Ideológia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ideológia je významový útvar, ktorý sa chápe buď ako všeobecná veda o ideách zameraná na prejasnenie a skvalitnenie verejného myslenia (Destutt de Tracy) alebo ako systematická a všezahrnujúca politická doktrína slúžiaca ako základ zdôvodňujúci program politického konania.
Slovo ideológia definoval v osemnástom storočí gróf Antoine Destutt de Tracy ako "vedu ideí". Ideológia môže byť učenie sa komplexného pohľadu, cestou nadhľadu na veci (porovnávaním svetového názoru), zdravého rozumu (videním ideológie v každodennej spoločnosti) ) a ďalším filozofickým tendenciám (videnia politickej ideológie). Hlavným účelom ideológie je ponúknuť zmenu v spoločnosti cez proces myslenia. Ideológie sú procesom abstraktného myslenia, ktoré sa uplatňujú vo veciach verejných.
Obsah |
[upraviť] Názory filozofov
[upraviť] Althusser
Podľa Althussera je ideológia preživaný a do nevedomého systému predstáv rozvinutý vzťah človeka k jeho okoliu. Ideológiu tvoria nereflektované zážitky alebo skúsenosti.
[upraviť] Destutt de Tracy
Ideológia je podľa Destutta de Traca všeobecná veda o ideách, ktorá má prejasňovať a skvalitňovať verejné myslenie. Je súčasťou novej pedagogiky v rámci ťaženia proti náboženským dogmám. Ideológia je veda o tom, ako učením a rozširovaním objektívnej pravdy a správnych myšlienok vytvárať nového človeka, nepoplatného dogmám, poverám a mýtom.
[upraviť] Marxizmus-leninizmus
Ideológia podľa marxizmu-leninizmu je sústava názorov, ideí, teórií a pod., v ktorých spoločenská skupina (trieda) vyjadruje, uvedomuje si a zdôvodňuje svoje ekonomické a spoločenské postavenie a záujmy. Základnými formami ideológie sú: politika, právo, morálka, náboženstvo, filozofia. Ako spoločenské vedomie je ideológia odrazom spoločenského bytia a patrí k spoločenskej nadstavbe. Vznik marxizmu ako teoretického výrazu záujmov proletariátu znamená základný prevrat v ideológii; marxizmus sa stáva vedeckým podkladom ideológie socialistickej.
