Marxizmus-leninizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Marxizmus-leninizmus je verzia marxizmu rozvinutá Vladimírom Iľjičom Leninom. Je to vedecký systém filozofických, ekonomických a sociálno-politických názorov, vytvorený Marxom a Engelsom a v nových podmienkach tvorivo rozvinutý Leninom.

Ideologické jadro marxizmu-leninizmu tvorí viera v nevyhnutnosť zvrhnúť kapitalizmus cestou komunistickej revolúcie, nastolenie diktatúry proletariátu, a potrebu vedúcej strany podporovať toto úsilie. Marxizmus-leninizmus je založený na učení Karla Marxa, Friedricha Engelsa a Vladimíra Iľjiča Lenina.

Z pohľadu marxistov: Vo svojej celistvosti, zovretosti a dôslednosti vytvára súčasný materializmus a súčasný vedecký socializmus ako teóriu a program robotníckeho hnutia. Marxizmus-leninizmus je teoretickým základom praktickej činnosti revolučnej strany robotníckej triedy a slúži ako návod na konanie v triednom boji, v socialistickej revolúcii a pri budovaní socializmu a komunizmu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Lenin počas svojho života nikdy nepoužil termín leninizmus ani marxizmus-leninizmus. Niektoré Leninove myšlienky sa odchyľovali od klasickej marxistickej teórie. Boľševistickí komunisti považovali toto za pokrok marxizmu vytvorený Leninom. Po Leninovej smrti bola jeho ideológia pomenovaná marxizmus-leninizmus alebo niekedy len leninizmus a zároveň sa stala oficiálnou ideológiou Sovietskeho zväzu, jeho spojencov a komunistických strán po celom svete.

Filozofia marxizmu-leninizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Filozofia marxizmu-leninizmu je oficiálna filozofia počas vlády komunistických režimov; v bývalom Česko-Slovensku v rokoch 1948-1989. Je to súčasť a teoretická základňa marxizmu-leninizmu. Považovala sa za jedinú správnu filozofiu, najmä v porovnaní s tým, čo označovala výrazom buržoázna filozofia.

Marxisticko-leninská teória štátu a práva[upraviť | upraviť zdroj]

Marxisticko-leninská teória štátu a práva je skúmanie všeobecných zákonitostí vzniku a vývoja štátu a práva ako súčastí ideologickej nadstavby spoločnosti. Odhaľuje hlavné, typické črty, ktoré charakterizujú štát a právo z hľadiska ich účelu a fungovania za určitých historických typov výrobných vzťahov, skúma zákonitosti revolučného striedania jednotlivých historických typov štátu a práva a rozpracováva tézy, kategórie a pojmy spoločné pre jednotlivé čiastkové vedy o štáte a práve.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.