhly.Často to robili takto: Na napnutom špagáte uviazali 13 uzlov tak, aby vzdialenosti medzi uzlami boli rovnaké (napr. po 50 cm). Špagát napli tak, že uzol 1 a 13 upevnili na tom istom mieste a uzly 4 a 8 tiež upevnili (pozri obrázok). Potom uhol 148 je pravý.
Zovšeobecnenie Pytagorovej vety [upraviť]
Nahradenie štvorcov inými plošnými obrazcami [upraviť]
Štvorce je možné vo formulácii vety nahradiť akýmikoľvek inými plošnými útvarmi (kružnicou, trojuholníkom, päťuholníkom a pod.) za predpokladu, že sú si navzájom podobné a ich šírka je priamo úmerná dĺžke príslušnej strany trojuholníka. Súčet obsahov týchto obrazcov nad odvesnami bude opäť rovný obsahu obrazca zostrojeného nad preponou.
Fakt, že to vyplýva už z formulácie pôvodnej vety so štvorcami nad stranami trojuholníka, je možné si uvedomiť vtedy, ak sa vezme do úvahy, že obsah každého z obrazcov je vzhľadom na platnosť predpokladov úmerný obsahu štvorca nad danou stranou a konštanta úmernosti
je vždy rovnaká vďaka vzájomnej podobnosti obrazcov i štvorcov. Ak sa dosadí za plochu štvorcov do vzorca
-násobok plochy obrazca, potom bude možné rovnicu krátiť konštantou
a výsledkom bude hľadané zovšeobecnenie.
Zovšeobecnenie na tri všeobecné vektory v Hilbertovom priestore [upraviť]
Pytagorovu vetu je možné zovšeobecniť na ľubovolný vektorový priestor so skalárnym súčinom (t. j. Hilbertov priestor). Trojuholníkom sú v tomto prípade myslené tri vektory
,
,
, pre ktoré platí
Potom platí podobný vzťah normami týchto vektorov, ako v prípade rovinného trojuholníka:
kde
je norma príslušného vektorového priestoru. Z tejto všeobecnejšej formulácie je možné odvodiť aj pôvodnú rovinnú verziu vety. Ak rovinu chápeme ako dvojrozmerný euklidovský priestor s obyčajným skalárnym súčinom a v trojuholníku
s pravým uhlom pri vrchole
označíme
potom vyplýva pôvodná Pythagorova veta zo vzťahu noriem vektorov (treba si uvedomiť, že v tomto prípade je norma vektoru len dĺžkou zodpovedajúcej strany).
Dôkazy Pytagorovej vety [upraviť]
Dôkazov Pytagorovej vety jestvuje veľmi veľa, uvádza sa až viac ako 300. Tu sú uvedené len niektoré z nich.
Dôkaz číslo 1 [upraviť]
Ide o grafický dôkaz. Štvorec so stranou
je možné zložiť dvomi spôsobmi (pozri obrázok):
- zo štyroch pravouhlých trojuholníkov a dvoch štvorcov so stranami
a 
- zo štyroch pravouhlých trojuholníkov a jedného štvorca so stranou
.
Z rovnosti obsahov štvorca pri oboch spôsoboch zloženia vyplýva platnosť Pytagorovej vety.
Dôkaz číslo 2 [upraviť]
Ide v podstate o zápis prvého dôkazu pomocou rovníc.
Obsah celého štvorca je možné vyjadriť dvomi spôsobmi:
- Strana štvorca je zložená zo strán trojuholníka
a
. Pre jeho obsah teda platí:
.
- Štvorec je tvorený štyrmi modrými pravouhlými trojuholníkmi a bielym štvorcom uprostred so stranou
. Obsah celého štvorca je teda súčtom obsahov štyroch pravouhlých trojuholníkov (
) a bieleho štvorca so stranou c (
). Obsah celého obrazca je daný vzorcom
.
Pretože ide v oboch prípadoch o ten istý štvorec, musí sa jeho obsah spočítaný obidvomi spôsobmi rovnať. Preto platí
a po úprave dostaneme Pytagorovu vetu v známom tvare
.
Dôkaz číslo 3 [upraviť]
Je možné sa jednoducho presvedčiť, že ak sú zelenou farbou vyznačené uhly (
a
, ktorý sa rovná uhlu
) zhodné, potom sú si trojuholníky navzájom podobné (veľkosti ich strán sú v rovnakom pomere a ich uhly sú zhodné).
Dôkaz podobnosti (rovnosti uhlov) [upraviť]
Súčet vnútorných uhlov každého trojuholníka je 180° (
). Zároveň platí, že v pravouhlom trojuholníku musí byť práve jeden uhol pravý (t. j. 90°; pozri obrázok):
z uvedeného vyplýva, že
Z 1. a 3. rovnice vyplýva (uhly
a
sú zhodné), že platí |
| = |
|. Ak
dosadíme do 3. rovnice na miesto
, z porovnania s 2. rovnicou vyplynie, že platí |
| = |
|. Trojuholníky sú si teda podobné.
Samotný dôkaz [upraviť]
Skrátene je popísaný už v samotnom obrázku. Pri podobnosti trojuholníkov platí, že
a rovnako platí aj
Z oboch rovníc potom vyplýva, že
Zo spomínaného obrázka vyplýva, že
, čo po dosadení dá:
Pytagorejské čísla [upraviť]
Viac informácií v samostatnom článku Pytagorejské čísla.
Pytagorejské čísla tvoria trojice prirodzených čísel
,
a
, pre ktoré platí
. Sú to teda prirodzené čísla, ktoré vyhovujú Pytagorovej vete. Pytagorejské čísla sú napríklad 3, 4, 5.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pytagorova veta
Externé odkazy [upraviť]



.
) a bieleho štvorca so stranou c (
). Obsah celého obrazca je daný vzorcom
.









