Rwanda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rwandská republika
Vlajka Rwandy Znak Rwandy
Vlajka Znak
Národné motto:
Ubumwe, Umurimo, Gukunda Igihugu
(Jednota, práca, patriotizmus)
Štátna hymna:
Rwanda nziza
(Naša Rwanda)
LocationRwanda.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republika y’u Rwanda (rw.), République rwandaise (fr.), Rwandese Republic (angl.)
 • krátky Rwanda
Hlavné mesto Kigali 909 000
1°57′ j.š. 30°4′ v.d.
Najväčšie mesto Kigali
Úradné jazyky rwandčina, francúzština, angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
prezidentská republika
Paul Kagame
Bernard Makuza
Vznik 1. júl 1962
Susedia Burundi, Kongo (býv. Zair), Tanzánia, Uganda
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
26 338 km² (144.)  
1 670 km² (5,3 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2013)
 • sčítanie (2002)

 • hustota (júl 2013)
 
12 012 589 (73.)
8 128 553

397.6/km² (18.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2012
14.91 bil USD. $ (141.)
{{{HDP na hlavu}}} $ ({{{Poradie HDP na hlavu}}}.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,450 (159.) – nízky
Mena rwandský frank (RWF)
Časové pásmo
 • Letný čas
EET (UTC+2)
bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód RWA / RW
Medzinárodná poznávacia značka RWA
Internetová doména .rw
Smerové telefónne číslo +250

Rwanda je malý vnútrozemský štát, ktorý hraničí s Ugandou (169 km), Burundi (290 km), Kongom (býv. Zairom) (217 km) a Tanzániou (217 km). Vďaka jej hornatému ale úrodnému terénu sa zvykne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines). Okolitému svetu sa táto najhustejšie obývaná krajina kontinentálnej Afriky stala známa genocídou z roku 1994. Predtým ju svet poznal ako domov horských goríl.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými známymi obyvateľmi tejto oblasti boli Twaovia (Batwa) a Pygmejovia. Migrácia bantuských kmeňov však spôsobila ich presun alebo splynutie s nastupujúcim obyvateľstvom. Pred obdobím európskej kolonizácie Afriky sa na území dnešnej Rwandy nachádzal jeden z najrozvinutejších monarchiálnych systémov oblasti vytvorený kmeňom Tutsiov.

V roku 1895 sa Rwanda stala nemeckou kolóniou. Nemci tu uplatnili podobný spôsob nepriamej vlády ako Briti v Ugandskom kráľovstve. Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne sa správcom stalo pod mandátom Spoločnosti národov Belgicko spolu s Burundi pod nazvom Ruanda-Urundi. Počas ich nadvlády sa k moci dostali menšinoví Tutsiovia, ktorých považovali za vyššiu triedu ako majoritných Hutuov. Pomocou takejto vlády viedli Belgičania prísnu politiku, čím dochádzalo k polarizácii týchto dvoch kmeňov. Mnoho mladých roľníkov sa pre vysoké dane a hlad presťahovalo do susedných krajín.

Po druhej svetovej vojne zverilo OSN správu Ruanda-Urundi znova Belgicku. Po sérii zmien, vrátane niekoľkých reforiem, zavraždenia kráľa Mutara III. v roku 1959, úteku posledného kráľa z rodu Nyiginyaovcov Kigeriho V. do Ugandy, začali získavať Hutuovia viac z moci a v čase získania nezávislosti v roku 1962 ju prakticky prevzali celú.

V roku 1990 vpadol z Ugandy tutsijský Rwandský vlastenecký front (RPF) s cieľom získať moc. Reakciou vlády Juvénala Habyarimana boli pogromy na tutsijské obyvateľstvo. V priebehu bojov boli Rwandskou vládou tajne trénovaní mladí muži v ozbrojených skupinách nazývaných interahamwe („bojujúci spoločne“). Na propagandu namierenú proti Tutsiom bolo zriadené vysielanie rozhlasovej stanice Radio Télévision Libre des Mille Collines (RTLM). V auguste 1993 podpísala vláda a RPF zmluvu o ukončení bojov známu podľa miesta podpisu ako Arushská dohoda. Boje aj napriek tomu pokračovali. OSN vyslala do oblasti mierové jednotky United Nations Assistance Mission for Rwanda (UNAMIR) pod vedením kanadského generála Roméa Dallairea, ktorý vo svojej knihe Shake Hands With The Devil z roku 2003 ostro kritizuje finačné ako aj ľudské poddimenzovanie tejto misie.

