Kultúrne dedičstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kultúrne dedičstvo možno definovať ako súbor hmotných a nehmotných dokumentov, tvorivej činnosti človeka a vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť majúc na zreteli historickú a kultúrno-spoločenskú hodnotu dokumentov. Je v záujme spoločnosti kultúrne dedičstvo chrániť a zachovávať pre budúce generácie.[1]

Kategórie kultúrneho dedičstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nehmotné dedičstvo - tvoria ho pamiatky, ktoré nemajú hmotnú podstatu (napr. mená, názvy, postupy, folklór, piesne, básne, povesti, hudobné diela, jazyk a pod.)
  • Hmotné dedičstvo - patria sem pamiatky majúce hmotnú podstatu, teda nejaký výtvor ľudskej činnosti alebo predmet ktorý pripomína minulosť (budovy, šperky, predmety každodenného použitia, mince a pod.)

Hmotné dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Môžeme ho rozčleniť na tieto podkategórie:[1]

  • Pamiatkový fond - zahŕňa pamiatky a pamiatkové územia t. j. stavby, parky, sochy, obrazy a pod.
  • Zbierkový fond - zahŕňa muzeálne a galerijné predmety a objekty, teda všetko to, čo tvoria zbierky v múzeách a galériách
  • Archívny fond - archívne dokumenty a zbierky umiestnené v rámci siete archívov, vrátane filmových a zvukových dokumentov
  • Knižný fond - tvoria archiválie, písomnosti, prvotlače, monografie, zborníky a podobne (nap. fond spravovaný sústavou knižníc Slovenskej republiky

Dokumentácia kultúrneho dedičstva[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou kultúry každej spoločnosti je dokumentácia kultúrneho dedičstva. Jej význam potvrdzuje i existencia rovnomenného odboru štúdia na vysokých školách.

Odbor Dokumentácia kultúrneho dedičstva bol na Žilinskej univerzite v rámci Fakulty Prírodných vied akreditovaný v júli 2002.[2] Produkuje kvalifikovaných odborníkov, ktorí sa môžu uplatniť v rámci knižnično-informačnej vedy v sieti archívov, múzeí a knižníc. Teoretickým a odborným základom štúdia sú základy knižničnej a informačnej vedy, teória komunikácie, filozofia, kultúrna história, mediálny manažment, dokumentológia, bibliografia, základy psychológie, knižná kultúra, biografistika, základy muzeológie a archívnictva, základy konzervovania, reštaurovania a ochrany dokumentov, knižničné a informačné systémy a služby, práca s informačnou a komunikačnou technológiou.[3] Absolventi sú spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa vzdelania tieto profesie:

  • knihovník, informačný špecialista – bakalárske štúdium
  • vedúci knihovník, informačný analytik, informačný manažér – magisterské štúdium

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b DUDÁŠ, P.. Prednášky o ochrane kultúrneho dedičstva. [s.l.] : Žilinská Univerzita, 2009.
  2. KOVAČKA, M.. Dokumentácia kultúrneho dedičstva na Žilinskej univerzite. Bulletin SAK, 2003, roč. 11, čís. 1. Dostupné online.
  3. Bakalárske i magisterské štúdium v odbore Knižnično-informačné štúdia - profil štúdia [online]. Žilinská univerzita, [cit. 2010-09-22]. Dostupné online.