Postmarxizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karl Marx

Postmarxizmus je smer súčasnej filozofie založený na postulátoch Karla Marxa a marxististických prognózach.[chýba zdroj] Filozoficky, postmarxizmus sa konfrontuje s esencializmom (napr. štát nie je nástrojom, ktorý je jednoznačne a samostatne v prospech danej triedy - kritiku ekonomického determizmu a esencializmu).[chýba zdroj] Kým je neomarxizmus interdisciplinárne prepojený s ďalšími vedami (kulturológia, sociológia, politológia, ekonómia, psychoanalýza) a novou ľavicou, úlohou postmarxizmu je návrat marxizmu späť do filozofie, tzn. rozvíja diskusiu a hľadá nové alternatívy.[1] Postmarxizmus vychádzajúci z Ernesta Laclaua a Chantal Mouffe je odmietnutie determinácie ekonomikou v poslednej inštancii kľúčovou inováciou, ktorá sa v sociálnych vedách pretavuje do štúdia intersekcionality mocenských nerovností medzi triedami, pohlaviami, či etnicitou.[2]

Fundamentálnou otázkou postmarxistických a post-lacaniánskych teórií subjektu nie je „Kto som?“, ale „Čo odo mňa chce 'veľký Druhý'?[3] Postmarxizmus nadväzuje na frankfurtskú školu a birminghamskú školu (tvoria ho aj jej predstavitelia), staršiu generáciu kritických marxistov ako György Lukács, Antonio Gramsci a Ernst Bloch a filozofie postštrukturalizmu Jean-Francois' Lyotarda, Jacques Lacana, Goran Therborn, Zygmunt Bauman, Michela Foucaulta, Jacques'a Derridu a neskorého Ludwiga Wittgensteina.[4] Známe sú odkazy na psychoanalýzu (Jameson, Guattari, Deleuze) a politológiu (Mouffe, Laclau).

K významným postmarxistickým filozofom patrí Slavoj Žižek, Michael Hauser,[5] Jürgen Habermas, Alain Badiou, Tariq Ali, Ernesto Laclaua, Chantal Mouffe, Ernesto Screpanti,[6] Göran Therborn,[7] Gregory Meyerson[8] a ďalší.

Postmarxizmus vznikol koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia pod vplyvom študentských protestov v roku 1968, koloniálnej vojny vo Vietname a úsvite maoizmu.[chýba zdroj] Postmarxistická kritika masovej kultúry sa pod vplyvom postmodernej filozofie zamerala taktiež na semiotické významy, lingvistiku a diskurz (dielo Rolanda Barthesa Mytológie a Jeana Baudrillarda Critique of the Political Economy of the Sign z roku 1972, ktoré kritizuje marxizmus pre ignorovanie symbolov).[chýba zdroj] Hlavnou témou postmarximu je kritika kapitalizmu a neoliberalizmu.[chýba zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŽIŽEK, S. Nekonajte - myslite. Dostupné online.
  2. Profant, T. Duménil Gérard – Lévy Dominique: Marxistická ekonomie kapitalismu. In Jetotak.sk. 2012. Dostupné online.
  3. DAUBNER, P. Marxizmus v slepej uličke? In: Nové Slovo. 2013. Dostupné online.
  4. Tormey, Townshend 2010: s. 11.
  5. Hauser a Žižek: teoretikové post-marxistické filosofie. Dostupné online.
  6. "The Postmodern Crisis in Economics and the Revolution against Modernism", “Rethinking Marxism”, 2000
  7. From Marxism to Post-Marxism. London: Verso, 2008, 208pp.
  8. Meyerson, G. (2009). Post-Marxism as Compromise Formation. Retrieved from: [1]