Počas konfiktu bolo RPF obviňované z bombardovania hlavného mesta. Predpokladá sa však, že tieto útoky boli realizované hutuskou armádou s cieľom odôvodnenia etnického násilia. 6. apríla 1994 bolo nad Kigali pri pristávaní zostrelené lietadlo s prezidentom Habyarimanaom. Zostáva nejasné, kto bol skutočným organizátorom atentátu, no hutuskí nacionalisti ho využili ako zámienku na uskutočnenie genocídy. Odhaduje sa, že v priebehu približne 100 dní bolo jednotkami interahamwe zabitých 500 000 až 1 000 0000 Tutsiov a umiernených Hutuov. Pomoc pre jednotky UNAMIR bola odmietnutá. Francúzske jednotky vyslané s cieľom stabilizovať situáciu pod Opération Turquoise nakoniec evakuovali iba nerwandských štátnych príslušníkov, nakoľko ich prítomnosť viedla k vyostreniu situácie.

Vstupom RPF do hlavného mesta Kigali sa dňa 4. júla 1994 oficiálne skončili boje. Z obavy pred odplatou Tutsiov ušli 2 milióny Hutuov do susedných krajín. Väčšina z nich sa už vrátila, no niekoľko militantných členov zostalo v Konžskej demokratickej republike a malo zásluhy na vzniku prvej a druhej Konžskej vojny. V roku 1996 napadla Rwanda a Uganda východnú časť Konžskej demokratickej republiky s cieľom získať vplyv a eliminovať jednotky interahamwe operujúce v tejto oblasti, čo viedlo k prvej Konžskej vojne.

Súčasná Rwanda stále zápasí s dôsledkami genocídy a vojny. Vodcovia rwandskej genocídy sú stíhaní Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v Rwande a neformálnym vidieckym právnym programom Gacaca. Súčasná vláda vedená Paulom Kagamem stráca podporu, čo vedie k ďalšiemu napätiu.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojenskom víťazstve v júli 1994 zostavil Rwandský vlastenecký front koaličnú vládu podobnú za vlády prezidenta Junévala Habyarimana v roku 1992 a dostala názov Širokospektrálna vláda národnej jednoty (Broad Based Government of National Unity). Jej práva boli založené na ústave, Arrushskej dohode z roku 1993 a politických deklaráciách zúčastnených politických strán. Národné hnutie pre demokraciu a rozvoj, ktoré bolo hlavným strojcom Rwandskej genocídy bolo zakázané.

Prvé povojnové prezidentské a parlamentné voľby sa konali v auguste a septembri 2003. Súčasný rwandský parlament má najvyššie zastúpenie žien na svete (48,8 %).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Nyungwejský les

Rwanda leží v severozápadnej časti Východoafrickej náhornej plošiny, v okrajovej zóne Stredoafrickej priekopy a jej povrch je značne členitý. Západná časť krajiny je hornatá (2500 m) a stupňovite prechádza do nižšej hornatiny na východe. Západný horský masív, zložený z prahorných žúl a kryštalických bridlíc, dosahuje výšku až 3000 m a spadá do Stredoafrickej priekopy. Vo východnej časti náhornej plošiny, zloženej z proterozoických metamorfovaných bridlíc a kremičitanov, prevládajú v reliéfe nevysoké vrcholky s miernymi svahmi, rozčlenené hlbokými zárezmi riečnych údolí. Priemerná výška sa pohybuje v rozmedzí 1400 až 1800 m. Najvyššiu výšku dosahuje v severozápadnej časti krajiny vulkanický masív Virunga s pohraničnou horou Karisimbi (4507 m) a mnoho ďalších vrcholov s výškou okolo 4000 m. Najnižší bod predstavuje Rusizi River s nadmorskou výškou až 950 m.

Podnebie Rwandy patrí do oblasti rovníkovej monzúnovej klímy s dlhým obdobím dažďov (september-jún) a krátkou dobou sucha (jún-september). Teplotné pomery zodpovedajú nízkym zemepisným šírkam a sú miernejšie vplyvom značnej nadmorskej výšky. Priemerné mesačné teploty sa pohybujú od 17 °C (jún, júl) do 20 °C (september. október). Rovnako sú malé aj denné výkyvy teplôt. Ročné množstvo zrážok narastá od východu k západu. Zrážky na západe dosahujú hodnoty 900-1000 mm, na západe 1300-1500 mm a v horskej skupine Virungy až 2000 mm. Priemerný ročný úhrn zrážok je 830 milimetrov.

Vodstvo Rwandy zaberá vplyvom veľkého množstva zrážok a vhodného podložia pomerne hustú riečnu sieť. Väčšina územia patrí k povodiu Nílu (východná časť), len menšia, západná časť odteká do Konga. Najdôležitejšou riekou krajiny je Kagera, zdrojnica Nílu dlhá 690km (na území Rwandy 450km, ktorá tvorí časť južnej a celú východnú hranicu štátu. Západná hranica vedie po rieke Ruzizi, ktorá vyteká z jazera Kivu a vlieva sa do jazera Tanganika. Jazero Kivu (2650km²) v Stredoafrickej priekope náleží Rwande iba na východnej strane. V krajine sú ďalej jazerá Ihema, Burera, Ruhondo, Mugesera a časti jazier Tsohohoha a Rugwero, ktoré do Rwandy zasahujú z Burundi.

Rastlinstvo a živočíšstvo. Veľká časť územia bola v minulosti pokrytá vždyzelenými i opadavými lesmi, ktoré sú dnes takmer odstránené a premenené v savany na horských červených pôdach. Lávové polia v Stredoafrickej priekope s červenohnedými pôdami sú pokryté xerofytnými lesmi a krovinami. V pohorí Virunga sa vyskytuje pásmové usporiadanie vegetácie. V najnižších polohách sa vyskytujú vždyzelené horské lesy, ktoré prechádzajú do bambusových porastov a drevín. V najvyšších polohách sa rozprestierajú horské lúky. Počet živočíšnych druhov je stále ešte dosť vysoký. Z veľkých bylinožravcov sú zastúpené slony, hrochy, byvoly, zebry, a rôzne druhy antilop, zo šeliem levy, leopardy, hyeny. V lesoch masívu Virunga žijú početné druhy opíc, obzvlášť sú tu zastúpené gorily a šimpanzy. Rieky a jazerá sú domovom veľkého množstva vodných a brodivých vtákov i sladkovodných rýb. Početne zastúpení sú aj plazy a hmyz.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Členenie po roku 2006

