Seychely

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Seychelská republika
Vlajka Seychel Znak Seychel
Vlajka Znak
Národné motto:
Finis Coronat Opus
(Koniec korunuje dielo)
Štátna hymna:
Koste Seselwa
(Spojme sa všetci Seychelčania)
LocationSeychelles.png
Miestny názov  
 • dlhý Repiblik Sesel (kreol.), Republic of Seychelles (angl.), République des Seychelles (fr.)
 • krátky Sesel (kreol.),
Seychelles (angl., fr.)
Hlavné mesto Victoria
4°37′ j.š. 55°27′ v.d.
Najväčšie mesto Victoria
Úradné jazyky kreolčina, angličtina, francúzština
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
prezidentská republika
James Michel
Vznik 29. jún 1976
Susedia žiadni (ostrovný štát)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
459 km² (197.)  
0,5 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2012)
 • hustota (2012)
 
90024
186.2/km² (60.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2012
2,17 mil $ (175.)
11 226 $ (55.)
Index ľudského rozvoja (2013) 0,806 (46.) – veľmi vysoký
Mena seychelská rupia (SCR)
Časové pásmo
 • Letný čas
SCT (UTC+4)
bez zmeny (UTC+4)
Medzinárodný kód SYC / SC
Medzinárodná poznávacia značka SY
Internetová doména .sc
Smerové telefónne číslo +248

Seychely (výslovnosť: „Sejšely“, celým názvom Seychelská republika) je ostrovná republika v západnej časti Indického oceána, v blízkom susedstve Madagaskaru a východného pobrežia Afriky. Zaberá rozlohu približne 455 km² (Súš). Celkovo tvoria Seychelly 155 ostrovov, z toho 45 sú Vnútorné ostrovy, ktoré sú najstaršími stredooceánskymi žulovými ostrovmi na Zemi. Zaberajú 54% celkovej rozlohy Seychel, ale žije na nich 99% populácie. Zvyšné ostrovy sú zväčša nízko položené koralové atoly a útesy (tzv. Vonkajšie ostrovy), ktoré sa delia ešte do 5 skupín.

Hlavným mestom Seychel je Victoria na ostrove Mahé. Ostrovy sú známe najmä ako luxusná dovolenková destinácia.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Anse Source d'Argent 2-La Digue.jpg

Hoci ostrovy boli známe už v stredoveku arabským kupcom a na začiatku 16. storočia tu ako prví Európania pristáli Portugalci, zostávali dlho bez trvalého osídlenia. Až v polovici 18. storočia tu Francúzsko zriadilo kolóniu, nazvanú podľa vtedajšieho ministra financií Jeana Moreaua de Sechelles. Obsadené ostrovy zostali vo francúzskych rukách až do porážky Napoleona v roku 1815 v bitke pri Waterloo. Po vydaní parížskej zmluvy sa Seychelly dostali pod vplyv Veľkej Británie. V roku 1825 bola populácia Seychell už 7 000 obyvateľov. Hlavným mestom sa stalo mesto Victoria. Seychely dosiahli nezávislosť v roku 1976 a stali sa republikou v rámci Commonwealthu. Dostali sa pod vládu jednej strany na čele s prezidentom Francé Alberta René v roku 1977. Ten 4. decembra 1991 oznámil návrat k pluralitnému systému. V roku 1993 boli prvé pluralitné parlamentné a prezidentské voľby, v ktorých bol zvolený. Neskôr aj v roku 1998 a 2003. V roku 2004 odstúpil a súčasným prezidentom je James Alix Michel.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Seychelská republika má multistranícky politický systém s výkonnou mocou prezidenta ako hlavy štátu a vlády. Prezident stojí na čele kabinetu 13 ministrov, ktorý zahŕňa aj podpredsedu. V apríli 2004 James Alix Michel nahrádza prezidenta France Alberta René, ktorý zastával túto funkciu od roku 1977.

Medzi vládnuce politické strany patrí strana Parti Lepep, Ľudová strana na čele s prezidentom Michelom. Ďalšou stranou je Populárne demokratické hnutie (PDH) na čele s Davidom Pierre.

