Ararat (vrch v Turecku)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka Turecka Ararat
 Ararat
Ararat, pohľad z arménskej strany. V popredí kláštor Khorvirap.
Typ: stratovulkán
Posledná erupcia: 1840
Výška: 5 137 m n.m.
Zemepisná dĺžka: 44°18′ 00″ v.d.
Zemepisná šírka: 39°42′ 00″ s.š.
Poloha: Iğdır
Turecko
Pohorie: Arménska vysočina
 Ararat
Mapa sveta
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Ararat (turecky Ağrı Dağı, v Arménsku známy aj pod názvom Masis) je neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa na východe Turecka, blízko hraníc s Arménskom a Iránom. Pri dobrej viditeľnosti je zhliadnuteľný aj z arménskeho hlavného mesta Jerevanu. Je vysoký 5 137 m n. m. Je to najvyšší vrch pohoria Arménska vysočina a najvyšší vrch Turecka. Pôvodne patril Arménsku, ale bol násilne vyvlastnený Tureckom. Je významným objektom arménskej histórie. Viaže sa naň množstvo arménskych príbehov a povestí.

[upraviť] Geológia

Ľadom pokrytá sopka je vlastne dvojitý vulkán, tvorený je dvoma štítmi: Veľký Ararat (5 137 m n. m.) a Kucuk Ararat (Malý Ararat) s výškou 3 896 m n. m. Sopka leží na okraji reťaze vulkánov, tiahnúcich sa v severovýchodnej línii od Nemrut Dağı. Posledná aktivita sopky v roku 1840 spôsobila únik magmy z parazitického krátera a vyžiadala si aj obete na životoch. Predchádzajúce erupcie vytvorili množstvo parazitických kráterov na západnej stene sopky, ako aj početné množstvá dacitovo-ryolitových dómov.

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy