Merkantilizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Merkantilizmus je ekonomické učenie, ale aj hospodárska politika, ktorá sa realizovala v európskych krajinách v 15.17. storočí. Jeho cieľom bolo urýchliť nahromadenie bohatstva v peňažnej forme, a tak zabezpečiť rozvoj formujúcej sa kapitalistickej spoločnosti.

Ich cieľom bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva pokladali zahraničný obchod (peniaze a drahé kovy). Vývoz drahých kovov bol zakázaný. Charakteristické boli vysoké clá, ťažba drahých kovov, dobyvačné vojny.

Rozvinutý merkantilizmus – podpora manufaktúrnej výroby určenej na vývoz (hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny). Cieľ bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu.

Predstavitelia merkantilizmu – Thomas Mun, Jean-Baptiste Colbert, Mária Terézia, Jozef II.

Charakteristika merkantilizmu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 15. 16. str. merkantilizmus predstavoval prvý pokus o vysvetlenie predpokladov a podstaty trhovej ekonomiky. Množstvo drahých kovov – peňazí, predstavoval hlavné meradlo bohatstva i moci tej ktorej krajiny. Ich zdrojom už nebola len vlastná ťažba zlata či striebra v rámci štátu, ale aj rozvíjajúci sa medzinárodný obchod a príliv zlata a striebra z Ameriky.
  • merkantilisti považovali hromadenie peňazí za dôležitý faktor, ktorý oživuje celé hospodárstvo a umožňuje bezporuchové fungovanie jeho trhového mechanizmu. (predstaviteľ T. Mun)
  • chrematistika – robenie peňazí peniazmi
  • raný merkantilizmus – videli bohatstvo v drahých kovoch, peniaze, rozvin. m. rozvoj manufaktúry

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.