Seychelská republika je členom Organizácie Spojených národov, Africkej únie, spoločenstva a La Francophonie. Má veľvyslanectvo v Paríži, New Yorku, Bruseli, Naí Dillí, Pekingu, Pretórii a Londýne, rovnako ako mnoho honorárnych konzulátov po celom svete.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma Seychell je pomerne vyrovnaná, bez extrémnych výkyvov. Teplota zriedka klesá pod 24°C a stúpa nad 32°C. Seychelly patria k celoročným destináciám aj preto, lebo aj tie najvzdialenejšie južné ostrovy ležia mimo cyklónových pásiem. Chladnejšia klíma je od novembra do marca, kedy zvyknú fúkať severozápadné vetry. More je v tomto období pokojné, počasie teplé a vlhké s priemernou rýchlosťou vetra 15-22 km/hod. Najviac ročných zrážok spadne v období mesiacov december – február a od mája do októbra býva najsuchšie obdobie.

Populácia[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná populácia Seychel (približne 90 tis. obyvateľov) vychádza z multietnických koreňov. Pôvod obyvateľov je zahŕňa oslobodených otrokov, európskych osadníkov, politických vyhnancov, dobrodruhov, obchodníkov arabského a perzského pôvodu ako aj Číňanov alebo Indov. Prakticky každý národ na Zemi je v tejto kultúre zastúpený a prispieva svojim zvláštnym vplyvom na dnešnú živú a zároveň pokojnú spoločnosť.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálnymi jazykmi sú tri jazyky; kreolský, anglický a francúzsky jazyk. Mnoho ľudí na Seychelách rozpráva plynule aj po taliansky, či nemecky.

Náboženstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Rímsky katolicizmus zostáva dominantným náboženstvom Seychel, ale sú tu aj anglikánske a protestantské kostoly a miesta uctievania iných denominácií. Vedľa seba žijú v harmónii kresťanská, moslimská, hinduistická a bahaistická komunita so sídlami na ostrovoch Mahé, Praslin a La Digue.

Kultúra a umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmopolitné Seychelly sú farebnou zmesou rôznych rás, kultúr a náboženstiev. Počas histórie tejto krajiny tu prichádzali ľudia z Európy, Afriky a Ázie. Spolu s nimi prišli aj odlišné kultúry, zvyky a tradície a prispeli k spôsobu života dnešných Seychel. Vplyvy rôznorodosti kultúr možno pozorovať v umení, architektúre, hudbe, tanci a tradične sa odlišuje aj kuchyňa. Architektonický návrh niektorých veľkých starých domov s ich strmými strechami reprezentuje štýl prispôsobený pre pohodlné bývanie v trópoch, ktorý ešte zobrazuje vplyv francúzských a britských kolónií. Moderná architektúra sa snaží asimilovať tradičné štýly s praktickými funkciami. Tvorba miestnych umelcov vykazuje vplyv rôznych štýlov, ktorá odráža multietnické pozadie ostrovov. Kreolská hudba a tanec majú svoje korene v africkej a európskej kultúre s rytmami, tradične sprevádzané jednoduchými bubnami a sláčikovými nástrojmi.

Seychelskú umeleckú scénu tvorí rôznorodé spektrum maliarov, sochárov, spisovateľov, básnikov, remeselníkov, tanečníkov či hudobníkov.

Diela umelcov aj remeselníkov používajú ako prírodné materiály ako škrupiny kokosového orecha, šupky, vlákna, bambus, mušle a koraly, tak aj ušľachtilé materiály ako zlato, striebro, keramiku, kovy a pod.

Hudba a tanec hrajú významnú úlohu v kultúre Seychel a vo všetkých typoch miestnych slávností. Typickým tancom je tanec Sega. Populárnym tancom je aj Moutya, je to typický otrocký tanec, ktorým vyjadrovali otroci svoju nespokojnosť. Existuje niekoľko speváckych zborov, ktoré spievajú tradičné piesne a podporujú zborovú hudbu s repertoárom, ktorý zahŕňa posvätné témy ako napríklad evanjelium a a venujú sa aj ľudovej hudbe.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

BigBenVictoriaSeychelles.JPG

Seychelská architektúra je rôznorodá vo svojom štýle a praktická svojím dizajnom. Jasne to ukazuje vplyv koloniálnej minulosti a spája ich s praktickými prvkami, ako sú strmé strechy, široké verandy. Pôvodne bolo mnoho domov zastrešených šindľovou strechou z kokosového dreva, ale z praktických dôvodov je tento druh strešnej krytiny na ústupe. Mnoho ľudí v krajine preferuje menšie domy. Drevené obklady sa čím ďalej tým menej používajú a dáva sa prednosť betónu.

Kuchyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Kreolská kuchyňa ponúka jemnosti a nuansy typické pre francúzsku kuchyňu, ponúka aj exotické indické jedlá a pikantné chute Orientu. Grilované ryby alebo chobotnice podliate omáčkou z drveným chilli, zázvorom a cesnakom sú miestne obľúbené jedlá ako aj rôzne lahodné karí pripravené s kokosovým mliekom. Takisto sa s obľubou používa miestne ovocie ako Papája melónová či granátové jablko. Pokrmy z darov mora (seafood) má nezastupiteľné miesto v miestnej kuchyni. Za národnú plodinu sa považuje ryža.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na africké pomery sú Seychely ekonomicky blahobytnou krajinou. Najdôležitejším zdrojom príjmov je cestovný ruch. Ročne strávi na Seychelách približne 150 000 turistov. Ďalším významným hospodárskym odvetvím je lov a spracovanie rýb. Veľká časť potravín sa však do krajiny dováža, naopak dôležitou vývoznou surovinou sú kokosové orechy, kokosové vlákna, škorica a vanilka.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Kokosový orech prezývaný „ženské lono“

Seychely sú živé múzeum prírodnej histórie a rezervácia pre niektoré z najvzácnejších druhov flóry a fauny na Zemi. Takmer 50% rozlohy krajiny tvoria národné parky a rezervácie. Seychely majú prepracovanú politiku ochrany prírody, ktorá vyústila v závideniahodný stupeň ochrany životného prostredia a rôznych ekosystémov, ktoré podporuje.

Koralové útesy v oblasti Seychel boli v roku 1998 vážne postihnuté tzv. vybielením koralov, čo je spôsobené stratou intracelulárnych endosymbiotických väzieb s riasami. Koraly, ktoré tvoria štruktúru ekosystémov veľkých útesov v tropických moriach sú závislé na úzkej symbióze s riasami (zooxanthellae), ktoré žijú v ich tkanivách. Tieto jednobunkové prvoky dávajú koralom ich sfarbenie, špecifické pre konkrétny druh riasy a koralu. V strese, napríklad pri prudšom teplotnom výkyve, narušení rovnováhy chemikáliami, toxínmi, zmenou kyslosti či v dôsledku iných vplyvov koraly vylúčia riasy, čo vedie k svetlejšiemu alebo úplne bielemu vzhľadu.

Jedine tu rastú vzácne palmy endemické Coco-de-mer (lat. Lodoicea maldivica) s najväčšími semenami na svete, ktorých hmotnosť (celý plod) sa pohybuje medzi 15-30 kg, či kriticky ohrozený medúzový strom (ang. jellyfish tree, lat. Medusagyne oppositifolia) alebo láčková mäsožravá Nepenthes pervillei.

Zo vzácnych druhov zvieracej ríše tu nájdeme obrovské korytnačky, nie nepodobné korytnačke slonej z Galapág, Seychelského čierneho papagája (lat. Coracopsis nigra barklyi) či Seychelského slávika (lat. Acrocephalus sechellensis).

Ostrovy[upraviť | upraviť zdroj]

Seychely sa skladajú zo 115 ostrovov, ktoré sa delia do dvoch skupín: Vonkajšie a Vnútorné ostrovy. Vysoké, žulové Vnútorné ostrovy ležia hlavne v náhornej plošine Seychel, približne 4° južne od rovníka a s dĺžkou približne 1800 km, vdialené od východného pobrežia Afriky, zatiaľ čo nízko položené koralové atoly, útesy a ostrovy Vonkajších ostrovov ležia predovšetkým mimo plošiny približne 10° na juh od rovníka. Tieto Vonkajšie ostrovy sú rozdelené do piatich skupín: Amirantes, Southern Coral, Alphonse, Farquhar a Aldabra.

  • Vnútorné ostrovy:
  • Ostatné
    • Bird Island, Cerf, Chauve Souris, Kitchen, Denis Island, Fregate, North Island, Kolo Island (Praslin), Silhouette, St. Anne, Anonyme, Arid, Cousin, Curieuse, Félicité, Grande Soeur, Ile Cocos, Long Island, Moyenne, Petite Soeur, Colo Island


  • Vonkajšie ostrovy:
    • Skupina Aldabra - Aldabra Atoll, Assumption, Astove, Cosmoledo Atoll
    • Skupina Amirantes - African Banks, D'Arros, Desroches, Poivre Atoll, Remire, St. Joseph Atoll
    • Skupina Southern Coral – Coëtivy, Platte
    • Skupina Alphonse – Alphonse, Bijoutier, St François
    • Skupina Farquhar - Farquhar Atoll, Providence Atoll

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]