Kulturológia

Kulturológia (filozofia kultúry alebo kultúrne štúdia, z angl. cultural studies) je spoločenská veda, ktorá skúma kultúru ako superorganickú vrstvu reality, ktorá zahrňuje naučené a zdieľané vzorce ľudského chovania, normy, ideje a materiálne produkty cieľavedomej ľudskej práce. Kulturológia skúma kultúru tiež ako systém nadbiologicky vytvorených prostriedkov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa ľudia adaptujú v prostredí. Je to medziodborová disciplína, zaoberajúca sa integrálnym štúdiom kultúry na úrovni rodu Homo (rodová kultúra), zákonitostí vzniku, vývoja a fungovania sociokultúrnych systémov v priestore a čase (kultúr, subkultúr, kontrakultúr) a jednotlivca (osobnostná kultúra). Spadajú sem dejiny kulturologického skúmania, druhov umenia a estetiky, kultúrna a sociálna antropológia, sociológia, filozofia kúltúry, ekonomika a manažment kultúry, právo a legislatíva v kultúre. Integruje a syntetizuje poznatky vied o kultúre, človeku a spoločnosti.

Dejiny

Prapočiatky

Reflexie o kultúre nájdeme v dejinách filozofie. Ako prvý zaviedol prvé definície kultúrnosti alebo kultúrneho jestvovania človeka Platón vo svojich dielach Ústava a Zákony. Myšlienky o kultúre rozvíjali taktiež Aristoteles (Poetika), Cicero (Tuskulské rozhovory - "philospohia culutra animi - filozofia je kultúrou ducha"), Vergilius (''Eneas'', Buccolica, Georgica) a Tatitus (Anales, Germania - "germáni ako barbari, protipól Ríma"). V stredoveku sa za jardo kultúry považoval náboženský kult (Augustinos Aurelius, O štáte božom) a v renesancii sa opäť vrátila k antike. Medzi ďalších vplyvných filozofických mysliteľov ovplyvňujúcich význam kultúrnosti patria Michelle de Montaine (definícia úpadku), Erasmus Rotterdamský (kritika šľachticov), René Descartés (racionalizmus), Francis Bacon (empirizmus), Jean-Jacques Rousseau (Emil alebo o výchove, O vedách a umeniach), Voltaire a ďalší. V nemeckej klasickej filozofii sú to Herder (vývoj ľudskosti - kultúrny pluaralizmus), Kant (problematika morálky) a Hegel (absolútny ideál dospeje k poznaniu).

Zavedenie pojmu

Korene pravej kulturológie možno vidieť v pokusoch niektorých marxistických sociológov (Sorokin, Michail Bachtin, Aleksei Losev, Sergej Averintsev, Georgy Gachev, Juri Lotman, Vjačeslav Ivanov, Vladimir Toporov a i.) koncipovať sociológiu ako vedu o sociokultúrnych javoch, ako aj v prácach kultúrnych antropológov, ktorí ašpirovali na výskum kultúry ako relativne autonómnej vrstvy reality - javu sui generis (Kroeber, White a i.). V priebehu stalinskej éry bol tento výskum pomenovaný marxistickými sociálnymi štúdiami. Termín kulturológia sa začal používať až v šesťdesiatych rokoch, dvadsiateho storočia. Označenie kulturológie zaviedol americký antropológ Leslie A. White z pôvodu názvu od W. Ostwalda (1909), ktorý uviedol do systému pojem veda o kultúre - kulturwissenschaft. Podľa Whitea si kulturológia všíma fenomény kultúrneho jestvovania človeka, ale i vzťah individua a určitej kultúry k mimokultúrnej (napríklad prírodnej) realite. Berie do úvahy etické, estetické, antropologické, historické, ale i ekonomické charakteristiky a vlastnosti okolitého sveta.

Uplatnenie

Kulturológovia sa uplatňujú na rôznych stupňoch riadenia a v rôznych oblastiach organizácie kultúrneho života, vo všetkých typoch kultúrnych, kultúrno-spoločenských, kultúrnovzdelávacích a osvetových zariadení ako kultúrno-výchovní pracovníci, organizátori a realizátori kultúrnych aktivít v štátnych i neštátnych organizáciách a spolkoch, občianskych a cirkevných združeniach, v nadáciách vládnych, mimovládnych a európskych inštitúciách, ktoré sa podieľajú na kultúrnom živote spoločnosti. Okrem toho sú absolventi spôsobilí pracovať ako hudobní kritici (muzikológovia), divadelní (teatrológovia), literárni, výtvarní alebo filmoví kritici. Na základe získaných vedomostí počas štúdia je absolvent štúdia kulturológie pripravený na odbornú prácu v oblasti výskumu kultúry, na vzdelávaciu prácu v oblasti regionálnej a národnostnej kultúry SR, v oblasti knižnej kultúry, v edičnej práci, v osvetovej a popularizačnej činnosti (osvetové strediská), na animáciu kultúrnych a sociálnych procesov, na prácu v oblasti manažmentu a marketingu v kultúre, na prácu v médiách, na prácu pri ochrane európskeho i národného dedičstva a pod.

Významní slovenskí kulturológovia

• prof. PhDr. Peter Liba, DrSc., vysokoškolský pedagóg, literárny vedec, kritik a kulturológ
• prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., vysokoškolský pedagóg, filozof, kulturológ, literárny kritik a esejista
• prof. PhDr. Vincent Šabík, CSc., vysokoškolský pedagóg, literárny vedec a kritik, kulturológ, prekladateľ
• prof. PhDr. Viera Gažová, CSc., vysokoškolská pedagogička, kulturologička
• Doc. PhDr. Anna Fischerová, CSc., vysokoškolská pedagogička, kulturologička
• Doc. PhDr. Adela Kvasničková, CSc., vysokoškolská pedagogička, kulturologička
• Doc. PhDr. Ivan Dubnička, PhD., vysokoškolský pedagóg, kulturológ, politológ a publicista

Významní českí kulturológovia

• PhDr. Václav Soukup, CSc.,
• Mgr. Michal Prokop, kulturológ, český spevák, skladateľ, bývalý politik a minister kultúry ČR, moderátor a kulturny činiteľ
• PhDr. Miloslav Lapka, CSc., ekológ a kulturológ
• PhDr. Barbora Půtová, kulturologička a historička umenia
• Doc. PhDr. Martin Soukup, Ph.D., kulturológ
• PhDr. et Mgr. Martin Rychlík, Ph.D., kulturológ, antropológ, teoretik kultúry, etnológ a novinár

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Katedra kulturológie FF UKF Nitra [1]
• Katedra kulturológie FF UK Bratislava [2]
• Katedra kulturologie FF UK Praha [3]
• Inštitút estetiky, vied o umení a kulturológie - IEVUK [4]
• Culto - asociace kulturních otázek