Informácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Informácia je slovo s mnohými významami, ktoré závisia na kontexte, ale vo všeobecnosti dá sa opísať ako predpis blízky pojmom význam, poznatok, signál, inštrukcia, komunikácia, reprezentácia a mentálny podnet.

Informácia zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Podľa Shannonovej teórie informácií je informácia mierou stredného informačného obsahu, prenositeľného daným kódovaním.

Vo filozofii (evolučná ontológia) má slovo informácia širší, no pre popis skutočnosti zásadnejší význam. Informácia tu znamená usporiadanosť (opak entropie). Evolučná ontológia rozlišuje informáciu prirodzenú, ktorá vznikla spontánnym tvorivým procesom vesmíru a informáciu sociokultúrnu (umelú), ktorá sa objavila až pôsobením vedomej aktivity človeka. V súčasnosti má sociokultúrna informácia v prevažnej miere protiprírodný charakter (tzn. že poškodzuje a nezvratne ničí prírodné štruktúry), čoho dôsledkom je vážna globálna ekologická kríza. Odvrátenie ekologickej hrozby vidí evolučná ontológia v zmene povahy sociokultúrnej informácie z protiprírodnej na proprírodnú (biofilnú), teda na takú, ktorá bude rešpektovať všetky prírodné štruktúry, ktoré sú pre fungovanie biosféry nevyhnutne dôležité a ktorá sa nebude šíriť na úkor biologickej diverzity (rozmanitosti).

Aj keď mnoho ľudí hovorí o príchode informačného veku, informačnej spoločnosti a informačných technológií a aj keď informatika a počítačová veda sú často stredobodom záujmu, slovo „informácia“ je často používané bez starostlivého uváženia rôznych významov, ktoré nadobúda.

Informácia je správa o tom, že nastal jeden z možných javov z množiny existujúcich javov, čo u prijímateľa zníži neznalosť o tomto jave. Je to myšlienka vyjadrená v danom jazyku (pomocou symbolov) vyjadrujúca stav určitého objektu, jeho chovanie.

Základné charakteristiky informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • možno ju merať - jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
  • má svojho adresáta - pre ktorého môže, ale nemusí mať význam. Z tohto hľadiska teda môžeme informácie rozdeliť na užitočné a neužitočné

Z toho nám vyplýva vzťah medzi údajom a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom. Rozdiel medzi údajom a informáciou ilustruje napr. takáto situácia: Povieme, že kopec je vysoký 600 yardov. Človek, ktorý vie, akú veľkosť má táto dĺžková jednotka, si môže výšku kopca predstaviť. Pre človeka, ktorý nikdy o yardoch nepočul, je skutočná veľkosť kopca neznáma.

Jednotky informácie[upraviť | upraviť zdroj]

1 bit (1 b) je množstvo informácií, ktoré získame správou o realizácii jedného z dvoch možných rovnako pravdepodobných stavov. Je to najmenšia jednotka informácie. Nemýliť si ho s 1 Bajtom (anglicky Byte), ktorý nie je jednotkou informácie, ale jednotkou počítačovej pamäte. Na popísanie viac ako dvoch stavov je potrebné použiť viacero bitov. Počet potrebných bitov L matematicky určíme ako logaritmus počtu možností N pri základe 2.

L = log2N

Druhy informácií[upraviť | upraviť zdroj]

  • analógové - človek svojimi zmyslami vníma informácie prostredníctvom zmyslov ako spojitý sled javov (zvukové, svetelné, ...)
  • digitálne - postupnosť jednotiek a núl, ktoré môžu niesť informáciu aj o zvuku, obraze atď.

Názory na informáciu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kybernetika - Informácia v kybernetike je obraz jedného objektu v druhom využívaný pri formovaní riadiaceho zásahu.[1]
  • Teória informácie - Informácia podľa teórie informácie je miera zmenšenia neistoty vo výskyte náhodných udalostí.[2][3]
  • Vilmos Voigt -Informácia podľa Voigta je vysielanie správy bez prihliadnutia na percipienta, napr. slnečné žiarenie.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_kybernetika
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_teoria_informacie
  3. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). Bratislava, Pravda 1987. 864 s. - s. 281
  4. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_voigt_v

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]