Dav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Dav pozri Dav (rozlišovacia stránka).

Dav je sústredenie väčšieho počtu anonymných osôb na rovnakom mieste, ktoré sú vzájomne ovplyvňované vzájomnou fyzickou blízkosťou, vznikajú živelné emócie, zníženie racionálnej kontroly, zosilňuje sa sugestibilita, napodňovanie, afekty, padajú zábrany a osobná zodpovednosť.

The Porteous Mob, James Drummond, 1855

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dav spája spoločný záujem, postoj k určitému problému, osobe či skupine, alebo presvedčenie a konajú v jeho mene. Dav nie je sociálnou skupinou v sociologickom zmysle slova, ale sociálnym agregátom.

Prítomnosť v dave má vplyv na správanie jednotlivcov (tzv. davové alebo kolektivne správanie), silne sa tu prejavuje princíp napodobňovania. Jednanie jedincov je ovplyvnené aj anonymitou a stratou sociálnej kontroly, sú väčšou ovplyvniteľnosťou. Davové správanie je poznačené impulzívnosťou, emotívnosťou a spontánnosťou, pocitom nezraniteľnosti, väčšej istoty a sily. Slabé väzby medzi účastníkmi davu zanikajú po ukončení davovej situácie.

Davové správanie bolo a je predmetom záujmu psychológov a sociológov (napr. Gustave Le Bon, José Ortega y Gasset, Gabriel Tarde, Sigmund Freud, William McDougall, Floyd Henry Allport, R. H. Turner, Philip Zimbardo).

Možnosti ovplyvňovania davu podľa Gustava Le Bona[upraviť | upraviť zdroj]

Gustav Le Bon štúdoval správanie sa revolučných más vo francúzskej revolúcii v roku 1789, to ho viedlo k formulovaniu teórie davu. Bol kritikom demokracie. Nazdával sa, že príliš veľké skupiny ľudí (kam zaraďoval aj parlamenty) sú neschopné uskutočňovať racionálne rozhodnutia. Predpokladal, že v demokratických inštitúciách ľudia zabudnú, vzhľadom na vplyv príslušnosti k mase, svoje civilizovanejšie schopnosti.

Podľa Gustava Le Bona (štúdia La psychologie des foules z r. 1895) "dav je v bežnom zmysle zhromaždenie akýchkoľvek jedincov bez ohľadu na ich národnosť, povolanie alebo pohlavie a bez ohľadu na náhodu, ktorá ich dala dokopy." Dav možno úspešne manipulovať, podlieha pudovo vodcovi ("Dušu davu neovláda potreba slobody, ale potreba otroctva.").

Manipulátori využívajú na svoje ciele nasledovné:

  • vytváranie spoločného nepriateľa, nachádzanie odlišností
  • zjednodušovanie a preháňanie problémov, opakovanie téz - davy poznajú silné, prehnané city, chýba im racionalita správania sa
  • pozitívna prezentácia vodcov - vodcovia vytvárajú pred masami svoj neobyčajne príťažlivý obraz, aby masy mohli ovládnuť
  • proklamácia objektivity, manipulujúci vodcovia sebaisto a s pevným presvedčením hovoria v mene občana, vzbudzujú pocit, že hovoria veci pravdivé.
  • vytrhávanie viet z kontextu, zamlčovanie nepriaznivých právd
  • pôsobenie na obrazotvornosť davov, nikdy nie predkladanie rozumových argumentov
  • menenie presvedčenia más opakovaním

Davové správanie vidí ako výsledok straty individualnej identity, ako snahu jednotlivcov správať sa ako ostatní z dôvodu ich anonymity a emocionality davovej situácie. Dav má kolektívne vedomie a žije nezávisle na vedomí jeho členov a spoločensky platných noriem.

Klasifikácia davu podľa R. W. Browna[upraviť | upraviť zdroj]

  • dav aktívny
    • útočný dav (dav lynčujúcí, terorizujúcí či dav vzbury)
    • únikový dav (vznikajúci panikou)
    • získavací dav
    • expresivny dav
  • dav pasivny (poslucháči) - vzniká:
    • príležitostne
    • zámerne

Príklad zo súčasnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Masovokomunikačné prostriedky môžu byť vhodným nástrojom na ovplyvňovanie (a manipulovanie) obyvateľstva, ktoré má v zmysle definície davu podľa G. Le Gona všetky znaky davu (masy).

Jedna z akcií, určená na zviditeľnenie spoločnosti Carrefour, jej predchádzajúcou propagáciou a reklamou cez masovokomunikačné prostriedky vyvolala davové správanie sa más kupujúcich.

Na deň 3.1.2005 bol avizovaný „výpredaj storočia“ spoločnosti Carrefour. Akcia bola cez hodnoverné masovokomunikačné prostriedky vopred pripravovaná oboznamovaním verejnosti s obrovskými výhodami a zľavami pri nákupoch. Spoločnosť sľubovala zľavy až do výšky 95 %, i keď v skutočnosti väčšinu tovaru predávala so zľavou 50 - 70 %. Sledovanie správania sa kupujúcich bolo pripravované, keďže vopred bol pripravený špeciálny mostík určený na profesionálne i amatérske fotografovanie a snímanie kamerami televízií.

Následkom obrovskej reklamnej kampane vo viacerých mestách Slovenskej i Českej republiky nastal dopravný kolaps, ktorý trval niekoľko hodín. Za lacným nákupom prichádzali tisícky zákazníkov, dokonca aj z okolitých dedín a miest. Niektorí ľudia prišli čakať na otvorenie predajne už o 4. hodine ráno. Pred otvorením predajní boli pred predajňami zhromaždené obrovské davy ľudí a netrpezlivo prešľapávali pred zapnutými pohyblivými schodami. V okamihu otvorenia sa dav pohol a nekontrolovateľne, bez ohľadu na možné škody, strhával starších a slabších jedincov. Ľudia sa pustili do behu a snažili sa získať výhodu pred ostatnými a kúpiť výrobok s čo najvyššou zľavou. Väčšie druhy tovarov pred inými blokovali svojím telom (na tovar si napr. sadali). Podľa psychologičky Jolany Kusej je dominantným faktorom, ktorý ovplyvňuje správanie sa jednotlivcov v podobných akciách, postup ostatných ľudí.,[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Národná obroda, 4.1.2005 Ošiaľ v nákupných centrách"

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.