Fenomenológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Fenomenológia je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch. Fenomenológia pôvodne znamenala učenie o javoch, ktoré sa vymedzujú vzhľadom na prosté zdanie, aj vzhľadom na podstatu vecí. Úlohou fenomenológie je skúmať štruktúry životného sveta a zákony, ktoré ich ovládajú.

Hegelova Fenomenológia ducha opisuje javové formy ducha tak, ako sa nevyhnutne realizujú v skusenosti vedomia.

Výrazom fenomenológia alebo fenomenologická filozofia sa označuje aj smer alebo hnutie súčasnej filozofie, ktoré inicioval Edmund Husserl: požaduje od filozofie vedeckú presnosť s cieľom, aby sa stala základom pre ostatné vedy a ich špecifické postupy. Treba sa vrátiť späť k veciam samotným, aby sme pochopili ich podstaty v zmysle eidetickej redukcie. Epoché komplementárne uchopuje transcendentálne ja. Husserlovým cieľom pritom nebolo vytvoriť systém, ale metódu (pozri: fenomenologická metóda) a opísať, čo možno vidieť, ak sa riadime touto metódou. Týmto mala fenomenológia značný vplyv a rozptýlila sa do rôznych filozofických učení, čo odporuje vlastne pôvodným Husserlovým zámerom.

Názor na fenomenológiu podľa analytickej filozofie[upraviť | upraviť zdroj]

Fenomenológia je neakceptovateľná, pretože husserlovskému ponoru do subjektu, hoci aj transcendentálneho, chýba intersubjektivita; s racionálnou filozofiou možno začať až tam, kde začína intersubjektivita, a tým miestom je jazyk. Náš jazyk je médiom, cez ktoré nám je daný náš svet a ktoré je pritom, na rozdiel od transcendetálneho ega fenomenológie, intesubjektívne fizované a prístupné.

Názor na fenomenológiu podľa G. W. F. Hegela[upraviť | upraviť zdroj]

Fenomenológia je filozofická veda o vedomí ako druhej vývojovej forme subjektívneho ducha; fenomenológia systematicky nasleduje po antropológii a predchádza psychológii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]