Rwanda bola v minulosti riadená prísnou hierarchiou koloniálnych čias. Pred kolonizáciou krajinu spravoval kráľ (Mwami) pomocou provincií a okresov. Súčasná ústava rozdeľuje krajinu na provincie, okresy a obce. Päť provincií je akýmsi sprostredkovateľom medzi vládou a okresmi. Každá provincia je vedená guvernérom, ktorý je schvalovaný v senáte a následne menovaný prezidentom. Okresy sú zodpovedné za koordináciu verejných služieb a hospodárskeho rozvoja. Samostatnou provinciou je mesto hlavné mesto Kigali. Súčasné správne rozdelenie bolo vytvorené v roku 2006 s cieľom decentralizácie moci. Predchádzajúca štruktúra s 12 provinciami, sústredenými okolo najväčších miest bola nahradená piatimi provinciami, založenými hlavne na geografickom aspekte.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rwanda sa radí medzi veľmi chudobné krajiny, odkázané na medzinárodnú pomoc. V prepočte na jedného obyvateľa prijala v ostatných rokoch najvyššiu zahraničnú pomoc na svete. Jediný významný exportný produkt, s ktorým sa jej darí preniknúť na svetový trh je káva, hlavne jej kvalitnejšia odroda arabica (prinesená európskymi misionármi). V krajine je rozvinutá šedá (nekontrolovaná) ekonomika, napr. vyťažené zlato sa často stráca vďaka pašerákom v susedných krajinách. Nedostatok energií sa nahrádza o.i. ťažbou metánového plynu z oblasti jazera Kivu. Časť elektriny produkuje hydroelektráreň Mukungwa, zvyšok sa musí dovážať zo susednej Demokratickej republiky Kongo. Aj keď je krajina pretkaná hustou cestnou sieťou, veľmi malá časť ciest je spevnených. Členitá krajina umožňuje veľkú variabilitu pestovania rôznych obilovín, hľúz, strukovín, orieškov, banánov, kávy, čaju a zeleniny. Nestabilné politické prostredie spôsobujú, že sa tu vyskytuje hlad a krajina je odkázaná na dovoz potravín. Okolo 90% obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Zvyšných 10% pracuje v oblasti priemyslu a služieb. Hlavnými exportnými partnermi sú Keňa (28%), Malajzia (15.5%), Čína (12.6%), Demokratická republika Kongo (11.2), USA (5.2%) a Svazijsko (4.5%). Najdôležitejším importným partnerom je rovnako Keňa (18.3%), nasledujú Uganda (16.5%), USA (10.5%), Spojené arabské emiráty (8.9%), Čína (5.8%) a Tanzánia (5.3%).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa odhaduje počet obyvateľov Rwandy na 12 012 589. Obyvateľstvo Rwandy sa skladá z troch etnických skupín, o ktorých pôvode sa dodnes diskutuje. Niektorí veria, že tieto etnické skupiny vznikali na území dnešnej Rwandy, zatiaľ čo ostatní predpokladajú, že sú výsledkom migrácie. Hutuovia, kmeň zo skupiny Bantu (Západní Afričania), sa v minulosti živili prevažne roľníctvom a dnes tvoria asi 84% väčšinu. Tutsiovia, kmeň zo skupiny Hamite (Východní Afričania), reprezentujú asi 15 % obyvateľstva, pričom až do roku 1959 boli vládnucim etnikom v krajine. Živili sa prevažne chovom dobytka. Twaovia (pygmejovia) sú potomkovia pôvodných obyvateľov a tvoria len 1 % zo súčasného obyvateľstva. Boli to lovci a hrnčiari. Pre všetkých je charakteristická bantuská kultúra. Údaje o etnickom zložení môžu byť skreslené z dôvodu etnických čistiek a sťahovania utečencov do susedných krajín. Veková pyramída obyvateľstva predstavuje progresívny typ. Až 42.3% obyvateľstva spadá do vekovej skupiny 0-14 rokov. Počet obyvateľov nad 55 rokov je veľmi malý. Predstavuje iba 6.4%. Dôvodom je veľmi zlá situácia v krajine (hlavne hladomor). Priemerná dĺžka života predstavuje celkovo 58.44 roka, u mužov 56.96 roka a u žien 59.96 roka. Veľkým problémom Rwandy je aj vírus HIV. Percento nakazených predstavuje 2.9%, čo Rwandu radí na 25. miesto vo svete. Obyvateľstvo Rwandy vyznáva hlavne katolícke náboženstvo (56.5%), protestanti tvoria 26%. Významnými náboženstvami v krajine sú aj adventisti (11.1%). Zastúpenie majú aj sunnitskí moslimovia (4.6%), ateisti (1.7%) a animisti (0.1%). Rwanda je aj napriek genocíde najhustejšie obývanou krajinou kontinentálnej Afriky. Živobytie takmer každej vidieckej rodiny zabezpečuje farma na úbočí hôr. Mestá vznikajú v okolí administratívnych centier.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými zložkami rwandských slávností sú hudba a tanec. Tradičný tanec v Rwande sa skladá z troch zložiek: Umushagiriro (kravský tanec), ktorý tancujú ženy, Intore (tanec hrdinov), ktorý tancujú muži a bubny nazývané Ingoma. Najznámejšou tanečnou skupinou je Národný balet, založený prezidentom Habyarimanom v roku 1974. Najdôležitejším hudobným nástrojom je bubon. Bubenici hrajú v rôznych skupinách, hlavne však od 7 do 9 členov. Najznámejšími hudobnými žánrami sú hip hop, reggae a R&B.

Základnou zložkou rwandskej kuchyne sú lokálne plodiny miestneho poľnohospodárstva ako sú banány, sladké zemiaky, fazuľa. Mnoho obyvateľov Rwandy jedáva mäso iba niekoľkokrát do mesiaca. Ľudia žijúci v oblasti jazier sa živia väčšinou rybami. V mestách sú populárne špízy z hovädzieho mäsa, servírované s grilovanými banánmi. Hlavným nápojom v krajine je Ikivuguto, (fermentovaný jogurt). Keďže ide o kresťanskú krajinu, populárnym nápojom je aj pivo Urwagwa. Ide o nápoj vyrábaný z banánov, používaný pri rôznych oslavách.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]